Dva týždne ubehli ako voda a po BSDčkach tu boli NSDčka. Ani tam sme nesmeli chýbať, ale tentokrát ako dobrovoľníci. V polovici schôdzky prišiel môj tatino a odviezol nás (Daniel a Matej) do Cabaj-Čápora (malá dedinka neďaleko od Nitry). Po menšom blúdení sme konečne dorazili do kultúrneho domu. Pri registrácii sme dostali zlaté náramky a pustili sme sa do práce. No dozvedeli sme sa, že prišiel nejaký SAMO-SATO a všetku prácu urobil za nás. Tak sme sa rozprávali s našimi kamarátmi z patroly na jamboree. Nasledoval stolnotenislový turnaj a po ňom premietanie filmov. Trochu sme poupratovali a trebalo ísť spať. Na druhý deň sa program rozbehol v plnom prúde. Začal sa ako inak – rozcvičkou. Od skorého rána začali prichádzať ďalší skauti. Keď už boli všetci zaregistrovní išli sme von na slávnostný nástup. Oficiálne nás privítal Žiletka, vodca 23. zboru Nitrava. Po nástupe a spoločnom fotení prebiehali v kulturáku rôzne drobničky, workshopy, prednášky pre roverov, ale aj rozprávanie o jamboree v Poľsku, tak sme si zaspomínali. Po chutnom guláši sa niekoľko dobrovoľníkov vybralo so Simonom do lesa pripraviť skautský pretek. Bol som milo prekvapený, keď sme prešli asi 10km k poslednému stanovisku, rastliny a turistické značky, ktoré som mal na starosti ja. Kým prišla prvá hliadka stihol som si dobre pospať a potom to už išlo ako na bežiacom páse. Pri úlohe pre skautov vymenuj 10 stromov som dostal napr. aj takúto odpoveď jablko, slivka, hruška, aké sú ešte pálenky? pri rastlinách dokonca marihuanu, ale veď čo je to rastlina, tak som ju musel uznať. Pri spiatočnej ceste skoro za tmy som sa s dvoma skautkami odviezol autom, a tak sme vyhladovaní prišli do kulturáku. Našťastie nás tam čakali teplé párky. No a zase šup do práce. Tentokrát v Šmak zóne. Tam som zostal až do večera. Ešte sme mali super diskotéku a išli sme (spať) kecať na chodbu. Asi sme robili veľký hluk, lebo prišiel Supo a pohrozil nám umývaním záchodov, preto sme išli do maličkej miestnosti, kde skoro všetci vrátane Mateja zaspali namačkaní jeden na druhého. Ja som si išiel našťastie ľahnúť na karimatku do hlavnej miestnosti. V nedeľu ráno niektorí odišli do kostola ani neviem kedy, no čo už. Znovu som sa nasáčkoval do baru. Po rozcvičke, rozprávke a drobničkách bolo vyhodnotenie skautského preteku a oceňovanie členov 23. zboru Rádom siedmich ľalií. Simon dokonca dostal Zlatý úväz, putovné ocenenie vodných skautov za kreatívnu konštrukciu lodí. NSDčka sme slávnostne ukončili nástupom, pokrikmi ktorý bol tentokrát ,,Nemáme!“ a belgičákom, tanec, ktorý nesmie chýbať na žiadnej skautskej akcii. Účastníci sa rozišli domov, dobrovoľníci poupratovali a vyjedli všetko, čo zostalo v bufete. Okolo druhej sme sa rozlúčili a pobrali domov. V Nitre sme ešte chvíľu čakali a už nasledovalo zložité vlakové spojenie s troma prestupmi. (Nitra → Lužianky → Zbehy → Leopoldov → Trenčín) V Leopoldove sme stretli Teplanov, ktorí skoro pískaním vypravili vlak, a aby toho nebolo málo vo vlaku aj nejakú skautku z Kežmarku. Do Trenčína sme prišli domačkaní z úzkej uličky vo vlaku, kde sme museli znovu sedieť. NSDčka dopadli výborne a verím, že na budúci rok prídu aj ostatní z nášho zboru aj s pokrikom.
