Tento rok staršie skautky zorganizovali pre všetky družiny Halloweensku súťaž, ktorá sa mala pôvodne konať 28.10. 2022 ale musela sa presunúť o týždeň. Všetky družiny dostali za úlohu vytvoriť si skupinový kostým a priniesť si tekvicu.
Akciu sme začali prezentáciou kostýmov a nasledovalo vyrezávanie a zdobenie tekvíc. Počas tohto zároveň prebiehali rôzne súťaže, napríklad tanečná súťaž, hra stoličky a podobne. Za všetko boli družiny hodnotené a na záver večera sme vyhodnotili najlepšiu družinu.
V galérii si môžete pozrieť aký kostým mala ktorá družina.
Prespávačka dievčenského oddielu sa konala 08.10.2022.
Na začiatku bola zadaná súťažná téma: „Moja LANGOŠÁREŇ je lepšia ako tvoja!“
Dievčatá sa rozdelili do tímov, každý tím dostal recept a mali za úlohu spraviť langoše. Nebolo to však také ľahké, ich úlohou bolo spraviť najmenší, najväčší, najzaujímavejší a podobne. Tu je zopár ukážok:
Po polnoci prišla na radu nočná hra. Dievčatá sa opäť rozdelili do skupín a ich úlohou bolo pochodiť rôzne Zlatovské monumenty a typické či netypické miesta a ako dôkaz, že tam boli, sa nesmeli zabudnúť pri každom odfotiť.
Samozrejme potom ešte hrali nejaké hry a podobne. Dievčatá si prespávačku užili a už teraz sa tešia na ďalšiu.
V septembri 16.-18.9.2022 sme pre rangerov zorganizovali víkendovku s témou tajnej skautskej služby. Bola to náplň líderskej činnosti jednej skautky. Zaujímavými a zábavnými prednáškami a hrami sa naši rangeri naučili nové veci a zabavili sa.
Po roku sme opäť zorganizovali Letný skautský tábor. V roku 2022 sa táborilo na lúke v Bolešove. Tábor sa konal v klasickom termíne – prvé dva júlové týždne. Všetci táborníci sa tešili z dvoch týždňov strávených v stanoch a krásnej prírode. Vo fotogalérii si môžete pozrieť ako to na tábore vyzeralo a čo sme tam zažili:
V novembri 2021 sme začali veľké prerábanie podláh nášho skautského domu. Keď boli podlahy konečne dokončené, rozhodli sme sa, že rovno aj vymaľujeme. Veľmi ďakujeme každému, kto prišiel pomôcť skrášliť náš skautský dom. Bolo to veľmi náročné, nakoľko sme museli oškrabovať steny a stropy, ale zvládli sme to a teraz všetci radi chodíme do krásneho prerobeného prostredia.
5.októbra 2019 sme sa ako obyčajne po lete stretli v skauťáku na jesennom potáborovom premietaní. Stretli sme sa aby sme si zaspomínali, zasmiali sa a ešte naposledy pred zimou pocítili ten malý kúsok toho zvláštneho čara z tábora. Tento rok sme sa to však rozhodli poňať trošku vo väčšom a s gulášom!:D
Už od skorého rána sa v túto októbrovú sobotu vybrali naši chlapci: Branči s Ondríkom do skauťáku. Nanešťastie lialo ako už dávno nie… No čo, chalani teda rozložili kotlinu s gulášom pred vchodom do skauťáku kde bola strieška a toľko nelialo, takže bolo všetko v poriadku. My – rangeri sme sa začali zliezať už pred obedom aby sme všetko krásne nachystali a pripravili. Okolo pol tretej začali prichádzať pozvaní rodičia a skauti. Zobrali sme to seriózne a všetci sme sa obliekli do skautských košiel, a takto vítali rodičov a ponúkali im kávu alebo čaj. Keď nás už bol hojný počet, presunuli sme rodičov do „spoločenskej“ na našu mini-prednášku o skautingu pre rodičov (zatiaľ čo naši noví radcovia Martin a Matiáš aneb M&Ms 😀 vzali decká na program, ktorý si pre ne pripravili). Na tejto prezentácií sme sa my: Fero, Miška, Lucka, Simka a ja (Anna) snažili čo najlepšie vysvetliť rodičom o čom ten skauting celý je. Rozprávali sme im tábore, betlehemskom, 6 oblastiach rozvoja a snažili sa ich ubezpečiť, že urobili dobre, keď svoje deti priviedli na skaut. Nasledovalo podávanie guláša a potom samotné premietanie s malým táborákom až do tmy.
Nedá mi však nespomenúť jeden nádherný moment počas jedenia gulášu. Prišiel aj Dodo, oldskaut, ktorého som doteraz nepoznala a teraz mu u nás do skautu chodia tri deti. Rodičia papali guláš a on začal rozprávať. Povedal, že sa mu páčila naša prednáška (veľmi mu ďakujeme:)), že sme to pekne vystihli, ale, že sme nestihli zakúsiť ešte ten jeden rozmer skautigu. To keď príde skaut po rokoch do svojho zboru a vidí ako to funguje, to na čom sa aj on predtým podieľal. Rozprával príbeh ako to v 89.tom opäť začalo a oni to s Vitkom rozbiehali. S Ferom, ktorý oproti mne jedol sme sa na seba pozreli a pohľadmi dohovárali kto niečo povie. Dlho bolo ticho. Mali sme zimomriavky a išli nám všetkým slzy z očí. Bolo to ohromné. Nakoniec som sa odhodlala a za všetkých nás mu poďakovala. Myslím, že máme týmto skvelým skautom, ktorí tu boli ešte pred nami skutočne za čo vďačiť.
Bola to taká prvá naša malá akcia, ktorú sme plánovali ozaj len my. Zistili sme, aké ťažké môže byť vystavať program a zabezpečiť všetko dôležité čo i len na takúto menšiu akciu. Zistili sme koľko skvelej a nie jednoduchej práce robia naše úžasné vodkyne Dominika s Terinou a všetci ostatní s nimi aj pred nimi.
A taktiež sme zistili aký je to nádherný pocit, keď si po takejto akcií môžeme unavení ale s úsmevom a názorom:DD sadnúť do „32kárskej klubovne“, (samozrejme až keď to všetko poupratujeme:D) a už sa len tešiť ako to vyšlo a akí sme len vďační za to a hlavne TÝCH čo tu okolo seba máme. Chceli sme vysvetliť rodičom detí o čom je skauting a čo všetko môže človeku dať, ale myslím že sme to nakoniec ukázali aj sebe.
Hor sa na juh V4! 28. júla ráno sme sa my, skautky z 87. Zboru, stretli na trenčianskej vlakovej stanici. Do Bratislavy sme sa doviezli vlakom a odtiaľ spoločne s bratmi Čechmi autobusom do campu v Szalki-sziget, Dunújváros na Stredoeurópske jamboree 2018.
Prvý dojem
Väčšina našej patroly zažila na tohtoročnom jamboree svoju prvú medzinárodnú skautskú akciu vôbec. Nevedeli sme do čoho ideme, no zo dňa na deň sa nám páčilo viac a viac, pričom stále pribúdali nové prekvapenia a parádne zážitky.
Autobus nás vysadil pred campom v Szigete. Hneď ako sme vystúpili, okolie zaplavili desiatky patrol rozdielnych národností / skoro všade samý brat Čech :D/ a ponad dav všade plápolajúce oddielové vlajky. V každej patrole nás bolo 10, pričom jeden člen 18+ bol vodca patroly. Naša vodkyňa- Dominika, zodpovedná za celú desaťčlennú skupinu, ešte pred vstupom pre nás obdržala karty na krk s čipom, ktorými sme sa preukazovali vždy pri prechode cez hlavnú bránu táboriska. /Na kartičkách sme boli nazvaní ako patrola- Froglets on roads- čo bolo vcelku úsmevné/.A najviac nadšené sme boli samozrejme zo šatiek, kontingentových nášiviek a CEJ plátenného batôžka.
Inak zloženie našej patroly: Dominika /náš patrol leader/, Lucia, Nika, Simona, Anna, Anetka, Nataša, Maťa a Ela s Lízou z Dolného Kubína.
Ako vyzeralo táborisko a ako sa nám spalo?
Celý camp mal viacero častí. Pri vodnej ploche boli programové stavby, veľký stejdž a jedálenský stan. A v obytnej časti bol kruhový domček nazývaný “mushroom“ – kde si počas celého jamboree hocikto mohol vziať slivky alebo keksíky. Veru, stále sme ich vyžierali…Účastníci boli rozdelený do menších subcampov, kde sme si niektorí rozložili stany, niektorí obydlia vyzerajúce ako zmes podsady, tee-pee a malého hangáru. Konkrétne našej patrole bolo odporučené miestečko, kde mal byť istotne popoludní tieň. Doteraz nevieme kde sa stala chyba a prečo sa tieň do večerných hodín nedostavil. Spomíname ako sme dúfali, že na noc klesne teplota vnútri stanu pod 40 stupňov… ale tak aspoň nebolo treba spacáky :D.
Dostali sme sa počas týždňa aj mimo táboriska?
Skoro každý deň sme po obede zašli k jazeru za bránou/že by bolo nejako čisté sa nedalo povedať ale tuším nám to nevadilo:D/, na ktorom sme sa neskôr aj plavili na lodiach. Počas celého týždňa sme mali odlišne zamerané skautské aktivity aj mimo camp. Jednou z nich bola aj služba pre verejnosť. Naša patrola pomáhala v škôlke, ostatní boli rozdelení do nemocnice a domova dôchodcov. Jeden celý deň sme išli na Balaton, ktorým sme prešli na lodi a spravili si turistiku na taký zaujímavý kopec uprostred roviny/asi jedinom v okruhu 200 km…/ s obydliami ako z Flinstonovcov , a kde v každom obchode predávali levandule a papričky. A Zistili sme, že maďarská levanduľová drť a ani zmrzlina nie sú až tak super…
Namotivovaní na nové skautské zručnosti
Čaro skautingu sme zažívali každý jeden deň. V rámci woodcraftu sme sa učili ako si vyrobiť povraz zo žihľavy a na ďalšom tábore si myslím aj my spravíme poschodové postele pre družinu a pohodlné sedenia, ktoré vôbec nie je zložité vyrobiť. A samozrejme žihľavové závesy musia byť! /Budeme kosiť vysoké žihľavy a potom ich očistíme a budeme z nich tkať ako nás to naučili v tom maďarskom lese. Všetky sa na to tešíme, len čo na to povie Eliška…:D !
Kontingentové párty a večerný program
Krajiny V4 mali usporiadať vlastné kontingentové párty. Na programe našej slovenskej sa podieľala aj naša patrola, a to všetko sme plánovali na luxusnej „slovenskej chatke“ kde sme radi a často chodievali. Slovensko malo stopercentne najlepšiu a istotne s najlepším výberom hudby :D. Hrali sme aj divadlo o Omarovi a Fatime na hlavnom stejdži, ktoré sa nám teda parádne vydarilo. Bolo cítiť skvelú atmosféru a zo všetkého najviac nás dostalo keď na plátne na veľkom stejdži premietali fotky zo slovenských táborov a medzi nimi odrazu naše tee-pee, naši skauti ako stavajú pec na Topoleckej, Fačkov, naše vĺčatá, my na sánkovačke na Vlčom vrchu!
Vyšlo nám počasie…
Na maďarské podnebie sa nám nepodarilo úplne zvyknúť. Väčšinu týždňa prevládalo ohromné teplo, ktoré pár krát vystriedal silný lejak. Takže sme najprv nespali v spacákoch pretože bolo teplo a potom pretože boli zmoknuté. Ale predsa to k tomu patrí a už čakáme na rok 2020 aby sme mohli ísť do Gdansk!
Poďte si s nami zaspomínať na akciu O štít Zlatoviec 2018.
Dňa 10.11.2018 sa v skautskom dome v Zlatovciach stretli skupinky vĺčat, včielok, skautov a skautiek, ktorí pricestovali z menšej alebo väčšej diaľky, aby si zmerali sily v tradičnom Svojsíkovom závode. Pripravených bolo 11 stanovíšť, ktoré boli rozmiestnené po Zlatovciach. Súťažilo sa v disciplínach ako zdravoveda, uzly, ohne, sekera, nôž a píla, skautská symbolika, rastliny a stopy zvierat, topografia, prístrešky a šifry. Účastníci boli podľa veku rozdelení do dvoch kategórií – vĺčatá a včielky a skauti a skautky. Celkovo prišlo 6 tímov vĺčat a včielok a 10 tímov skautiek a skautov.
V kategórií vĺčat a včielok boli víťazné tímy nasledovné:
miesto Púpavy
miesto Annine mušky
miesto Netopiere
V kategórií skautov a skautiek sa na víťazných priečkach umiestnili:
miesto Team Lenovo
miesto Skunkové kokosy
miesto دعونا نعيش
Novinkou tento rok bolo, že akcia pokračovala aj po skončení závodu programom v skautskom dome aj s prespaním. Prichystané boli rôzne hry, aktivity a chalani zo 4. oddielu skautov si pre všetkých pripravili malé prekvapenie – postavili na dvore skautského domu teepee, v ktorom večer zakúrili a bol v ňom táborák, takže všetci mali možnosť pospomínať si na tábor.
Akcia bola podľa nás veľmi vydarená. Všetkým víťazom gratulujeme a zúčastneným tímom ďakujeme za účasť. Tiež ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na organizácií a na tom, aby všetko klapalo tak, ako malo. Dúfame, že sa aj na ďalšom ročníku stretneme opäť v takom hojnom počte, ako tento rok.
Krátko po Novom roku sme sa vybrali s deckami na neďaleký Vlčí vrch. Aj keď nemohli prísť všetci, sme radi že každá družina mala svojich zástupcov na tejto víkendovke. 🙂
V piatok sme sa odviezli autobusom do Hornej Súče a o chvíľu už sme boli v bývalej škôlke na Vlčom vrchu. S batožinou nám pomohli dvaja ochotní vodiči, ktorým by som chcela týmto poďakovať za odvoz. Po večeri a rozdelení do izieb sme sa stretli v spoločenskej a zahrali si pár hier, hlavne zoznamovacích, pretože máme niekoľko nových členov 🙂
Ďalší deň sme odštartovali hrou, kde musel každý získať podpisy našich roverov v utajení – museli zistiť kto je kto a navyše v správnom poradí. Aby to nebolo také jednoduché, občas museli splniť aj úlohu. Či už klasické drepy, alebo objatie, pusa na líce a pod. Celé doobedie sme strávili vonku a bláznili sa v snehu, guľovali sa, púšťali dole kopcom, stavali snehuliakov aj družinové zvieratá zo snehu, hrali buldoga…
Poobede nás čakala súťaž Milujem skauting, v ktorej súperili tri tímy – Kravaťáci, Výhybkári a Papučkári. Pre svoj tím sa snažili získať čo najviac bodov za opis slov z kartičiek, za uhádnutie pesničky hranej na flaute, správne umiestnenie táboriska na mape, museli dobre počúvať niekoľko táborových príhod a zapamätať si čo najviac, aby vedeli odpovedať na zákerné otázky 😀
Večer sme mali rozprávkovo-filmový kvíz a tancovačku, ktorú ale prerušil náhly telefonát od pána Malíčka. Chcel, aby sme mu pomohli pochytať nejakých väzňov, ktorí utiekli pri transporte cez Hornú Súču a sú skrytí niekde na lúke za kostolom. Rýchlo sme sa poobliekali a šli na spomínané miesto, kde sa nám podľa občasných zábleskov svetla podarilo pochytať a zneškodniť všetkých utečencov.
V nedeľu už sme sa len pobalili, upratali všetko a po raňajkách šli autobusom späť do Trenčína. 🙂
