Kategórie
Pozvánky

Pridaj sa k nám!

Chcel /-a by si…
… hrať bláznivé hry?
… vyskúšať spanie pod hviezdnatým nebom?
… upiecť palacinky na vlastnoručne založenom ohni?
… nájsť poklad?
… spoznať zaujímavých ľudí?

     Pridaj sa k nám!

Hľadáme dievčatá a chlapcov vo veku 8-13rokov, ktorí majú radi prírodu, dobrodružstvo, zábavu a radi skúšajú nové veci. Medzi skautmi získaš kopec kamarátov, zaujímavých zručností, nezabudnuteľné zážitky z táborov, družinových a oddielových akcií či rôznych súťaží…

 V piatok 6.9.2013 o 16:00 bude pripravená špeciálna schôdzka pre nováčikovSchôdzka bude trvať približne 2 hodiny a za účasť na nej nič neplatíte. 

Počas roka sa stretávame pravidelne každý piatok (okrem prázdnin) v Skautskom dome (Hanzlíkovská 2, Trenčín – Zlatovce). Treba si priniesť prezuvky, pero a malý zápisník. Ak máte záujem prísť na schôdzku, kontaktujte, prosím, oddielových vodcov:
dievčenský oddiel: Zuzana Budayová  0948 518 100
chlapčenský oddiel : Pavol Vrbovský  0914 196 437

Ďaľšie informácie o skautingu, ako fungujeme a čo robíme na schôdzkach nájdete v sekcii Pre rodičov a Z našej činnosti

Pre záujemcov zo Sihote : ak nemáte možnosť dopraviť svoje dieťa do Zlatoviec a nechcete aby išlo samé na opačný koniec mesta, ponúkame možnosť kontaktovať našich členov, bývajúcich na Sihoti, ktorí dieťa vyzdvihnú na vopred dohodnutom mieste a po skončení schôdzky ho odprevadia naspäť domov (resp. na dohodnuté miesto, kde sa stretne s rodičom).
Kontakt:  Anna Kacejová 0944 432 906
Kategórie
Zamyslenia

Skauti ešte existujú, stretnete ich kdekoľvek…

Je nedeľa a s Jankou a Mirom vyrážame na poobedňajší výletík smer Vápeč. Trasa je klasická z Dolnej Poruby skratkou až na Vápeč. Je teplo, ale cesta nám pekne ubieha. Po pár občerstvovacích zastávkach si to valíme smerom na vrchol. Tesne pod vrcholom stretávame 2 rodinky s malými deťmi, inak nikde nikoho.  Po svačinke sa štveráme posledných pár výškových metrov až na vrchol s krížom. Tu stretávame dvoch turistov. Chalanisko s dievčinou s nezvyčajne veľkými batohmi.

Dávame sa do reči. Klasické otázky odkiaľ idú a kam smerujú mi napovedajú že to nebudú len takí nejakí výletníci. Vraj dnes vyrazili z Čičmian, a ešte dojdú kdesi pred Teplice.
Takže ste sa dali na 760km dlhú Cestu hrdinov SNP? Áno, áno, vyrazili sme 31. júla a dnes už šlapeme 18.deň, počúvame všetci traja s údivom ich slová. Chválime ich, že sú šikovní, a že v tomto teple čo bolo posledné dni, to musela byť slušná makačka.
Zrazu zostali obaja nejakí nepokojní, zabudli si mapy na stole pri predchádzujúcej zastávke na malom táborisku. Vraj skautskom. Viem presne o ktorom táborisku hovoria, je to odtiaľto tak pol hodinka cesty smerom dolu a potom zase naspäť do kopca.

Ponúkneme sa že im mapy zoberieme a zajtra v Trenčíne odovzdáme. Sú celí radi že sa nemusia vracať a značia si číslo na Mira, ktorý im mapy má odovzdať.  Moje zvedavé otázky mi nedajú a pýtam sa ich či sú si istý že to táborisko dolu je skautské. Chalanisko to vraj nevie naisto, ale vraj na nejakom podobnom so skautami za mlada kdesi v okolí už táboril. A vy ste obaja skauti? Pýtam sa už priamo. Áno, obaja sme skauti zo Žiliny. Vidíte a my sme skauti z Trenčína, aká náhoda. Vy ste z ktorého Trenčianskeho zboru? Z 32., či od Bufiniek? Poznajú skautov z Trenčína, čo je zaujímavé, dokonca poznajú br. Miša s ktorým sa stretli pri práci na ústredí.

Pýtame sa kde budú spať ďalšiu noc, ponúkame nocľah v skautskom dome. Oni nás prekvapujú že poznajú aj náš skauťák, že tam už v minulosti boli a majú uložené aj číslo na Vladka pre prípad ubytovania.  Preberáme ešte pár detailov ich cesty a debatujeme.

Slnko a pomaly na vŕšky kloní, na sivé polia, my sa rozchádzame so stiskom ľavice a poberáme sa každý svojim smerom. Po pol hodinke prichádzame na spomínané táborisko a na stole nájdeme mapy, ktoré tu zostali zabudnuté. Kontaktujeme kamarátov skautov ktorí sú na pochode a informujeme ich o náleze máp. Zajtra im Miro mapy odovzdá.

Večer zaspávam s úsmevom na tvári a dobrým pocitom. Skauti ešte existujú, stretnúť ich môžete kdekoľvek, dokonca aj na výlete na Vápeč 🙂

 

Kategórie
Zamyslenia

Kde bolo, tam bolo…

…alebo malá rozprávka aj pre tých, ktorí neboli na tábore.

Svet bol jedným veľkým bludiskom, kde žili 2 druhy: myšky, ktoré boli iba zvieratká, a človiečikovia, čo sa považovali za pánov sveta.

Oba tábory mali jednoduchú úlohu – prežiť. Jediným spôsobom bolo nájsť potravu v spleti rôznych uličiek. Kým myšky denno-denne vyliezali zo svojho domčeka a prechádzali bludiskom, človiečikovia si najskôr vytvorili strategický plán, potom sa rozdelili do skupín a až potom sa vydali hľadať svoju potravu. Oba druhy svoju potravu skôr či neskôr našli. Myšky každý deň vyliezali zo svojej skrýše a išli za svojim zdrojom obživy, a tak okrem plných brušiek mali príležitosť spoznávať ostatné zákutia bludiska. No človiečikovia boli pohodlnejší, svoje obydlie presťahovali priamo ku zdroju, nemali záujem objavovať ďalší svet.

No ako to už býva, nič netrvá večne. Zásoby potravy sa zmenšovali a zmenšovali. Kým myškám sa to zdalo prirodzené a pri svojich potulkách sa obzerali aj po iných zdrojoch, človiečikovia boli šokovaní. No napriek všetkému ani jeden z nich nepovažoval za potrebné opustiť svoj domov a hľadať riešenie. Jednoducho čakali, že tak, ako sa niekto postaral o to, aby existoval tento ich zdroj, postará sa aj o jeho doplnenie.

Iba jeden človiečik si to nemyslel. Čím viac nad všetkým uvažoval, tým logickejšie sa mu zdalo, že sa musia vydať hľadať ďalej. Snažil sa o tom presvedčiť aj ostatných, ale nikto mu neuveril. Iba jeden zvedavec počúval jeho rozprávanie, no nakoniec sa pridal k ostatným, ktorí si mysleli, že treba ostať a čakať. Lenže medzitým začali človiečikovia umierať od hladu, preto sa odvážny človiečik rozhodol hľadať sám. Najskôr sa mu nedarilo a ostatní sa mu preto vysmievali. No on sa rozhodol ostatným pomôcť. Jeho snaha sa nakoniec vyplatila, pretože po čase naozaj našiel obživu. Celý naradostený sa rozbehol domov aj s plným košom. No namiesto vďaky ho čakalo niečo iné. Človiečikovia sa sťažovali, že chlieb je menej slaný ako predtým, voda príliš studená a syr nie je ovčí ale kozí. Odvážny človiečik bol smutný, možno aj sklamaný, no napriek tomu živil celú skupinu, lebo to považoval za svoju povinnosť.

Tu sa rozprávanie končí, ale čo poviete, nepripomína vám to niečo?

Kategórie
Zborové akcie

LST Stará Turá 2013

Tento rok nebol iný a znovu patrili prvé dva letné prázdninové týždne skautskému táboru. Tentokrát sme sa rozložili na novom mieste – v Topoleckej (časť Starej Turej). Vďaka šikovným roverom išlo na stavačke všetko ako malo a tak bolo táborisko v neďeľu pripravené na zvedavých nováčikov ale aj ostrieľaných skautov a skautky.

Etapová hra sa niesla v znamení cestovania po krajinách. Malo to však háčik – lietadlo, ktorým sa naši cestujúci vydali za dobrodružstvom, nebolo iba lietadlo. Bol to tiež stroj, ktorý mal schopnosť cetovať v čase. Nanešťastie sa pokazil, takže okrem spoznávania zvykov jednotlivých krajín bolo našou úlohou lietadlo opraviť. Kým sa nám to podarilo, pristáli sme v Taliansku, Austrálii, Amerike v čase Indiánov, v Afrike, Tibete ale aj na Slovensku.

Vyskúšali sme si výrobu karnevalových masiek, upiekli sme si pravú talianzku pizzu vo vlasnoručne postavenej peci, zostrojili sme si vozidlá, s ktorými sme sa zúčasnili slávnej Rally Dakar. Tiež sme zdolali najvyšší vrch v okolí – Javorinu. Okrem toho sme si vyskúšali varenie halušiek v kotlíku, batikovanie, tieňové divadlo a hrali sme veľa nových hier.Ani na tomto tábore nemohol chýbať slávnostný táborák. Ten náš bol trochu špeciálny. Pripomínali sme si totiž sté výročie založenia skautingu na Slovensku. Aby sme boli aj trochu užitoční, zapojili sme sa do brigády – pomáhali sme hrabať neďalekú lúku Borotová.

Verím, že sa bude všetkým na tento tábor dobre spomínať a že nebol náš posledný spoločný 🙂

Chcela by som sa ešte poďakovať všetkým, čo pomáhali s prípravou tábora. Bez Vás by to naozaj nešlo.

PS: fotky pribudnú čo nevidieť 🙂

Fotogaléria z Tábora Stará Turá 2013:

foto:  Terina, Vlk

Kategórie
Písalo sa o nás

Deň so skautskou šatkou 24.4.2013 – vyhodnotenie

…. Deň so skautskou šatkou prebieha v niekoľkých krajinách na svete. Keď sme plánovali ten náš, len veľmi ťažko sme odhadovali počet zapojených. Hlavne sme verili, že spoločne založíme tradíciu, ktorá sa bude opakovať každý rok.
Do historicky prvého Dňa so skautskou šatkou sa nás určite zapojilo viac ako 200….

Zapojili sa a fotografie zaslali aj členovia nášho zboru:

Ďalšie fotografie z celoslovenskej akcie Deň so skautskou šatkou si môžete pozrieť na týchto stránkach.

Kategórie
Zaujímavosti

Ježek v kleci – zaujímavosti a história

Ježek v kleci je jedným z najznámejších hlavolamov u nás, pretože hrá dôležitú úlohu v dobrodružnej knižnej stínadelskej trilógii od Jaroslava Foglara. Má podobu guličky s rôzne dlhými hrotmi, ktorá je vnútri valcovitého púzdra s rôzne veľkými otvormi. Zmyslom hlavolamu je vybrať ježka von z klietky.

Tí, ktorí už čítali známu Foglarovu knižnú trilógiu Záhada hlavolamu – Stínadla se bouří-Tajemství velkého vonta, určite vedia že ježek v kleci bol symbolom Veľkého vonta, a že v ňom mal byť ukrytý tajný plánik Jana Tleskače.

Ale viete koľko podôb mal ježek v kleci? Ten, ktorý bol použitý vo Foglarovej knihe či komixoch o Rychlých šípoch nebol jediným modelom. Vyrobených bolo mnoho modelov a variant ježkov v kleci. Niektoré iba ako kusovky pre filmárske účely, niektoré vo veľkosériových nákladoch, ktoré sa dali kúpiť v obchodoch. Boli z kovu, dreva, plastu, dokonca aj ako vystrihovačka z papiera….

Na stránkach http://www.jezcivkleci.cz je zaujímavý článok o histórii, jednotlivých modeloch, a zaujímavostiach o tomto pozoruhodnom hlavolame:
http://www.jezcivkleci.cz/historie.htmhttp://www.jezcivkleci.cz/historie2.htm

Určite si nájdite čas a prečítajte si čo to o tejto zaujímavosti, prípadne si prečítajte napínavú Foglarovu trilógiu – Záhada hlavolamu. Knihy nájdete v našej skautskej knihovničke, alebo vo Verejnej knižnici M. Rešetku v Trenčíne

 

 

Kategórie
Z archívu

A Scout’s duty is to be useful and to help others

Nazdar skautíci!

Chcela by som Vás poprosiť o pomoc. V prípade, že poznáte niekoho z okolia Bardejova, kto by mohol podarovať: záhradné lavičky, elektrickú rúru na pečenie, kvety do interiéru, pracovné náradie, posteľné prádlo, bytové doplnky a ozdoby, knihy a časopisy, veci na ručné práce, záclony, ovocné stromčeky a kríky, prípadne vybudovať „chodníček zdravia“ ako dobrovoľnícku aktivitu, ozvite sa alebo zdieľajte ďalej. Ide o sponzorské pre dom pre seniorov.

Ak viete pomôcť, alebo máte kontakt na niekoho kto má záujem pomocť, kontaktujte priamo túto zodpovednú osôbku:

Viera Pasterova
+421 915 127 527
pastervierka@gmail.com

 

Vopred vďaka!

Šik

 

Kategórie
Recepty

Jahodová torta Mňam

Akurát začala jahodová sezóna, tak prečo si nespraviť chutnú nepečenú tortu. Nie je to nič zložité, a môžete si takto jednoducho spestriť družinovku v klubovni. Aj keď v skoro už letnom počasí je lepšie družinovku stráviť určite vonku, tak ako náhradný plán v prípade zlého počasia sa môže hodiť.

Jahodová torta 1Jahodová torta 2

 

Suroviny:

  • čerstvé jahody
  • 3/4 veľkého sáčku piškót
  • 2 tvarohy
  • 1 kyslá smotana
  • 2 dl vody/mlieka
  • 2 pl želatíny
  • 4 pl cukru
  • ovocná šťava na pokvapkanie piškót
  • tortová forma
  • mixér

Postup prípravy:

Želatínu necháme napučať asi pol hodiny v 2 dl studenej vody. Napučanú dáme na vodný kúpeľ a rozpustíme – nie variť. Necháme ju vychladiť, a ešte riedku použijeme ďalej.
Do mixéra dáme želatínu, tvaroh, smotanu, cukor, jahody. Rozmixujeme spolu a pripravíme si tortovú formu. Do tortovej formy poukladáme piškóty a pokvapkáme ich ovocnou šťavou, aby zmäkli. Polovicu hotovej jahodovej plnky nalejeme na piškóty, poukladáme nakrájané jahody a zalejeme zvyškom plnky. Vrch torty môžeme ozdobiť prekrojenými jahodami. Hotovú tortu dáme stuhnúť do chladničky. A to je všetko, nič zložité a veľmi chutné – mňam.

Recept sa dá samozrejme aj obmieňať, prípadne spraviť kedykoľvek aj z iného čerstvého, alebo aj zaváraného ovocia.

Dobrú chuť.

Kategórie
Skautky

Víkendovka plná hrania

Po slovách na privítanie mala priestor Terina, aby si dokončila odborku Tlmočník, mala naučiť družinu/oddiel nejaké frázy z cudzieho jazyka. Poznáte hru Dobble? Ak nie, tak ide zhruba o to, že je balíček kariet, na každej je 8 obrázkov a vždy hľadáte spoločný obrázok na dvojici kariet. No a my sme sa hrali po francúzsky. Samozrejme, nikto učený z neba nespadol, takže obrázky z hry boli na veľkých papieroch na stene spolu s francúzskym pomenovaním. Vcelku blbé je, keď konečne nájdete správny obrázok, ale nepamätáte si, ako sa povie v tom inom jazyku a tak pozeráte na papiere, no zatiaľ niekto iný nájde správnu odpoveď skôr.
Svoj všeobecný prehľad sme si precvičili pri dostihoch, kde jazdec odjazdil časť trate na koni a potom sám bežal po otázku. Kôň mohol poradiť len toľko, že pohodil hlavou, hrivou, zahrabal kopytom či zaerdžal. Nuž ale čo je to platné, ak máte vedieť meno autora diela Lakomec?
Pri príprave večere sa opäť realizovala Teri, tentoraz kvôli odborke Kuchára – mali sme rožky s mrkvovou a vajíčkovou nátierkou. Môžete závidieť.
Večer sme sa zabavili pri hre Alias, niektoré pantomímy boli skutočne videniahodné, napríklad znázornenie veľryby alebo inštalatéra a neskoršie posedávanie sprestrila hra na spätné otázky a odpovede. Kto by to tušil, že ak by Hanka strela Alana Rickmana, pravdepodobne by sa veľmi zľakla a utekala čo najďalej?
Keďže v sobotu pršalo, výlet sa nekonal. Miesto toho sme otestovali svoju schopnosť spolupracovať pri záchrane sveta pred civilizačnými chorobami a tiež precvičili kreslenie a hlasivky. Hoci sa to nezdalo, čas ubiehal neúprosne a po neskorom obede, keď už dážď utíchol, sme sa išli vyvetrať von. Anina nás naviedla na vyskúšanie si land-artu. Chcela, aby každý skúsil niečo spraviť sám. Ja som aj mala vymyslený nápad, ale ostatným akosi nič nenapadlo, tak sme sa spoločne prechádzali po okolí klubovne a cestou zrobili nejaké drobnosti.
Zašli sme aj na cintorín, pokúšali sme sa v priebehu troch minút nájsť čo najstarší hrob. Stál úplne v rohu cintorína, bol, myslím, z roku 1933. Vedľa bol aj iný, podobne starý hrob, na tom však bolo písmo už zošúchané, ale hmatom sa nám zdalo, že by mohol byť snáď aj z roku 1909, nie je to však isté.
V klubovni sme si spravili takú menšiu dumkovitú aktivitu – čo o sebe neviem. Každý sa podpísal na papier a podal ho vedľajšiemu človeku. Anina položila nejakú otázku a každý napísal takú odpoveď, akú si myslel, že by napísať majiteľ papiera. Potom sa papier posunul o ďalšie miesto a nasledovala ďalšia otázka. Je to isté, budem pracovať v nejakom biologickom či chemickom odvetví.
Po večeri nasledovala hra, na ktorú som sa najviac tešila, filmová hudba! Neverili by ste, ako sa jednotlivé soundtracky filmov podobajú… 😉
V nedeľu sme sa naraňajkovali a dali do poriadku klubovne. Náš víkendový program sa skončil, ale myslím, že zanechal pekné spomienky a inšpiratívne myšlienky! 🙂

Kategórie
Zaujímavosti

100 rokov skautingu na Slovensku

Navštívte tematickú stránku venovanú výročiu 100 rokov skautingu na Slovensku: http://storocnica.skauting.sk/

Stránka je priebežne aktualizovaná a sú dopĺňané rôzne zaujímavosti a akcie v rámci osláv storočnice skautingu na Slovensku.