Koncom augusta 1963 povedal túto vetu Martin Luther King Jr. Na zhromaždení vo Washingtone pred 250 000 ľuďmi. Hovoril o rovnosti medzi ľuďmi, o ukončení rasovej diskriminácie. Jeho sen sa za necelý rok začal stávať skutočnosťou a občania čiernej pleti mali priznané rovnaké práva ako všetci ostatní občania USA.
Keď som bol malý chlapec, moja mama mi hovorila, že nikdy nesmiem povedať, čo sa mi v noci snívalo, lebo inak sa mi to nesplní. Predstavujem si teraz Martina Luthera Kinga pred štvrťmiliónovým davom pred Lincolnovým pamätníkom, ako hovorí: „Mám sen!, ale nechcem o tom hovoriť, lebo sa mi to nesplní!“ Pravdupovediac, neviem si predstaviť reakcie davu. Jeho maminka by však bola určite spokojná.
Sen o skautingu
Pred sto rokmi začali svoj sen realizovať aj skauti na Slovensku a žijú ho dodnes. Počas tejto skautskej storočnice mal každý z nás nejaký sen o tom, ako má skauting vyzerať, ako má vyzerať organizácia a kam sa má uberať. Tí z nás, čo si svoje sny nenechali pre seba, sú tí šťastnejší, pretože jedine myšlienka reprodukovaná v spoločenstve sa dá realizovať. A keďže nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie, poviem Vám, o čom snívam ja.
Lamentovať je v móde
V každej dobe je moderné lamentovať nad starými zlatými časmi. Áno, keď sme začínali, bolo to také čisté, také úprimné. Družina delfínov, prvý oddiel skautov Zvolen, prvého septembra 1990. Aj vlajku sme mali, aj pokrik, aj skautské nože, aj sme vedeli lasovať, aj sme kanadu hrali (kto nevie, ako sa hrá Kanada, a chce sa o naučiť, nech pri čítaní organizačného poriadku preskočí kapitolu „Bezpečnosť a ochrana zdravia na skautských akciách“), aj na výpravy sme chodili, pili sme z rieky, totem sme vyrezali, veľké luky ako anglickí lukostrelci sme mali (aj som šípom do oka dostal). Proste – bavili sme sa skautingom.
Radosť z toho čo robíme
Teraz viem, že za tým bolo veľa práce našich radcov, vodcov a ostatných činovníkov. Fór bol v tom, že aj títo činovníci a bavili skautingom s nami a bolo nám všetkým fajn. Neskôr ako radca, vodca a zborový vodca som sa takisto nesmierne bavil skautingom. A toto je môj sen: Aby nás skauting všetkých bavil. Od tej najmenšej včielky, či toho najmenšieho vĺčaťa, až po najstaršiu skautku alebo najstaršieho skauta.
Nik iný nemôže realizovať Vaše sny
Na naplnenie tohto sna je potrebné pochopiť jedinú vec: Nik nevidí, ani nemôže vidieť do vašej hlavy a realizovať Vaše sny. Len vy sami. Príručky, časopisy, kurzy, granty, lesné školy, odborky, súťaže… to všetko sú prostriedky na podporu realizácie Vašich snov. Tí, čo tieto nástroje pripravujú, sa určite snažia, ako vedia, ale bez Vás a Vášho odhodlania to nepôjde.
Nečakajte, že Vám niekto ten skauting pripraví, že bude program, že bude vzdelávanie, že budú akcie, odborky, výzvy, časopisy. Skauting sa dá robiť aj bez všetkých týchto vecí. Na skauting stačí partia kamarátov, zapálené srdcia a nadšenie. To ostatné potom príde samo.
Bavme sa skautingom!
Peter Vaško – Tapin Hrošie Ucho.
Prevzaté z časopisu Médium – zima 2013
11. apríl, deň keď sú slová zbytočné. Tak ako každý rok aj tento rok sme tu mali deň narcisov. Ide o celoslovenskú zbierku na podporu boja proti rakovine. My skauti a skautky z 87. zboru zo Zlatoviec sme sa opäť s radosťou zúčastnili tejto zbierky. Stretli sme sa ráno o ôsmej v našom skautskom dome, rozdelili sa do skupín a vyrazili sme do škôl a ulíc v Trenčíne. Počasie nám prialo a aj preto bola zbierka veselá a úspešná.
