87. skautský zbor Bufinky TrenčínViete alebo uhádnete na ktorom mieste bola umiestnená táto tabuľka?
Text na tabuľke: V blízkosti tohoto prameňa stála v rokoch 1948-1973 skautská chata družiny vlkov z Trenčína.
Svoje odpovede pridajte do komentárov pod článok. Som zvedavý či niekto uhádne….
Dokumentárny film o perzekúciách členov slovenskej skautskej organizácie komunistickou mocou. Poukazuje na absurdný paradox, keď totalitný režim vyprodukoval z mládežníckej organizácie nepriateľa štátu a hrozbu pre budovanie socialistického zriadenia. Mnohí zo skautov boli za svoju angažovanosť v tomto hnutí prenasledovaní a niektorí aj väznení.
Účinkujú: Peter Janota, Martin Kanka, Jarmila Krajčírovičová, Jaroslav Loebl, Jozef Petríček, Václav Rubeš, Eva Štěpánková, Vojtech Tóth, Zora Václavová
Originál film v plnej kvalite na DVD je možné si zakúpiť v eshope www.klapka.sk
Koncom augusta 1963 povedal túto vetu Martin Luther King Jr. Na zhromaždení vo Washingtone pred 250 000 ľuďmi. Hovoril o rovnosti medzi ľuďmi, o ukončení rasovej diskriminácie. Jeho sen sa za necelý rok začal stávať skutočnosťou a občania čiernej pleti mali priznané rovnaké práva ako všetci ostatní občania USA.
Keď som bol malý chlapec, moja mama mi hovorila, že nikdy nesmiem povedať, čo sa mi v noci snívalo, lebo inak sa mi to nesplní. Predstavujem si teraz Martina Luthera Kinga pred štvrťmiliónovým davom pred Lincolnovým pamätníkom, ako hovorí: „Mám sen!, ale nechcem o tom hovoriť, lebo sa mi to nesplní!“ Pravdupovediac, neviem si predstaviť reakcie davu. Jeho maminka by však bola určite spokojná.
Sen o skautingu
Pred sto rokmi začali svoj sen realizovať aj skauti na Slovensku a žijú ho dodnes. Počas tejto skautskej storočnice mal každý z nás nejaký sen o tom, ako má skauting vyzerať, ako má vyzerať organizácia a kam sa má uberať. Tí z nás, čo si svoje sny nenechali pre seba, sú tí šťastnejší, pretože jedine myšlienka reprodukovaná v spoločenstve sa dá realizovať. A keďže nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie, poviem Vám, o čom snívam ja.
Lamentovať je v móde
V každej dobe je moderné lamentovať nad starými zlatými časmi. Áno, keď sme začínali, bolo to také čisté, také úprimné. Družina delfínov, prvý oddiel skautov Zvolen, prvého septembra 1990. Aj vlajku sme mali, aj pokrik, aj skautské nože, aj sme vedeli lasovať, aj sme kanadu hrali (kto nevie, ako sa hrá Kanada, a chce sa o naučiť, nech pri čítaní organizačného poriadku preskočí kapitolu „Bezpečnosť a ochrana zdravia na skautských akciách“), aj na výpravy sme chodili, pili sme z rieky, totem sme vyrezali, veľké luky ako anglickí lukostrelci sme mali (aj som šípom do oka dostal). Proste – bavili sme sa skautingom.
Radosť z toho čo robíme
Teraz viem, že za tým bolo veľa práce našich radcov, vodcov a ostatných činovníkov. Fór bol v tom, že aj títo činovníci a bavili skautingom s nami a bolo nám všetkým fajn. Neskôr ako radca, vodca a zborový vodca som sa takisto nesmierne bavil skautingom. A toto je môj sen: Aby nás skauting všetkých bavil. Od tej najmenšej včielky, či toho najmenšieho vĺčaťa, až po najstaršiu skautku alebo najstaršieho skauta.
Nik iný nemôže realizovať Vaše sny
Na naplnenie tohto sna je potrebné pochopiť jedinú vec: Nik nevidí, ani nemôže vidieť do vašej hlavy a realizovať Vaše sny. Len vy sami. Príručky, časopisy, kurzy, granty, lesné školy, odborky, súťaže… to všetko sú prostriedky na podporu realizácie Vašich snov. Tí, čo tieto nástroje pripravujú, sa určite snažia, ako vedia, ale bez Vás a Vášho odhodlania to nepôjde.
Nečakajte, že Vám niekto ten skauting pripraví, že bude program, že bude vzdelávanie, že budú akcie, odborky, výzvy, časopisy. Skauting sa dá robiť aj bez všetkých týchto vecí. Na skauting stačí partia kamarátov, zapálené srdcia a nadšenie. To ostatné potom príde samo.
Bavme sa skautingom!
Peter Vaško – Tapin Hrošie Ucho.
Prevzaté z časopisu Médium – zima 2013
Naše skautky sa rozhodli že si zútulnia jednu z klubovní. Bolo potrebné vymaľovať. Po predbežnom zhodnotení sme dospeli k tomu že bude treba aj kompletne oškrabať staré malovky a vystierkovať steny aj strop. Tak sme sa pustili do toho.
Prvá etapa – vysťahovanie nábytku z klubovne prebehla rýchlo.
Druhá etapa – škrabanie starej malovky už bola väčším orieškom a zabrala celý týždeň. Nakoniec aj vďaka všetkým obetavcom sa podarila a steny boli čisté.
Tretia etapa– oprava veľkých dier v stenách a stropoch prebehla tiež úspešne a opravili sme všetky výtlky. Predchádzala jej ešte penetrácia stien a stropu.
Štvrtou etapou bolo stierkovanie. Vrhli sme sa na to, a za 1,5 dňa sme mali vystierkované. Ďalšia epizóda bola len pre silné povahy – brúsenie stierky. Boli sme ako mlynárski tovariši celí bieli, ale podarilo sa, mali sme obrúsené.
Etapa maľovanie bola už len čerešničkou na torte celej akcie. Po úvodnom nátere, nasledovali ďalšie dva, aby steny boli naozaj dokonalé.
Poslednou etapou po prvotnom hrubom uprataní bolo nalepenie soklov na podlahu, vymenili vypínače a zásuvky, namontovali svietidlá.
Náklady na materiál a náradie:
Vďaka patrí všetkým brigádnikom ktorí pomohli pri jednotlivých etapách brigády:
Terina, Zuzka, Siska, Lukáš M., Ignácio, Palo, Matej, Vladko, Vaness, Laura, Sisa, Matúš, Evka, Domča, Herkules, Mongol, Tip, Tap, Miro, Mišo, Lucka, Miška, Anet, Tess, Laura, Janka, Anina
Ako sami vidíte z jednoduchého vymaľovania klubovne bola storry na celý mesiac. Partia brigádnikov, veľa odpracovaných hodín, kopec materiálu a úsilia.
Preto pevne dúfam že si klubovňu ako aj celý skautský dom budeme udržiavať vo vzornom poriadku a budeme sa v ňom dobre cítiť a mať z neho radosť.
foto: Anina, Miro
V časoch dávno minulých sme sa na schôdzkach okrem iného učili používať aj vlajkovú abecedu – tzv. semafor. Bol to kopec zábavy, keď sme si to trénovali v klubovni, neskôr v teréne a pri hrách. Semafor býval aj jednou z disciplín svojsíkových závodov.
Skúste si to aj vy na družinovke vonku – určite zažijete kopec zábavy. Vyrobte si vlajky na jednej z družinoviek v klubovni a hurá na cvičenie do prírody …
Stiahnuť PDF s vlajkovou abecedou – semaforom
Zaujímavý receptík na domáci chrumkavý chlebík, ktorý si ľahko a bez námahy upečiete doma sami. Príprava je jednoduchá, všetky suroviny sa iba zmiešajú a cesto sa nechá vykysnúť cca 12 hodín a potom sa upečie…
Určite každý člen nášho zboru má aspoň jedno, niektorí aj viacero tričiek, ktoré sme si sami vyrábali. Tričká vyrábame ako spomienku na tábory, ceny do súťaží či zvedaviek.
Samotná myšlienka výroby tričiek ma napadla ešte v roku 2003, kedy som sa zúčastnil na akcii VVS. Tam na jednom z workshopov bola práve výroba linorytov. Na mieste sme skúšali do gumy nožíkom, alebo dlátkami vyryť rôzne motívy, ktoré sa potom otláčali na papier alebo textil. Technika to bola zaujímavá, ale dosť pracná, preto sa nám toho moc nepodarilo.
Nápad ma však natoľko zaujal, že už v roku 2006 som pripravil prvú jednoduchú grafiku na táborové tričká, a doma po večeroch pri lampe pracne nožíkom strúhal svoj prvý linoryt. Farbu zadovážil br. Ignácio, a tak nám nebránilo nič v tom skúsiť si výrobu tričiek na tábore Kubrica 2006. Na moje veľké prekvapenie sa tričká vydarili a farba pekne držala a nevypierala sa. To nás navnadilo do dalších pokusov a techník na zlepšenie.
Technika zaujala aj Tip-Tapovcov, ktorí sa postupom rokov vypracovali na skutočných odborníkov vo výrobe šablón na tričká. Vedia aký vzor je vyrezateľný, ako si ľahko preniesť nákres na gumu. Sledovať ich ako si s ľahkosťou režú do gumy a tvoria budúce razítko na tričko je nádherný zážitok.
Každoročne pripravia tričko s táborovým motívom, tričká pre ceny do súťaží, ako aj ceny na zvedavky a pod. Vždy je to nový zaujímavý motív, pekne prepracované detaily a nápaditá grafika…
Tu je zopár výtvorov, ktoré sa podarili:
Viete o nejakých ďalších zborových tričkách ktoré mi v galérii chýbajú? Pridajte fotku do galérie.
Uhádnete na ktorom kopci sedí Miro s Jankou na lavičke a kochajú sa pekným výhľadom na okolie?
Malá nápoveda: výhľad majú na Veľké lúky
Svoje odpovede pridajte do komentárov pod článok. Som zvedavý či niekto uhádne….
V skautskom múzeu v Ružomberku je inštalovaná výstavka fotografií oddielových zástav z dôb dávno minulých ako aj teraz používaných.
Na fotografii sú zobrazené aj vlajky našich oddielov. Historická vlajka skautov z roku 1969, oddielová vlajka skautiek a skautov z terajšieho obdobia.
V knižke „Přístav volá“ Jaroslava Foglara žil výnimočne dobrý a ušlachtilý chlapec Láďa Vilemín, ktorý si zostavil niekoľko pravidiel, ktoré každodenne plnil a dodržiaval. Tomuto každodennému systému začal hovoriť Modrý život, ako pripomienku morálnych i fyzických vlastností každého chlapca a dievčaťa, po vzore šlachticov s modrou krvou. Podľa neho si potom zariadili svoj denný program i jeho kamaráti a aj mnoho čitateľov, ktorí sa podrobnosti o Modrom živote dozvedeli z knihy „Kronika Ztracené stopy“.
Začni aj ty plniť úlohy Modrého života a každý deň sa snaž splniť všetkých týchto 7 predsavzatí:
Priprav si tabuľku na celý mesiac, a každý deň večer si vyfarbi modrou farbou políčka ktoré si za tento deň splnil. Snaž sa stále zlepšovať, aby si mal čím viac políčok v tabuľke modrých.
Spracované podľa knihy J. Foglara – Kronika ztracené stopy