Autor mongol

29. september 2012. Pre väčšinu ľudí len ďalšia sobota v kalendári, ale pre našu Pedricu bola predsa len výnimočná. Deň, kedy sa naša skautská rodina stretla, aby bola pri tom, keď jedna z nás slávnostne položí základný kameň svojej rodiny – zloží manželský sľub.

Nastupujem do auta a spolu s Mongolom mierime do Opatovej. Po ceste ešte nesmieme zabudnúť vyzdvihnúť Polly, ktorej sa pod šatami črtá pekná „futbalová“ lopta – o pár dní totiž privedie na svetlo sveta malú Hanku. Ale to sme ešte vtedy netušili… Bolo trochu zamračené, ale keby aj pršalo, nevadí, v takýto deň sú to predsa kvapky šťastia. V Opatovej pred kostolom už bol Ignácio aj Mamina v sprievode Lili a Timiho. Tu sa už blížili svadobčania, medzi nimi ako družičky-ružicky Plamienka a Eli. Všetci spolu sme v rýchlosti zamierili do kostola. Ešte sa nám ušlo pár voľných miest v zadných laviciach, kostol praskal vo švíkoch. Omšu celebroval rodinný priateľ mladomanželov. Pre mňa celkom sympatický kňaz, o ktorom som sa dozvedel, že venuje horolezectvu. Aj podľa kázne bolo vidno, že sa pohybuje medzi mladými ľuďmi. Na moje prekvapenie bola kázeň poučná aj celkom vtipná, môžem povedať, že sa mi páčila. Jej hlavnou myšlienkou bolo, že je potrebné sa navzájom počúvať. Jednoduché, a pritom je v tom ukrytá toľká pravda! Dočkali sme sa. Pár minút, pár slov, ktoré ale zmenia doterajší život človeka. Manželský sľub. Obaja ho zvládli úspešne. Už sú z nich pán a pani Liškovi. Je po obrade a pred kostolom ich čakajú priatelia a známi, aby im zablahoželali. Chvíľu trvalo, kým prišiel na nás rad, gratulantov bolo skutočne veľa. Jedná spoločná svadobná fotografia a novomanželia odfrčia na hostinu. Stihli sme sa rozlúčiť a už ich niet… No a keďže sa nestáva často, že sa takto stretneme, využívame túto príležitosť a ideme si ešte spolu sadnúť. Veď o tie výborné svadobné koláčikmi sa treba podeliť.

Čo dodať na záver?

Peťa a Maťo položili základy, na ktorých môžu stavať svoj spoločný život. Som rád, že som pred rokom mohol byť pri tom a popriať im, aby to šlo čo najľahšie, aby ich spoločná púť bola plná lásky a šťastia.

A dúfam, že sa všetci časom začneme znovu stretávať, no nielen na svadbách, aby sme mohli tvoriť novú históriu, a nespomínať len na staré časy.

Herkules

A slovom od Veve:

Jedného dňa si tak idem do Ilavy. Nie náhodou, totiž každý mesiac sa v kulturáku stretáva náš klub- Arte Relax  a maľujeme. Hneď som si všimla, že vo vestibule je inštalovaná súťaž fotografií. A keďže som tvor zvedavý, išla som sa na ňu pozrieť. Jedna fotka krajšia ako druhá – zvieratká, kvety a utešené krajinky. Uznanlivo prikyvujem a posúvam sa k ďalšiemu záberu. Táto fotografia je iná, svadobná, ale svojou bezprostrednosťou a prirodzenou krásou sa k okolitým úplne hodí. A čo je na nej najúžasnejšie je krásna nevesta, ktorú všetci poznáme pod skautským menom Pedrica 😉 Síce mi bolo 29. septembra 2012 veľmi ľúto, že som nemohla byť na svatbe (lebo v tom čase som sa nachádzala na druhom konci sveta), ale tento nevšedný zážitok mi to aspoň kúsok vynahradil. Pedrica, vsetko naj k prvému roku! :-*

spracovala Šik