87. skautský zbor Bufinky TrenčínZaujímavý propagačný film Českého Junáka – Skauting je cesta…
Film predstaví skauting zrozumiteľne a atraktívne tým, ktorí ho nepoznajú priamo z oddielu, hlavne rodičom skautov a skautiek, priaznivcom skautingu i širokej verejnosti.
Posledné stredoeurópske Jamboree sa konalo v susednom Česku, pri mestečku Doksy. Pôvodne som neplánovala ísť, až kým som pár dní pred ukončením registrácie nevolala s Teri:
– Počuj á ty ideš na Jamboree?
– Čo ja viem, ani nie..
– Ale poď.
– No… Dobre.
Pridali sme sa k medzinárodnému tímu, ktorý zabezpečoval chod tohoto trošku väčšieho tábora. 🙂 Na táborisko – areál jedného rekreačného zariadenia – sme prišli už 1. augusta večer. Prípravy boli v plnom prúde a tak sme sa rýchlo zaregistrovali, zložili si veci, navečerali sa a začali pomáhať pri stavbe veľkých stanov, v ktorých sa mal v ďalších dňoch konať rôzny program.
Heslo celého Jamboree bolo Pripravený pre budúcnosť! a v tom duchu sa niesol program. Bol rozdelený na viacero tém, ako budúcnosť skautingu, budúcnosť prírody, technológií, moja budúcnosť a ďalšie. Mimo tohoto hlavného programu boli každý deň aj ďalšie sprievodné aktivity, decká sa mohli kúpať, hrať lakros, volejbal, preháňať sa na kolobežkách(!)…takže nudiť sa naozaj nebolo kedy.
Jeden deň bol Festival of Cultures – každá krajina sa na ňom predstavila. Poobede boli každej krajine k dispozícii stany, kde sa mohli predviesť. My sme v jednom varili bryndzové halušky (a išli riadne na odbyt, organizovalo sa aj nočné varenie 😉 ) a v druhom sme ponúkali naše najskvelejšie keksíky, parenicu, predstavili sme skautskú aj štátnu symboliku, ponúkli rôzne plagátiky o slovenskom skautingu a tiež sme vyrobili veľký plagát, na ktorý sme napísali veľa slov – nech si ich skúsia vysloviť. (Ak ste ešte nikdy nepočuli nejakého Čecha povedať prietokový ohrievač alebo guľôčka, tak skúste nejakého poprosiť, my sme dobre zabavili.) A vďaka Korbáčikovi (ten skaut z Oravy 😉 ), ktorý hral na gitare sme aj zaspievali niekoľko našich pesničiek.
Večer boli na veľkom pódiu vystúpenia, každá krajina si pripravila nejakú scénku. Moderovali to švédski skauti ako stopárovi sprievodcovia pri cestovaní Tardisom. :-)) My sme zahrali legendu o Svätoplukovi. Boli sme riadne nervózni, ale dopadlo to dobre, ľudia sa smiali a na konci tlieskali.
Dalo by sa napísať ešte veľmi veľa. Najlepšie bude, ak sami na nejaké obrovské stretnutie skautov z rôznych kútov sveta pôjdete – či už ako účastníci alebo otroci pomocníci hlavného organizačného tímu – napríklad budúce leto v Poľsku! 🙂
Prikladám ešte odkaz na fotky od hlavného Jamboree-ového fotografa, Štěpána Haška:
https://picasaweb.google.com/104838537813723544849/CentralEuropeanJamboreeOTHERPHOTOS?noredirect=1
foto: Magda, Teri
Cesta do spacáku sa náhle zmenila na jedno veľké dobrodružstvo, keď sme si uvedomili, že posledná možnosť isť na výsadok je práve teraz. A tak sme rýchlo zbalili 10 rožkov, paštéku a siestu na cesty, chlapci nás naložili do auta a odviezli nevedno kam.
Mongol nám dal poslednú radu útechy („Hlavne sa dobre zorientujte“) a potom sme ostali odkázané už len na vlastné schopnosti. Po chvíli sme našli stanovisko náučného chodníka a zistili sme, že sa nachádzame na českej strane hranice. Po chvíľke hľadania sme objavili malé svetielko, ktoré nás doviedlo do blízkej dediny. Dúfali sme, že nájdeme mapu. Kým sa nám to podarilo, mali sme možnosť obdivovať miestne kultúrne pamiatky (obrovské kúpalisko s tobogánom, miestnu diskotéku a krásny vianočný stromček na námestí). Pod stromčekom nás ale čakal darček v podobe vyblednutej mapy. Keď sme zistili, že stačí nájsť zelenú značku na Javorinu, padol nám kameň zo srdca.
To sme ešte netušili, ako dobre sa zelená značka v noci hľadá. Dvakrát sa nám zrazu premenila na žltú, potom sa stratila úplne, ale nakoniec sme našli vytúženú nenápadnú odbočku do lesa. Náhly príval nadšenia zastavil oznam o padajúcich stromoch. To, že nejde o vtip, nám dokázali popadané stromy, a aj tie, čo stáli, vydávali vo vetre divné zvuky. Pozbierali sme odvahu a vydali sme sa na cestu lesom hľadajúc zelenú značku a potkýnajúc sa o korene stromov. Po piatich kilometroch sme sa vyštverali na Javorinu, kde nás zastihol krásny východ slnka. Na Holubyho chate sme sa posilnili rožkami s paštékou a vydali sme sa dole Javorinou smerom do tábora.
Vidina mäkkého spacáka nám pomáhala bojovať so silným vetrom, cestou sme stretli aj dve srnky. Do tábora sme dorazili tesne pred budíčkom, o 6:30. Celé dobrodružstvo nám trvalo 6 hodín.
Unavené, ale s dobrým pocitom sme šli spať, dúfajúc, že podobné zážitky ešte na nás niekde čakajú.
Veve + Zuzka
PS: Výzva výsadok je dobrovoľná, určená pre roverov starších ako 15 rokov, pričom vodca vždy zvažuje vyspelosť a schopnosti účastníkov. Tomu sa prispôsobuje aj zvolená trasa a náročnosť celého pochodu. Výsadok sa plní vo dvojiciach, každá dvojica musí mať so sebou mobilný telefón a baterku, a sú im vysvetlené všetky zásady bezpečnosti.
Toto leto sme táborili opäť v Topoleckej pri Starej Turej. Na desať dní sme sa dostali do Rímskej ríše a plnili rôzne úlohy. Na chvíľu sme sa dostali do egyptskej školy, kde sme sa naučili písať hieroglyfmi na hlinené tabuľky. Zbierali sme úrodu z egyptských polí, stavali zavlažovacie kanály, pomohli sme Kleopatre vystavať nový chrám… Za to nás odmenila zvitkom z Alexandrijskej knižnice a zistili sme, že Rimania sa blížia!
Na útok sme sa poriadne pripravili, posilnili sa Panoramixovým čarovným nápojom a po ťažkom boji sa nám podarilo oslobodiť Asterixa a Obelixa z rúk Rimanov. Po vyčerpávajúcom dni sme sa dostali do rímskych kúpeľov a oddýchli si v saune. Výstup na horu Olymp bol náročný, no na jeho vrchole nás čakala hostina a vznešení grécki bohovia, ktorí sa nám predstavili 😛 Zúčastnili sme sa tiež Olympijských hier, ktoré odštartoval slávny bežec SAMOSATO zapálením olympijského ohňa!
Viacerí si tento tábor spravili výzvy – napr. 12 hodín na jednom mieste, 24 hodín na strome, Výsadok a všetky decká aj odborky Aténčan a Egypťan 🙂
Napriek upršanému a chladnejšiemu počasiu bolo super a chcem sa poďakovať všetkým roverom, ktorí pomáhali zabezpečiť chod tábora, vymýšľali program a hry, varili, vyberali triesky a kliešťov, vybavovali táborisko, dávali na nás pozor, naučili nás niečo nové, chodili do obchodu, priniesli melóny a koláčiky :P, fotili, pomáhali pri táborových stavbách… Teda všetkým a aj deckám čo prišli a pre ktoré sme to robili 🙂 Dúfam že budúci rok sa vidíme zase 🙂
foto: Veve, Matúš, Terina
Podstatnou súčasťou skautingu vždy boli tradície a symboly. Preto je aj poznanie a zachovávanie skautskej histórie dôležité.
Pomôž zachovávať skautskú históriu. Založ a veď vašu kroniku družiny, oddielu. Zapisuj do nej, čo robíte. Nezabudni datumy, mená. Pridaj kresby, fotografie s popismi. Nájdi si pomocníkov. Zachovaj svedectvo o svojej dobe pre budúce generácie skautov.
Netráp sa úvahami, či to budeš vedieť. Daj sa do práce, a s praxou časom prídu skúsenosti, ktoré tvoju prácu zdokonalia. Lepšie niečo, než nič. Žiadne ľudské dielo nie je dokonalé.
Rozšír svoje historické pôsobenie na zbor, obec. Pýtaj sa na starých skautov. Navštív starých pamätníkov skautingu. Požiadaj ich o spomienky. Pýtaj sa, ako skautovali – zapisuj dátumy, mená, udalosti. Pozvi ich na besedu v oddieli. Zisti, z čoho sa tešili, tiež aké mali ťažkosti, čo sa im nedarilo, aj ako prekonávali prekážky. Zapíš, čo si od nich počul, ponúkni iným na prečítanie. V minulosti bolo viacero skautských organizácií – zaujímaj sa o všetkých.
Hľadaj staré skautské fotografie, časopisy, knihy, pohľadnice, odznaky, miestne dokumenty, pečiatky, plagáty, letáky. Vyhľadaj staré kroniky. Zachraňuj, čo nájdeš. Čo nemôžeš získať, to odfoť, zaznamenaj. Všade píš dátum, na rub fotografií aj čo a koho zobrazujú.
To všetko ťa oboznámi so skautským životom kedysi. Čítaj o skautskej histórii. Zober si príklad z toho, čo sa ti zapáčilo. Aj na tejto internetovej stránke (www.os52.ic.cz) nájdeš veľa príkladov na to, čo sa dá pre zachovanie skautskej histórie urobiť. Podeľ sa s ostatnými o výsledky tvojej práce.
Takto spoznávaj a pomáhaj udržiavať našu spoločnú skautskú históriu. Časom zistíš, že nie si sám, nájdeš podobných, pomôžete si navzájom. Je to zvláštny vzrušujúci pocit, držať v ruke posolstvo o životoch starých skautov, ktorí už nie sú tu s nami. Pomôž ho podať ďalej, choď po stopách, ktoré zanechali. Možno zistíš, že odhaľovanie nepoznaných zákutí histórie jedobrodružné a napínavé. Možno ťa zaujme skautské zberateľstvo.
Prihlás sa do práce v Historickej komisii Slovenského skautingu: uvíta spolupracovníkov, ktorí už majú za sebou aspoň prvé pokusy, majú chuť pracovať v oblasti skautskej histórie, nájdu si čas, ovládajú písanie na počítači, internet, nemajú ťažkosti s potrebnou technikou na scanovanie, fotografovanie.
Na staré skautské tradície nadviazala Historická komisia Slovenského skautingu, ktorá pracuje už vyše dve desaťročia. Za ten čas zhromaždila veľké množstvo skautských materiálov a stále spracúva skautskú históriu. Práce je veľa. Starneme a postupne odchádzame. Naše rady by mali posilniť a časom naše miesta zaujať mladší skauti. Príď medzi nás spoznávať a udržiavať našu spoločnú skautskú históriu. Čakáme ťa.
Prihlásiť sa môžeš predsedovi Historickej komisie bratovi Petrovi Janotovi.
Môžeš sa ozvať aj na adresu uvedenú na tejto internetovej stránke www.os52.ic.cz.
Tvoji bratia skauti z Historickej komisie Slovenského skautingu – za všetkých:
Uzlík, 52.klub oldskautov Trenčín, 15. marca 2014.
Skauti, skauting a skautovanie sa objavujú aj v mnohých známych pesničkách hlavne country a folkových spevákov a kapiel. Poďme si niektoré vypočuť…
Jednu júnovú sobotu sa družinky Lienok a Krtkov vybrali spolu na výlet do hvezdárne v Partizánskom. Keď sme dorazili po dlhej ceste, ubytovali sme sa a išli sme si zahrať hry. Potom sme sa vybrali preskúmať náučný chodník Bielické bahná, z ktorého sa vykľulo skvelé dobrodružstvo a ešte lepšia zábava. Po ceste naspäť do hvezdárne sme sa zastavili ešte na letisku vo Veľkých Bieliciach, kde sa všetky decká vybláznili na detskom ihrisku a dokonca si mohli aj pohladkať koňa a poníka, ktorí boli atrakciou letiska. Vrátili sme sa vyhladovaní ako vlci a tak sme si na večeru opekali špekačky. Po večeri sme išli do kupoly hvezdárne, kde nám riaditeľ najskôr ukázal silu Slnka tým, že zapálil ceruzku s pomocou šošovky v ďalekohľade. Potom sme pozorovali hviezdy, rôzne planéty a dokonca aj výbuchy na Slnku.Videli sme aj Mesiac a vesmírne stanice (jedna bola ISS), ktoré práve vtedy prechádzali po oblohe nad nami. Keď sa úplne zotmelo, pozorovali sme súhvezdia priamo na nočnej oblohe. Večer nám vedúci hvezdárne premietol film Tom a Jerry letia na Mars, po ktorom sme všetci sladko zaspali. Na druhý deň sme sa naraňajkovali, pobalili, pán riaditeľ hvezdárne nám ešte ukázal quadrocopteru, rôznych robotov a aj zmenšený model skafandru kozmonautov. Nasledovali posledné fotky, rozlúčka s pánom vedúcim a odchod domov. Po ceste sme sa zastavili ešte v Rybanoch na skvelú zmrzlinu a spokojní sme išli domov, kde nás už čakali nedeľňajšie obedy.
Pekné videjko od Popradských skautov o tom, že skauting nie je o sedení doma, ale o prírode, kamarátoch a dobrodružstve….
Veľký ohlas v médiách v susednom Česku vzbudila fotografia z predávania cien Českých levov za rok 2013 , ktorá zachytáva spontánne podanie si ľavice pri stretnutí dvou úspešných scénáristov.
LEVOU RUKOU! Scénárista a bývalý předseda českého PEN klubu Jiří Stránský předal včera Českého lva za nejlepší scénář Štěpánu Hulíkovi za film „Hořící keř“, vyprávějící o událostech následujících sebeoběť Jana Palacha. Napadá Vás, proč si třesou levou rukou? Pravděpodobně napadá:). My samozřejmě velice blahopřejeme!
Rozhovor so scénáristom oceneným za najlepšiu televíznu trilógiu Hořící keř – Štěpánom Hulíkom alias Okounom si prečítajte na stránkach českého junáka.
Veľmi milé a pekné gesto od dvoch skautských bratov, ktorí sú hrdí na to, že ich spája skautská myšlienka…
Pri domácom varení obedov, si vždy spomeniem ako sme varili na táboroch, sú to krásne spomienky. Vždy keď varím niečo zaujímavé a nové tak si hovorím, že toto by sa dalo spraviť aj na tábore, alebo v prírode, či klubovni – určite by to naším skautíkom chutilo. Tak mi dovoľte sa s Vami podeliť o niektoré z týchto receptíkov.
Budem uverejňovať jednoduché recepty, ktoré si môžete skúsiť uvariť v prírode, klubovni, a potrénovať tak na táborové varenie.
Prvým receptíkom v našej táborovej kuchárke bude Šošovicová polievka, lebo polievka je základ. Veď každého táborníka, či výletníka poteší niečo teplé do bruška…
Potrebné suroviny:
Postup:
Zemiaky so šošovicou uvaríme vo vode do mäkka. Nesolíme, aby nám šošovica nestvrdla. Ak chcete pridať aj koreňovú zeleninu, tak ju pridajte do polomäkej šošovice, a varte spolu do mäkka. V menšom kastróli si na oleji udusíme cibuľku do sklovita, pridáme hladkú múku a chvíľku popražíme. Zalejeme troškou studenej vody, aby sme zastavili var. Rýchlo miešame aby nám nevznikli hrudky, a dolievame teplú vodu z uvarených zemiakov. Necháme prevrieť dochutíme mletou sladkou paprikou, mletým čiernym korením a prelejeme do zvyšku polievky. Teraz posolíme a pridáme na kolieska nakrájané párky. Na záver môžeme pridať na plátky nakrájaný cesnak. Podávame s chlebom.
Želám veľa úspechov pri kuchtení v klubovni, prírode či na tábore…
PS. Ak máte aj vy nejaký zaujímavý receptík ktorý sa dá variť na tábore, v prírode či klubovni – tak pridajte článeček. Potešia aj vaše komentáre a postrehy…