87. skautský zbor Bufinky TrenčínAký by to bol skautský rok, keby sme medzi už tradičné akcie nezaradili Mikuláša. Akcia to v našom zbore veľmi obľúbená, hlavne u mladších skautíkov a skautiek… A tak sa dočkali aj v tomto roku, ked v sobotu 3. decembra bolo pre ne pripravené množstvo hier, súťaží ako aj dobré občerstvenie a balíčky od Mikuláša.
Od soboty včera sa v našej klubovni rozbehla druhá zaujímavá akcia. JOTI – Jamboree On The Internet. Skupinka skautov sa stretla v klubovni aby sa zúčastnila tejto celosvetovej akcie. Pomocou mobilného pripojenia na internet a 5 počítačov sa spojili s
mnohými skautami. V tejto činnosti pokračovali až dlho do noci, ako aj celú nedeľu. Škoda len, že zo strany niektorých našich členov bol prejavený tak slabý záujem. Ale tí čo prišli určite nebanujú. Poďakovať by som mal hlavne br. Bobovi, ktorý zabezpečil internet a Tip- Tapovcom, ktorí zapežpečovali tech. stránku akcie.
Budujeme Búdy
Názov ktorý napovedá už sám za seba.. Počas dvoch víkendov sme sa posnažili a na dvore skautského domu vyrástli dve veľké plechové búdy, v ktorých sa uskladňuje táborový materiál, ktorý by na daždi podľahol skaze….Bola to tažká práca s kovom, doťahovačkou, oceľovým kartáčom a na záver aj kompresorom a farbou….
Hámry – drevo
Hneď ďalší víkend sme boli dobre rozbehnutí a pustili sme sa do prípravy dreva na zimu na chalupe na Hámroch. Nielen práca, nám išla pekne od ruky, ale na konci akcie sme sa stihli aj dobre zabaviť…Akcia skončila veľmi dobre – dreva na zimu máme dosť…
V piatok je zraz v klubovni. Tu sa k nám pridáva Šaman, neskor aj Mikanka a Vrťa. Vyrážame smer Piešťany, resp. Dolina. Cesta ubiehala celkom dobre. Na záver sme síce trošku poblúdili, ale miesti boli veľmi milý a ochotní a cestu nám ukázali. Na moje veľké prekvapenie sme dorazili na chatu skoro prví. Počkali me ešte na príchod
ostatných účastníkov, a SMREK sa mohol začať. Piatok večer bol skôr zoznamovacím, ale v sobotu ráno sme sa hneď pustili na vec. Pri prezentovaní roveringu sa striedal Šaman s Mikankou. Do debát sme sa aktívne všetci zapájali a snažili sme sa dohodnúť na napredovaní a smerovaní ďalšieho roveringu na Slovensku. Množstvo podnetov bolo
zajímavých a určite sa budú aj realizovat. Poobede sme si spravili zaujímavú meditáciu, a po nej krátku vychádzku do okolia. Večer nám spestrila hra, kedy sme sa mali dostať z nepriateľského územia. Jediným problémom bolo že sme boli dobre poviazaní. Ale zvládli sme to, zachránili sme sa a mohli tak pokračovať v ďalších prednáškach. Nedeľa bola tiež zaujímavá. Druhá hra, ktorá bola pripravená, ako aj oznam o pripravovanom Rover Moote nás zaujali. Okolo obeda sme sa už rozchádzali do svojich domovov.
Bolo to zaujímavé stretnutie, ktorého výsledky snáď prinesú do roveringu mnoho nového.
Roverská PEXESO párty
Na piatkovej pravideľnej roverskej schôdzke sme si spravili malú ale zaujímavú súťaž v hraní pexesa. Súťažné dvojice sa pustili s chuťou a odhodlaním do odkrývania tajomných kartičiek na stoloch… Neskôr sa k chalanom pripojili aj holky a tak bolo o zábavu postarané. Nakoniec si prvenstvo vybojovali Pedrica s Eliškou… Po turnaji sme sa presunuli do druhej klubovne kde už bol nachystaný čajový dejchánek. Každý si vybral z nejakého čajíka. Popri popíjaní čajíka sme diskutovali o všetkom možnom a nemožnom…..
Brigáda „na Malte“
V jeden októbrový slnečný sobotný deň ame si naplánovali brigádičku. Našou úlohou bolo na dvore sk domu pripraviť podlahu pre stavbu búd. A tak od rána sa kopalo, rozbíjalo, upratovalo…. Poobede sa roztočila miešačka a už sa išlo na to…. Chalani teda betonovali, holky čistili okolie sk. domu….
Roverský výlet na Baske
Po sobotnej úmornej brigáde sme sa ešte rozhodli že v nedeľu si treba trošku oddýchnuť. A tak sme si naplánovali výletík na Baske. Slniečko pekne vykúkalo, vetrík pofukoval, krásna jesenná príroda… Proste nádhera…
V piatok sme počas schôdzok ale aj na roverskej vyrábali všakovaké variácie šarkanov. Niektoré boli technicky dokonalé, iné vyzerali ako skvostné umelecké diela. Potom ešte nasledovala roverská schôdzka s prezentáciou našich letných zážitkov a fotečiek. Aby sme nepomreli od hladu sme si pripravili Langoše. Proste paradna schôdzka. Spalo sa v klubovni, a tak sa blblo dlho do noci. V sobotu ráno sa išlo na kopeček za dedinou púšťať vyrobené šarkany. Najskôr sa nám nedarilo, ale keď sme zistili fígel ako na to, tak potom to už lietalo…Bola to určite zaujímavá akcia, pri ktorej sa zabavili malí aj veľkí skautíci a skautky…
Aby som začal od začiatku. V roku 1915 za cisára pána založil jeden profesor na trenčianskom gymnáziu prvý oddiel skautov. Jeho činnosť netrvala dlho, ale začal písať históriu skautingu v Trenčíne.
Od tejto udalosti prešlo už 90 rokov, keď si na toto výročie spomenul jeden z našich oldskautov. Hneď sa začalo plánovať a pracovať na projekte. Prepuklo vo mne nadšenie a tak som sa dobrovoľne prihlásil do organizačného tímu. Avšak hneď som precitol z prvého ošiaľu. Moja prvá myšlienka bola: „Čo sa vlastne za tých 90 rokov v trenčianskom skautingu odohralo?“
Ako aj v iných mestách a j v Trenčíne to nemal skauting ľahké, ľudia ničomu nedôverovali a sociálne pomery prvej ČSR tiež neprispievali k stálemu osadenstvu oddielov. Ale predsalen boli položené základy na ktorých sa po 2.svetovej vojne dalo stavať. V povojnových rokoch si trenčianski skauti postavili pri Váhu svoju vlastnú klubovňu. Bohužiaľ prišli opäť zlé časy pre skautov. Moc vládnucej robotníckej triedy niektorí trenčiansky skauti pocítili naozaj tvrdo. Roky 1968 až 197O boli pre skauting plodné, oddiely praskali vo švíkoch. Semienko skautingu bolo však zasiate. Jeho vyklíčenie prišlo v roku 1989. Dnes je to mohutný strom s deväťdesiat ročnou históriou. Je na čom stavať, kráčať v šľapajách.
Preto si mladá generácia v dňoch 16. – 18. septembra pripomenula toto úcty hodné výročie zaujímavým podujatím. V piatok všetku slávu zahájilo prijatie činovníkov u viceprimátora, samozrejme so spoločným foto na pamiatku. Po prijatí bola slávnostne zásekom sekery otvorená výstava s množstvom historických ale aj súčasných fotografií
a materiálov. Sobotný deň patril skautskému táboru pri Váhu. Workshopy, Rozprávkové mestečko a Rytierov chodník boli jednými z akcií celých osláv. Večerným táborák s „hlučnými“ pokrikmi, „duchaplnými“ scénkami prilákali nejedného zvedavca. V nedeľu ráno sa po takomto víkende človek naozaj cítil ako keby prežil celých deväťdesiat rokov skautingu v Trenčíne.
Poďakovat by sa patrilo Mestu Trenčín, všetkým organizátorom z radov skautov, ako aj bratom oldskautom, ktorí nielen pomohli ale aj zapožičali rekvizity na vybudovanie výstavy…
br. Ignácio
Rozprávanie o Slovinsku, teda o našej miniexpedícii do Slovinska , Julských Álp, na Triglav, a všetko okolo toho… Doplnené zaujímavými fotografiami…
Je pondelok a my ranným vlakom cestujeme do Blavy. Po miernej zachádzke do Galanty sme o chvíľku v Bratislave… Rýchlo na električku a na miesto razu k PKO. Tu nás zastihol mierny dážď. Po chvíľke čakania prichádzajú naši šoféri Dušanovia na autách. Naloďujeme sa a hurá vyrážame smerom Rakúsko, Slovinsko…. Šesť hodín cestovať dalo zabrať, ale zvládli sme to. Vystupujeme v kempe Zlatorog v oblasti Bohnij. Staviame stan na kamenistej zemi a vybaľujeme. Ešte sa stíhame mrknúť na
jazero a už sa zvečerieva, tak ideme spinkať.Ráno máme krátku poradu, ale stále poprchá, tak volíme náhradnú variantu. Ide sa do Aqaparku…Niektori idu splavovat… Po ceste naspäť do kempu robíme zásoby v potravinách. V stredu ráno sa už ale vydávame na trojdňový trek. Je už pekne slniečko začína páliť, ale to je dobre. Do dvoch dňoch dažďa by už bolo aj načase. Po ceste sa zastavíme na vodopáde Savica. Potom už začíname stúpať do kopca. Je to poriadna makačka, ale po hodinke sme na
vrchu, pri Čiernom jazere (plese). Odtiaľ postupujeme stále po červenej 🙂 ďalej až k chate na Triglavskych jazerach. Tu je prestavka na obed.. Posilníme sa a ideme ďalej – smer chata na Prednej Koči. Tu počkáme na zvyšok našej výpravy, pretože po ceste sme sa dosť potrhali. Vybavujeme ubytovanie a ukladáme sa na spánok. Niektorí idú do chaty na večeru, prípadne pár džgane. Všetci unavení rýchlo zaspávame. Ráno sa
zobúdzame a kocháme nádhernými výhľadmi na okolité kopce. Je to nádhera. Po raňajkách dávame batohy na plecia a ideme smer sedlo Hribarice a cez takzvaný Afganistan. Po hodine prechodu kráterového sedla (Afganistan) prichádzame na miesto odkiaľ už je výhľad na Triglav. Najvyšší to vrch Slovinska. Po suťovisku zostupujeme dolu. Tu sa rozdelíme na dve skupiny. Jedna čo ide zdolávať Triglav, druhá ktorá ho obíde. Výstup na Triglav trvá asi dve a pol hodinky. Hodinku a pol sa ide po viacmenej
pekných chodníčkoch, ale zrazu pred vami sa objaví obrovský masív. Pri prvom pohľade sa zdalo každému, že tam sa snáď nebude dať ani dostať. Ale chodníček viedol krkolomnými skalami, ale dostal nás až na vrchol. Na vrchole vo výške 2864 metrov sa po rozplynutí naskytol nádherný výhľad. Spravili sme si vrcholové foto, niečo zajedli a pobrali sa po chvíľke smerom na chatu na Kredanci. Tu už nás čakal zvyšok
našej výpravy. Počkali sme na ubytovanie a išli večer celí unavení spať. Ráno nás čakal návrat do kempu. Celý deň sme schádzali dolu. Za jeden deň sme zklesali cca 2000 metrov. Navečer sme sa konečne dostali do kempu. Večer sme boli ešte trošku zrelaxovať do vody. V sobotu nás čakala návšteva mesta Bled a kaňonu Vingard.
Bol to zaujímavý a krásny výlet. Domov sme prišli síce unavení ale plní nádherných zážitkov a spomienok na Slovinsko, Julské Alpy a Triglav.
text a foto © Mongol
Článoček o tom ako si mi doma prázdninujeme a užívame leta na Malte v klubovni 🙂 Teda prestavba našich klubovní a všetko s tým spojené… Samozrejme doplnené ilustračnými fotkami.
V pondelok 11. júla sme začali s postupnou prípravou na veľkú akciu. Už dlho sme plánovli ako prestaviť a prerobiť naše klubovne tak aby nám vyhovovali. Teraz nastal ten čas, kedy sme sa do toho pustili. V hojnom počte sme sa pustili do vypratávania miestností, vysťahovali sme nábytok, zložili všetko zo stien…
Hneď na druhý deň začala skupinka demolátorov tvoriť. Z klubovne sa ozýval rev búracikeho kladiva, tlkot kladív a majzlíkov. Začali sme s vybúravaním prebytočných priečok, a dverí. Dobre naladení sme v tom pokračovali aj na druhý deň, takže po dvoch dňoch búrania sme mali celkom slušnú kôpku odpadu a celkom dobre rozbité klubovne 🙂
Štvrtok bol zlomový. Už sme prestali s ničením a začalo sa s opravovaním a prestavbou. Osadili sa nové zárubne, začali sa zamurovávať prebytočné otvory v stenách. Začalo sa so stavbou deliacej priečky….
Tak dva týždne práce sú za nami… Ešte raz tolko a snáď to budú aj útulné klubovne 🙂
Mongol
Na jeseň 2004 postihla Vysoké Tatry kalamita, ktorá zničila množstvo krásnej prírody. Skauti nezostali ľahostajnými a prišli pomôcť pri odstraňovaní následkov. Samozrejme pri takejto akcii nemohli chýbať ani členovia nášho zboru….
Skupinka 7 dobrovoľníkov z nášho zboru sa aktívne pripojila k ostatným 950 dobrovoľníkom z 12 krajín Európy, ktorí prišli pomôcť Vysokým Tatrám.
Prichystaná bola kopa práce v podobe uhadzovania haľuziny, čistenia chodníkov, čistenia intravilánov obcí, úpravy turistických chodníkov a mnoho podobného. Denne sa pracovalo 8 hodín a potom nasledoval zaslúžený odpočinok. Pripravené boli stolové hry, stolný futbal, plaváreň, Tatrabob, výlet na hrad, premietanie filmov a iné.
Pracovalo sa 5 dní v týždni a dva dni potom bol oddych. Ten naša skupinka využila na spoločný výlet na Terryho chatu.
Mongol
