V sobotu 24. apríla 2016 sa naša družina Krtkov stretla na stanici s družinou Polárok a vodáčkami z 93. prístavu. Autobusom sme sa odviezli do T. Teplej. Na zastávke už čakali skauti z Teplej a okolitých dedín a miest. Naším ďalším cieľom bola skautská chata pod Čertovou skalou. Po príchode na chatu sme sa zaregistrovali a v dvoj až trojčlenných hliadkach sme začali plniť úlohy. Pri topografii sme sa celkom zapotili. Komu by napadlo, že najkratšia cesta do Ameriky je cez zemské jadro. Nakoniec sa naša hliadka umiestnila na druhom mieste a Polárky na treťom. Po výbornom guláši sme sa vrátili späť do Trenčína. Každému sa veľmi páčilo. Tešíme sa na ďalšie medzizborové akcie.
Fotohádanka – Rákociho dub

Majestátny Dub letný ktorý je chráneným stromom.
Výška stromu je 17m, obvod kmeňa 433cm, vek cca 335 rokov.
Podľa legendy počas protihabsburgského povstania na prelome 17. a 18. storočia František II. Rákoczi mal pod týmto dubom svoj hlavný stan, odkiaľ v r. 1708 riadil boje v okolí Bánoviec nad Bebravou a Trenčína.
Moja fotohádanková otázka znie: Viete nad ktorou obcou tento krásavec rastie?
Vaše tipy a odpovede ako obyčajne pridajte do komentov.
Ak sme naposledy hovorili o medzi zborovej účasti tento krát môžeme povedať o medzinárodnej účasti 😀 . Mohli ste si vyskúšať naozaj množstvo hier nebudem spomínať hry ktoré sa hrali minule ale spomeniem novinky.
Keď za mnou prišli Polárky aby som im vysvetlil „Stanicu Paranoia“, tak som si nebol úplne istý či táto hra bude pre nich najvhodnejšia keďže hráč by mal vedieť dobre blafovať a čítať hru ostatných hráčov. Magda sa tejto úlohy ale ujala za mňa a hru im ochotne vysvetlila. Na moje prekvapenie hra ich veľmi bavila a požičali si ju na ďalší týždeň na schôdzku.
Náš medzinárodný účastník spolu s Terinou si obliekli zbroj a vydali sa do krajiny „Andor“, kde plnili kráľove úlohy a dostali sa až na úžasnú 4. Legendu ktorú hrali až do noci.
Ja som zasa objavil skvelú kartovú hru „Star Realms“, ktorá je síce len pre dvoch hráčov ale zaujme vás jednoduchosťou a pôžitkom z hry.
Tiež tam prišiel môj kamarát Ondrej ktorý zobral „Theseusa“, ktorého sme si zahrali s Tip-Tapovcami.
Ak by si si chcel aj ty zahrať nejakú hru tak už túto sobotu ( 16. 4. 2016 ) sa stretneme znova aj s množstvom hier.
Samo






Cez jarné prázdniny sme sa s družinkou Parné Valce dohodli,že si spravíme spoločnú družinovku. Program sme mali tentokrát na starosti my. Aj keď sme dlho nevedeli čo si na nich vymyslíme, nakoniec sme spoločnými silami ( pozdravujem hlavne Elišku) pripravili družinovú súťaž vo varení. Pravidlá boli jednoduché. Každá družinka dostala recept, suroviny a všetko potrebné k vareniu. Polárky mali placky, Parné valce lievance. Každá družinka varila približne hodinku a musím povedať, že oba recepty dopadli výborne. Aj keď nás časový limit trochu obmedzoval, nakoniec sme to našou spoluprácou zvládli. Menšie nedostatky v jedlách ( perníkové lievance, presolený dresing) sa síce objavili, ale naozaj sme si na oboch jedlách pochutili. Neskôr si pre nás Eliška pripravila menšiu ochutnávačku rôznych potravín/surovín. So zaviazanými očami sme ochutnávali múku,škoricu,korenie,citrónovú šťavu a tak ďalej. Užili sme si kopec zábavy a dúfame, že to nie je naša posledná schôdzka s vodáčkami 🙂
P.S. Kvalita fotiek nie je bohviečo, ale aspoň niečo 😀
Laura





Na poslednej oddielovke sme sa zahrali na fotografov. Mali sme za úlohu odfotiť čo najkrajšie fotky na rôzne témy a namiesto vyhodnotenia sme sa rozhodli vyhlásiť súťaž o najkrajšiu fotku z tých, ktoré sme odfotili v dvoch kategóriách – Krása prírody a grimasy. Súťažiaci sú Laura, Anna, Miška, Lucka, Sima, Nika, Kamča. Keďže chceme, aby bola súťaž objektívna, potrebujeme pomoc vás – všetkých členov zboru. Každý z vás môže hlasovať len jeden krát za ľubovoľnú fotku z oboch kategórií, teda každý z vás má jeden hlas v kategórii Krása prírody a jeden v kategórií Grimasy. Hlasovanie bude prebiehať len na zborovej webstránke v komentároch pod týmto článkom.
Ten, kto dostane od vás čo najviac hlasov vyhrá cenu a tak isto jeden z vás hlasujúcich niečo vyhrá. Prosím vás, hlasujte do komentárov štýlom Krása prírody – Meno, Vtipná fotka – Meno, vaše meno.
Súťaž bude trvať do 3.5.2016, víťazov vyhlásime 6.5. na oddielovke a potom budú zverejnení aj na zborovej stránke.
Všetkým vám vopred ďakujeme za hlasy a súťažiacim držíme palce !
Súťažné fotografie sú tieto:
1. kategória – Krása prírody
2. kategória – Grimasy
Z histórie družiniek… Polárky ♥
Družina Polárky ♥
Družina Polárky bola založená v októbri 2013. Najdlhšie z celej družinky chodí na skaut Larwa, ktorá prišla v novembri 2011. Po ročnom chodení si na skaut priviedla kamarátku Lucku, ktorej sa skaut tiež veľmi zapáčil a začala chodiť pravidelne. V septembri prišli na skaut Sima, Vanessa, Anet a Tereza pozrieť sa ako to na skaute funguje. Samozrejme, aj tie s k nám pridali. A tak, kvôli pribúdajúcim členom vznikla nová družina. Na názve sa dlho pracovalo, vlastne už bolo celkom nemožné, že nájdeme vhodný názov. Anina ( vtedajšia radkyňa ) navrhla, že by v názve mohlo byť nejaké súhvezdie. Hm, a tak vznikli Polárky ♥ Postupom času vznikol pokrik, nástenka, každotýždenné bodovanie a pravidelné schôdzky. V apríli 2014 prišla Saša. Po letnom skautskom tábore v septembri toho roku Anina už bohužiaľ na schôdzky nemala čas, tak sa radkyňou stala Zuzka ( vtedajšia vodkyňa skautiek ). Niekedy koncom septembra či začiatkom októbra prišli na skaut kamarátky Eliška a Laura. Po mesiaci k nám pribudla aj Žofka, a kedže nás bolo stále viac a viac, rozdelili sme sa. Polárkami ostali Sima, Larwa, Lucka, Eliška, Laura a Žof. Radkyňou sa stala Sima a podradkyňou Larwa. Ostatné, Vaness, Anet, Tereza a Saša si mali vytvoriť vlastnú družinku s názvom a všetkým, čo k tomu patrí. No žiaľ, družinka im kvôli povinnostiam nevydržala dlho. Ale späť k Polárkam. Lucka taktiež odišla a viac sa na skaute neukázala. Za Siminho radcovania sa družinka nijak nepohla. Sama si priznala, že nie je vhodný adept na radkyňu. V septembri roku 2015 prišla Anna. Ktorá si skaut ihneď zaľúbila. Na začiatku roku 2016 sa konali voľby ( skautské 🙂 ), kde sa zvolila nova radkyňa, čiže Laura a podradkyňa Eliška. Spolu sme toho veľa prekonali/zažili a sme si na 101% isté, že naša družinka Polárky je nám súdená ♥
Sima ♥
Odkedy som v Bratislave na vysokej škole, som doma, v Trenčíne, menej. Dopad to malo samozrejme aj na skauting. V prvom ročníku to bolo skutočne na zaplakanie, na spočítanie mojich zavítaní do klubovne za celý rok by mi jedna ruka úplne stačila… A akosi sa oslabilo aj také to vnútorné puto so skautingom.
Potom som však spoznala jedného skauta z Uherského Hradišťa, vodáka a ten ma pomaly, postupne znova „nakazil“ skautingom. Často sme sa rozprávali, ako to u nich chodí so skautingom, aký majú systém vzdelávania, ako vyzerá ich klubovňa (Dosť super! Možno tomu ťažko uveriť, ale tá naša nemá na tú ich…! 🙂 ), ako ide rovering, nábory, schôdzky a tábory.
Spoznala som sa s pár ďalšími skautmi z Hradišťa, Uherského Brodu či Kroměříže, ako návšteva som dostala príležitosť zúčastniť sa jedného zasadnutia krajskej rady Junáka a pár iných akcií. Zase mi začali veľmi chýbať schôdzky, stretnutia s novými deckami a aj s tými, s ktorými som si odžila niekoľko rokov výletov, táborov, prespávačiek, víkendoviek… To všetko mi zase začalo chýbať.
Niekedy v tom čase som si náhodou písala s Mafiánom a povedala som mu o tom, ako mi skauting chýba a on mi na to povedal o skupine roverov v Bratislave. Im skauting tiež chýbal, lebo popri štúdiu sa domov nedostalo tak často, ako by chceli. Rozhodli sa preto, na čele s Gummy, vytvoriť Roverskú putovnú patrolu, momentálne
pôsobiacu v Bratislave. Počas semestra sa snažia stretávať raz do týždňa, pripraviť a spraviť niečo v duchu roverského hesla „Slúžim!”, či už ide o službu sebe, vlasti, okoliu, blížnym alebo bohu. Najskôr som na tieto stretnutie nemala celý rok čas, pretože bývali v čase, kedy som chodievala na brigádu. Tento semester mi to však konečne vyšlo a teším sa z toho. Všetci, s ktorými som sa zatiaľ stretla sú fajn ľudia, skauting ich baví a chcú sa mu venovať aspoň trochu, kým to ide.
Na jednom z posledných stretnutí sme sa dohodli, že začneme plniť Modrý život. Mali sme jednu staršiu predlohu, podľa pána Foglara, no početným kopírovaním už bola dosť nečitateľná. Nakreslili sme ju teda nanovo a pridali ešte jednu úlohu Modrého života – meditáciu. Je tým mienené aspoň krátke, uvedomelé zamyslenie sa počas dňa. Vedomé upokojenie sa, stíšenie, dýchanie zhlboka – či už v tichosti alebo pri hudbe, sediac, alebo ležiac… Aspoň pár minút počas dňa. Ak to chcete tiež skúsiť, tu je náš Modrý život v PDF (modrý_život) . 🙂 Podrobnejší popis ostatných úloh môžete nájsť pri popise výzvy Modrý život.
…Jiří byl udivený.
„Čemu říkáš Modrý život? Je to zase nějaký tvůj nápad, o kterém jsem ještě neslyšel?“
„Ale není to nic zvláštního,“ pravil odmítavě Láďa. „Pokusím se ti to vysvětlit. Snad víš, že se o aristokratech říká, že mají modrou krev?“
„Ano, to vím,“ přisvědčil Jiří poněkud rozpačitě. „Ale jak to spolu souvisí?“
„Velmi dobře,“ hovořil dále Láďa. „Snažím se žít jako aristokrat. Praví a správní aristokraté jsou a byli přece lidé vzácných a krásných vlastností, pro které byli právě do šlechtického stavu povyšováni. Nu – a já chci být takový aristokrat. Ne z nějakého děděného šlechtického titulu, který by na mě přešel bez mé zásluhy, ale abych si ho zasloužil vším, co dělám.
A tak jsem si utvořil takový vzorný Modrý život a snažím se jím žít.“
(z knihy Prístav volá od Jaroslava Foglara)
Prespávačka O&P
Keďže cez prázdniny schôdzky nie sú, prečo si niečo nezorganizovať? 🙂 Prespávačka na skaute je určite jeden zo super nápadov. Pobalili sme si veci a o piatej sa nás stretlo pár báb pred skauťákom. Celé natešené sme sa privítali, vybalili a udomácnili. Keďže bolo ešte celkom pekne a svetlo, rozhodli sme sa trochu prevetrať vonku. Behali sme po uliciach, naháňali sa, hrali futbal so šiškami celkom ako malé deti… Samozrejme nám Terina spravila vonku aj kopu úžasných fotiek, jak na detskom kolotoči, tak aj na veľkom červenom prachári 😀 . Pomaly sa stmievalo a ochladzovalo tak sme sa pozberali späť do klubovne. Z tašiek sme vybalili jedlo a zjedli skoro všetky sladkosti, čipsy, koláče…takže sme si naozaj pripadali jak tie najväčšie prasiatka 😀 Zahrali sme si pár hier ako napríklad Psychiater, alebo Čo by si robil keby… Naozaj sme sa moc zabavili a hlavne veľa nasmiali. Keď už sme zábavy mali dosť, trocha sme upratali, prezliekli sa, umyli zuby a šli nachystať matrace na spanie.
Večer bol už skôr taký pohodový, pustili sme si hudbu, rozprávali sa nielen o mimozemských civilizáciách 😀 a celé to zavŕšila príjemná masáž hlavy. Spať sme šli neskoro v noci, no ale aj to k takýmto akciám patrí. Ráno sme sa zobudili celkom nevyspaté no aj tak sme nový deň odštartovali s úsmevom. Naraňajkovali sme sa, umyli, prezliekli a spravili všetko čo k ránu patrí. Nasledovalo niekoľko kôl hry Jungle Speed, Scrable a ani sme sa nenazdali a bol tu obed. Trošku sme si zaspomínali na letný tábor s úžasným jedlom, ktore sme si samozrejme samé uvarili – zemiakovú kašu so slaninou a cibuľou 😛
Pomaly, ale isto sa prespávačka končila a tak sme šli všetko poupratovať. Okolo štvrtej sme poodchádzali domov s ďalšími peknými spomienkami. Určite sa všetky tešíme na ďalšie spoločné akcie 🙂
Miška
























Opice na Záblatskej kyselke
Jednu krásnu sobotu (12.3.2016) sme sa dohodli, že pôjdeme na menší výlet s našou družinkou Kočiek. Veľmi sme sa tešili na ďalšie pekné zážitky s našimi včieločkami, no nanešťastie veľa z nich ochorelo. Boli sme veľmi sklamané, že náš dlho plánovaný výlet sa nakoniec nebude konať… No ale keďže sme skautky a vieme si poradiť aj v tých najhorších situáciach, rozhodli sme sa že našu akciu nezrušíme! Veľmi rýchlo sme obvolali pár dievčat, konkrétne Keminem a Nikol. Obe našťastie mali čas, takže to vyzeralo, že všetko dobre dopadne. A aj tak bolo. Potom, ako sme prišli na kyselku sme si založili menší oheň, nad ktorým sme opekali slaninku, klobásku, ba do konca aj hadíkov z cesta či chleba obalený v syre – Terinke určite chutilo 😀
Neskôr sme do pahreby hodili pár zemiakov, ktoré som zabudla zobrať takže som sa po ne ešte vracala na Terezkinom bicykli 😀
Síce nám o trošku viac zhoreli ako sme chceli, ale aj napriek tomu sme všetko zjedli a spokojne sme sa ďalej zabávali s plnými žalúdkami. Pomedzi to sme hrali aj množstvo hier, ako napríklad ringo, schovávačku alebo hlúpeho kuchára.
Naozaj to bol veľmi pekne strávený deň, moc sme si ho užili. A najlepšie na tom bolo, že naša družinka Opíc, ktorá už bohužiaľ nestíha mať schôdzky kvôli radcovaniu iným, sa konečne po dlhej dobe stretla pokope na skautskom výlete 🙂
Miška – Zemák










Tip na výlet – Sokolí kameň
Pekný a nenáročný výlet na Sokolí kameň si môžete spraviť so svojím oddielom či družinou. Vždy bol obľúbeným miestom našich zastávok. Zo skaly je pekný výhľad do doliny pod nami a pri dobrom počasí aj do veľkej diaľky.













