V jednu nádhernú slnečnú Sobotu, ktorá zo sebou niesla mimoriadne romantický dátum 10.11.2012, sme sa spolu s vĺčatami z 93. a 32 Zboru vydali na krátku, no za to, aspoň pre mňa, nádhernú Vodno-Suchozemskú výpravu.
Spolu s Tete (93), Romčou (32) a Marcusom (32) (VTRM) sme sa ráno o 10:45 stretali v Záblatí, na autobusovej zastávke, odtiaľ naše kroky viedli popri potoku až popod diaľnicu, kde mladý Krtkovia nemohli odolať pokušeniu zdolať vrcholok úpätia diaľničného mosta a odtiaľ sa, ako na šmýkalke, zopár krát povoziť po zadku 🙂 Na rázcestí sme odbočili na veľmi vyčerpávajúce Záblatské lúky… deti šľapali o dušu spasenú, div že sa im s čapíc neparilo. No zrazu !….
„Vllllllkk, Keeeedyyy tam už budeme ???“
Podľa plánu nám cesta na 1. záchytný bod, a to na miesto s neuveriteľne krásnym výhľadom na Trenčín, trvala 3x dlhšie, tak som odpovedal – čoskoro sme tam !
Vyšlapali sme !
Juhúuu ! sme na 1. stanovisku, robíme si krátku 15 minútovú pauzu oddychujeme, kŕmime sa dobrotami. Milujem deti na výpravách, starostlivé mamini im vždy nabalia veľa dobrôt, a sladkostí, tento krát sa nám VTRM podarilo dostať skvelý palacinkový langoš poliaty bielim dresingom ! MŇAM …!
…Pískam na píšťalku a zdvíham „stádo“…
Po strmom kopci nás teraz cestou sprevádza krásna nízka tráva, a v celku rovinatá cesta, čo viac si priať ? 🙂 tak sa hráme pochodové hry. Najväčší úspech zožala stará známa hra 10 ! Asi po 25 minútach šlapania sme konečne dorazili na začiatok lúky ktorá bola našim cieľom, a tu naše deťúrence zbadali, čo iné ako poľovnícky posed. Opatrne sme vyšli hore, kochali sa okolím a pozorovali sme, čo robí druhá polovica nášho „stáda“. spravili sme zopár fotečiek, a pokračovali sme v ceste.
Po 500 metroch….
Neprešli sme ani 500 metrov, a už sme boli v „zasľúbenej zemi“ na Srvátke.
Čakala nás tu, ako inak než chatka, ohnisko, a hojdačka 🙂 Deti s Marcusom sa vybrali po drevo, Romča s Tete zamiesili cesto na hadíkov, a ja so zopár zatúlancami som šiel narezať nejaké halúzky na opekanie. rozložili sme oheň, Deťom som vysvetlil akou metódou sa dá zapáliť oheň pomocou jednej zápalky a to bez použitia papiera.
Bohužiaľ… zodvihol sa vietor, tak sme na podpálenie predsa len papier použili.
Opekáme 🙂
Namotali sme hadíkov a opekáme. Mmmm… hadi sú priam skvelí, ešte nikdy som nejedol tak chutný kus cesta z vody a polohrubej múky ! cesto sa pomaly míňa, tak vyťahujem štós mojej slaniny, v tom sa ku mne privalilo zopár detí či nemám slaninu, skoro mi oči vypadli, deti a slanina ? Nemyslel som si že im bude chutiť, no na moje prekvapenie, jedli až mali hrče za ušami !
(PS: Tete mala skvelý syr, o ktorom však vedeli iba VIP členovia našej výpravy – VTRM )
Voľný čas
Minulo sa cesto, minula sa slanina, bol čas to všetko vybehať !
zahrali sme si zopár pohybových hier (naháňačka, čapice a iné…), ktoré v nás rozprúdili krv, teplo a bojového ducha.
Chvíľka pokoja
Nastúpili sme sa a nastala vážna chvíľka, niektoré Vlčatá dostali za zásluhy svoje vyznamenania, ba dokonca niktorí z nich si domov svorne odniesli ich 1. Skautskú šatku. pre iné to bola motivácia do ich ďalšieho skautského života.
Div že nás neodnieslo
Po výdatnom programe sme naplnili všetky ciele našej výpravy, upratali sme, zaniesli sme drevo naspäť do lesa, ocikali sme dohárajúce ohnisko, a nastala cesta domov.
Začalo fúkať, fúkalo tak silno, že som si miestami myslel že popri chôdzi stojím na mieste.
možno aj vďaka vetu nám cesta nazad trvala ani nie hodinu. Keď sme zišli do dediny, domy nás ochránili pred vetrom, a už nám bolo opäť fajn, zhromaždili sme sa opäť na zastávke pri pošte, kde sme sa veľkolepo rozlúčili a dali si krásne posledné
Ahoj !
Vlk
