Kategórie
Písalo sa o nás

Recenzia Skautovín v Médiu

V októbrovom Médiu bola recenzia na náš časopis Skautoviny. Ako ho zhodnotili, čo sa im páčilo, čo nepáčilo a akým dojmom zapôsobil si môžete prečítať v článku….

SKAUTOVINY
časopis skautov celého sveta a blízkeho okolia

Časák 87. zboru Bufiniek z Trenčína je určený viacerým vekovým kategóriám čitateľov, čomu je podľa mňa dobre prispôsobený výber tém a článkov. Menšie deti si tu nájdu tajničku a hlavolamy, alebo vtipný nápad na výrobu jednoduchej hračky. Starších zaujme kúsok histórie našej organizácie či Woodcraftu, ale aj Skautská prax s jasnými a okamžite použiteľnými návodmi. Poctivým čitateľom je určená vystrihovacia polstranová príloha o stromoch. Sympaticky na mňa zapôsobili aj rozhovory so zborovými funkcionármi. Celý časopis je písaný príjemným neformálnym štýlom s dávkou správneho humoru. Páčili sa mi aj reportáže z akcií, rubrika Tip na výlet je podľa mňa výborný nápad hlavne pre roverov. Prekvapil ma výber z programu kina, čo je originálny prvok, na druhej strane však niektoré z uvedených filmov pre decká príliš vhodné neboli. Zadnú stranu časopisu zaberá šialený foto-román, ktorý síce občas nemá pointu, ale to je zrejme pointa sama. Bufinky, len tak ďalej, novinárske talenty medzi sebou zjavne máte!

Gita

publikované v časopise Médium Október 2004

Kategórie
Písalo sa o nás

Zvedavka mestská pre deti

Na napínavú hru -„Zvedavku mestskú“ pozýva deti od 6 do 15 rokov 87. skautský zbor Bufinky. Všetky deti sa môžu 23.10. na Mierovom námestí hrať túto tradičnú „detektívnu“ hru. Zaregistrovať sa treba od 9.00 do 10.00. Deti môžu prísť samé, alebo v sprievode rodičov. Nebojte sa, hrať určite nebudú samé, stanú sa členom jedného zo súťažných tímov.

Môžu tak bojovať o pekné ceny. Potrebujujú len pero, papier, niečo na občerstvenie, dávku šťastia a odhodlanie súťažiť.
Bude aj bohatý sprievodný program a ďalšie súťaže.
(ska)

*článok publikovaný v INFO Trenčín číslo20. IV ročník na str. 12

 

Kategórie
Písalo sa o nás

Aj Trenčianski skauti pomáhali čistiť Vysoké Tatry

V nádhernom podtatran skom prostredí v areáli Športcamp v Tatranskej Lomnici sa  od 16. do 25. júla konalo 7.  stredoeurópske stretnutie skau tov pod názvom Tatracor. Akcia  bola počtom účastníkov, dĺžkou  trvania i charakterom najväčšou  medzinárodnou mládežníckou  akciou v dejinách Slovenska.  Stretlo sa viac ako 2 000 účastníkov z deviatich krajín Európy  (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Švédsko, Holandsko,  Chorvátsko, Slovinsko, Grécko). V Slovenskej výprave nechýbali  ani Trenčania. Poslaním Tatracoru bolo vytvárať nové priateľstvá  medzi mladými ľuďmi, vzájomne  sa obohatiť svojimi kultúrami, uvedomiť si poslanie skautingu  vo svete a zažiť plnohodnotný  atraktívny program zameraný aj na pomoc druhým. Na programe bol „Deň priateľstva“. Počas neho trenčianski skauti prezentovali naše mesto a nadviazali nové kontakty. Celá akcia sa niesla v duchu motta „Dotkni sa vrcholu!“. Bolo výzvou pre všetkých mladých ľudí, aby siahli po najvyšších ideáloch a princípoch. Jedným zo zameraní podujatia bola aj pomoc a služba prírode. Účastníci sa zapojili do slovensko-poľského projektu Čisté Tatry. V rámci projektu bola medzi turistami – návštevníkmi Tatier robená osveta, čistili turistické chodníky a monitorovali návštevnosť Vysokých Tatier.

Kategórie
Písalo sa o nás

Trenčianske JOTI – článok v Médiu 1/2004

Po minuloročnej veľmi dobrej skúsenosti s akciou JOTI sme sa rozhodli ju zorganizovať aj tento rok. Ale chceli sme aby sa mohlo zapojiť aj viac ľudí, tak sme potrebovali viac počítačov. Ale kde také množstvo počítačov zohnať, kto by nám ich mohol požičať? Návrhov bolo viacero, ale nakoniec sme sa zhodli, že by bolo vhodné požiadať Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka. …
A tak sa aj stalo. Napísali sme im žiadosť o zapožičanie počítačovej internetovej učebne a oni nám vyhoveli. A tak nám už nič nebránilo v tom aby sme sa 19. októbra pustili do nadväzovania komunikácie so skautmi a skautkami z celého sveta. Stretli sme sa o 14:00 pred univerzitou, počkali sme ešte na oneskorencov. Vstúpili sme do internetovej učebne, spustili počítače a naťukali adresu prvej stránky www.joti.org . A chceli sme četovať so skautmi. Malo to len malý problémik, naše prehliadače nepodporovali javu. No snažili sme sa  to vyriešiť, a nakoniec sa nám to aj podarilo. Síce po dvoch hodinách, ale podarilo:-) Vybrali sme si kanál, s akými skautmi chceme komunikovať, teda v akom jazyku. A kanálov bolo teda neúrekom, aj skautíkov na nich pripojených. Niektorí ostali pri češtine a slovenčine, iný komunikovali po anglicky, niektorí skúšali aj exotickejšie kanály- čínsky, taiwan, mexiko….. Komunikácia na českom kanáli bola pohodová a nebol problém sa dorozumieť, zato komunikácia po anglicky bola pre tých čo to vedia, prípadne sa chcú naučiť. Ako obyčajne základné frázy boli ako si starý, pohlavie, krajina, funkcia v oddieli, názov oddielu, zboru, počet členov vášho oddielu, a pod. .S niektorými sme si vymenili aj adresy na www stránky.   Samozrejme niektorí zahraniční skauti nás považovali za exotickú krajinu a chceli si s nami vymieňať všetko možné aj nemožné- známky, nášivky, pohľadnice,… Po dve a polhodinovej komunikácii sme sa so všetkými pekne rozlúčili, pobalili si veci, poďakovali pánovi čo mal dozor na učebni a pobrali sa domov. S mnohými sme si vymenili aj emailové adresy, aby sme v komunikáciii mohli pokračovať aj neskôr po skončení JOTI. Nemal by som zabudnúť poďakovať vedeniu Trenčianskej umiverzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne vďaka ktorej  sa mohol tejto skvelej akcie zúčastniť aj náš zbor.  Všetci sa už tešíme na JOTI 2004.

Kategórie
Písalo sa o nás

87. zbor Bufinky Trenčín – prezentácia v časopise SKAUT

Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo.“ Takto nejako sa asi začína história nášho mladého zboru, ktorý uzrel svetlo sveta 17. marca 2001. Nezaťažení problémami z minulosti sme s čistým štítom vstúpili do skautského sveta a vznikol 87. zbor Bufinky spojením trenčianskych štvoriek 4.oddielu skautov, 4. oddielu skautiek a 4. roja včielok. Netradičný názov Bufinky pochádza z latinského názvu Bufo Bufo, ktorý patrí ropuche. V roku 2003 sa v našom zbore registrovalo približne 110 ľudí „postihnutých“……..
skautingom. Ten najmladší je 7 ročný, najstarší má o 60 krížikov viac a vekový priemer sa pohybuje medzi 15 – 16 rokmi. No viete si to predstaviť… Za tie dva roky existencie sme sa zúčastnili na mnohých zaujímavých akciách ako oblápanie Spišského hradu, JOTI, k tradičným patrí Zvolenský country bál, úspešne prebehol radcovský kurz a zlatým klincom minulého leta bol spoločný tábor, ktorý dopadol vďaka partii skvelých ľudí výborne. Okrem toho sa vždy zúčastníme Dňa narcisov, Betlehemského svetla a robíme mnoho aktivít pre verejnosť, vydávame zborový časopis, máme vlastnú stránku na internete, o ktorú sa starajú naši počítačoví maniaci, nedávno vyšlo zborové Foto CD.
Z našej dielne pochádzajú aj veľké hry -Leví kráľ, Poklad kapitána Krivého Fúza, Robinson Crusoe, Cestovanie po svete, Cestovanie po ľudskom tele, Po stopách Aztékov, Čarodejnice….
Medzi naše početné zahraničné akcie patril letný tábor vo Švajčiarsku, Medzinárodné jamboree v Holandsku, Národné jamboree v Dánsku (na ktorom nás prijala samotná dánska princezná Benedikte a na záver tábora sme navštívili aj slávny Legoland), cestovali sme do Anglicka a boli sme zastúpení aj na Svetovom jamboree v Chile a Moote v Mexiku. Neváhajte a navštívte našu webstránku www.87zbor.skaut.org

Kategórie
Písalo sa o nás

Zvedavka v Trenčíne – článok v časopise Médium

6. november 2002 Zamykám bránku skautského domu, zvedavka v Trenčíne sa skončila. Bola celkom úspešná, najmä účasť 123 ľudí potešila. Ako tak idem parkom domov, pomedzi stromy vidím trenčiansky hrd. Mozgové závity pracujú, čo tak o rok na hrade? od 16. novembra 2002 do augusta 2003 Myšlienka o zvedavke na hrade sa medzičasom odložila do pamäťového šuflíka, ale občas sa vynorila, ako sa blížil koniec leta stále častejšie.
5. september 2003
Navštívil som riaditeľku trenčianskeho múzea. „Áno môžete mať súťaž, len si dajte oficiálnu žiadosť.“
9. september
Osobne som doručil žiadosť o povolenie organizovať zvedavku na Trenčianskom hrade. S pocitom radosti, že sa zatiaľ darí a odpoveď príde do 2 týždňov som ešte v ten deň poslal pozvánku do Skautských zvestí. Keď už bude na tom hrade, nech je čo najväčšia účasť.
od 9. septembra 2003 do 12. októbra 2003
Uspokojený, že všetko ide ako má som sa venoval iným veciam. Len pri ceste vlakom z Ba do TN z VVS 2003 ma prepadol zváštny pocit. Strach alebo čo to bolo. Za týždeň zvedavka a, nič.

13. októbra 2003
Vďaka Bohu za Mongola, spoločne s Mongolom, Tipom a Tapom robíme zvedavkové otázky, Mongol aj visačky pre organizátorov, diplomy, ceny, Tip Tap pečiatku, Sopel pamätné lístky. „Úf už aspoň čosi máme.“
15. október 2003
Zvoní mi telefón „Haló, sme asi 20 skauti z Banskej Bystrice a chceli by sme ísť na zvedavku, môžeme prespať?“ Moja odpoveď „prosím?“ Nebol som ďaleko od infarktu. Rýchla porda s Čajkou: „neboj, môžu kľudne prísť, budú mať kde spať!“ Veriac slovám Čajky večer zaspávam.
16. október 2003
Zvedavkové otázky sú nafotené, ako aj pamätné listy. Opäť krok dopredu. Avšak nepríjemný pocit, že som na niečo zabudol ma stále prenasledoval.
17. október 2003
15:30 – v práci padla, už mám hlavu len pre zvedavku. Zobrať konvicu na čaj, o 17:00 porada v sk. dome, o 18:45 prídu Bystričania.
18:45 – stanica Trenčín, vlak má meškanie 35 minút. Keď konečne príde, vyrúti sa na nás 20 skautov s úsmevom „Kde budeme spať?“ Ubytovatelia si berú svojich noclažníkov (vďaka Vám za to!) avšak Čajkyn dom sa mení na hotovú ubytovňu. Okolo 21. hodiny prídem konečne domov. Nastupujem na 2. smenu. Treba podoťahovať množstvo drobností a pripraviť si všetko na zajtra. Okolo polnoci akože zaspávam.
18. október 2003 – deň Z
6:00-počasie je super, asi hodinu varím 15 litrov čaju a ešte raz kontrolujem veci.
8:15-prišiel Tomáš so Soplom autom odviezť čaj.
8:30-mestský park – prví súťažiaci sa blížia. Registrácia, rozdelenie družín a neviem ešte čo zaberá veľa času, ale o 10:15 môže ísť prvá skupina na prehliadku hradu a o 10:45 druhá.
11:00 ako mi oznamuje správca hradu, napočítal nás 156. „Vau, to je číslo.. “
13:00-14:00 za pomoci našej Zvedavky a Herkulesa vyhodnocujeme otázky. Víťazi sú jasní.
14:30 – za netrpezlivého očakávania všetkých súťažiacich vyhlasujeme víťazov a odovzdávame ceny. Veľkým Zdar! končíme zvedavku na hrade. padol mi kameň zo srdca. Všetko išlo bez väčších ťažkostí. Vďaka Bohu, vďaka organizátorom.

PS: špeciálne poďakovanie patrí všetkým čo sa podieľali na príprave a organizovaní Zvedavky v Trenčíne, najmä: MONGOLOVI, ČAJKE, TIPOVI, TAPOVI, SOPLOVI, POLLY, HERKULESOVI, TOMÁŠOVI, STENLYMU, ŠIK, PEDRICI, ELIŠKE, EVITE, ZVEDAVKE, VRTIELKE, PLAMIENKE a ešte mnohým ďalším na ktorých som pozabudol. Bez vás všetkých by to asi nešlo.

ĎAKUJEM  Ignácio

 

Kategórie
Písalo sa o nás

Zvedavka mestská 2001- článok z novín

1. 12. 2001 sa v Trenčíne konala skautská Zvedavka. Okolo 9:00 sa vlci, včielky a skautky z Prievidze, Trenčianskej Teplej a Trenčína stretli v našej starej klubovni. Všetci v dobrej nálade sme si na zahriatie zahrali pár hier a občerstvili sa teplým čajom. Neskôr sme sa zoradili do skupiniek a Zvedavka sa mohla začať. Po rozdelení sme sa všetci vydali svojím smerom, vyplniť otázky. Niektoré otázky boli aj pre Trenčanov veľmi zložité. Napr. otázka, kedy bol postavený Morový stĺp. Pri nej sme sa teda poriadne zapotili! Najprv sme sa vydali do informačného centra, to však ……..
bolo zatvorené, tak sme sa rozhodli ísť do múzea. Tam nám bohužiaľ informácie neposkytli, ale poradili nám, že by to mohlo byť priamo na Morovom  stĺpe. Prezreli sme stĺp z každej strany, ale rok sme nenašli. Keď sme len tak brázdili pohľadom, do oka nám padla galéria oproti stĺpu. Tam sa nám ochotná pani snažila z celých síl pomôcť. Hľadali sme tam v rôznych knihách, až napokon zatelefonovala svojmu vzdialenému známemu. Ten však odpoveď na  našu otázku síce nevedel, ale poradil nám aby sme sa skúsili opýtať v Krajskej knižnici. Tam ochotne zatelefonovali ďalším známym, ktorí nám po chvíli späť zatelefonovali správnu odpoveď. Bol to rok 1712. Vďační sme bežali naspäť do klubovne. Bol to zaujímavý zážitok, pretože za naše úsilie sme boli odmenené pekným diplomom a pamätným listom.

napísali Maruška a Amira

Kategórie
Písalo sa o nás

Letný skautský tábor 4. oddielu skautov

Začiatkom júla sa skauti zo 4. oddielu v Trenčíne- Zlatovciach usídlila na desať dní do stanov v peknej lokalite Kubrica- Hanúska. Okúzľujúca príroda pod Ostrým vrchom im bola domovom počas ich letného tábora, ktorý bol plný hier a súťaží. Ale nielen hry sú náplňou skautského tábora. Tábor- malá skautská maturita- je skúškou zručnosti, ktorú celý rok teoreticky učili a cvičili v klubovni. Vyvrcholením tábora býva vždy Závod zdatnosti A. B. Svojsíka, kde si skauti preverili svoje schopnosti v uzlovaní, šifrách, poznávaní stromov, topografii, skautskej symbolike a iných …..
skúškach tohto závodu. Omnoho slávnostnejším vyvrcholením celého skautského úsilia je, keď sa skladá skautský sľub. Ani tento rok nemohlo byť inak. Dvaja bratia zložili svoj skautský sľub pod Ostrým vrchom. Po desiatich dňoch, ktoré ubehli ako voda, opustili skauti svoje táborisko, aby ich o pár dní vystriedali skauti z Bratislavy.

Kategórie
Písalo sa o nás

Nádherné prázdniny plné dobrodružstiev

Na začiatku bolo sklamanie. Na skautský tábor pôvodne chceli s nami ísť aj mexickí skauti. Nakoniec však neprileteli a tak sme sa na cestu za dobrodružstvami vydali sami. Roveri nášho 4. oddielu Bufiniek nám na zelenej lúke postavili nádhernú pec a dva hangáre, a pretože na tábor išli prevažne malé deti, mimoriadne nám vykopali aj latrínu a odpadovú jamu. To ostatné zvládli deti sami. Bolo úžasné pozorovať malých prvákov i druhákov, ako pod vedením skautiek o pár rôčkov starších nosili podsady a stavali stany. Prešiel prvý pracovný ……….
deň a začali sa dni plné hier, napínavých dobrodružstiev, ale aj práce, pretože deti si sami vozili pitnú vodu, nosili z lesa drevo, varili, starali sa o poriadok v tábore, postavili sprchu, táborovú nástenku, stožiar na vztyčovanie slovenskej vlajky, informačnú nástenku a plno drobných táborových stavieb. Práce so sekerou sa nebáli ani tí najmenší. Prvým veľkým dobrodružstvo bola skutočnosť, že napriek prítomnosti dospelých si tábor viedli deti samé. Tie vo veku 11 – 12 rokov už ako skúsené radkyne viedli družiny Tigrov, Lienočiek, Líščat a Pánd. Starali sa o svoje včielky a vĺčatá vzorne. Kontrolovali, či im neprší do stanov, či majú suché topánky, či sa neuvolnil kolík na stane, pomáhali im s plnením úloh táborovej hry a večer ich ukladali spať s peknou rozprávkou na dobrú noc. O niečo staršie skautky, ktoré tvorili družinu Kengúr, mali pripravené veľké množstvo zaujímavých hier a vždy včas vystriedali radkyne, ktoré si potrebovali od svojich povinností oddýchnuť a prebrali na seba starosť o malé včielky a vĺčatá, ktorým poskytli zmenu programu. Za plnenie svojich povinností dostávali všetci detskí účastníci táborové peniaze, za ktoré si večer v táborovom bufete mohli nakúpiť po čom im srdiečko túžilo – zápisník, peknú ceruzku, gumu, ozdoby do vlasov, odznaky, pohľadnicu, pukance (čerstvo usmažené na našej senzačnej peci), malé hračky od autíčiek a lietadiel až po zvieratká a panáčikov, cukríky, lízatká, žuvačky a plno ďalších drobností.
Počas celého tábora ako hlavné zamestnanie bolo dobrodružné cestovanie po ľudskom tele s dvomi červenými krvinkami Amirou a Uluou. Hravou a jednoduchou formou navštívili jednotlivé orgány a plnili úlohy vyplývajúce z ich „cestovania“. Každá včielka, vĺča i skautka dostali obrázok postavy, do ktorej postupne vlepovali srdce, pečeň, tráviacu sústavu a ďalšie orgány. Okrem tohto cestovania mali plno práce aj ako lovci i pytliaci na safari, kde zachraňovali zvieratká (zatiaľ iba na farebných papieroch) a tí prví okrem svojej práce museli občas navštíviť aj vedecký ústav i banku, tí druhí väzenie, ak ich policajti pristihli, že okrádajú lovcov. Inokedy safari vystriedalo ryžovanie zlata v miestnom potôčiku, indiánsky deň s výrobou gorálikových ozdôb, super výlet s hrami, nočná hra s plnením „bobríka“ odvahy, táborový oheň a snáď to najkrajšie bolo opekanie si špekáčikov v daždi pod obrovským prístreškom, ktorý slúžil aj ako ihrisko na loptové hry, prekážkovú dráhu a podobne v období „uplakaných dní“ a tiež aj veľké hľadanie pokladu pomocou buzoly a tajných odkazov.
Tábor sa síce skončil, mnohí ľutovali že prirýchlo ubehol, ale budúci rok bude opäť leto. Znova nás čakajú nové príhody, dobrodružstvá a ten nádherný pocit voľnosti aj zodpovednosti, ktoré sa inak viac menej vylučujú, ale v skautskom tábore tvoria spoločnú harmóniu.

Za 4. oddiel Bufiniek- Čajka

Kategórie
Písalo sa o nás

Miesto Zvedavky mestskej – Zvedavka zoologická – články v novinách

Z autobusovej stanice v Trenčíne odchádzal v nedávne sobotné ráno zvláštny spoj. Smeroval do Bojníc a jeho cestujúcimi boli včielky, vlci skautky a skauti 87. zboru Bufinky z Trenčína. Plný autobus mieril do bojnickej zoologickej záhrady, kde sa konala 1. skautská zoologická Zvedavka, organizovaná skautmi a skautkami z Prievidze. Asi po hodine cesty dorazil do cieľa a Bufinky sa hneď išli zaregistrovať do súťaže. Skautov z rôznych miest Slovenska – Martina, Zvolena, Banskej Bystrice, Bošian, Chynorian, Slatinky a mnoho ďalších – sa zhromaždilo okolo dvesto. Po slávnostnom nástupe a oboznámení sa s organizačnými záležitosťami sa začala očakávaná Zvedavka.
Všetci členovia boli zvedaví, aké úlohy majú plniť. Niektoré, ako napríklad zistiť počet prstov na jednej nohe leguána, rozpätie krídiel kondora, výskyt kormoránov na Slovensku a podobne, boli pomerne jednoduché. Ale nie všetky otázky boli takéhoto typu. Niektorí súťažiaci objavili aj zašifrované v morzeovke alebo v nemčine či v angličtine. Dve hodiny sa túlali skupinky skautov po bojnickej ZOO a študovali informačné tabuľky na klietkach, výbehoch a akváriach zvierat, aby sa dozvedeli nové a zaujímavé veci a rozlúštili svoje úlohy. Okolo jednej hodiny popoludní sa družstvá vrátili na stanovište a odovzdali hodnotiacim rozhodcom svoje odpovede.
Neľahká úloha čakala rozhodcov, ale ani nie po hodine mohli vyhlásiť výsledky nedočkavým družstvám. V kategórii skautiek obsadila trenčianska družinka Piniek 1. miesto. a družina Sýkoriek 3. miesto. Týmito dvoma miestami sa úspešne prezentoval 87. zbor Bufinky v silnej konkurencii.
Ignácio