87. skautský zbor Bufinky TrenčínTábor Podhradište (Tr. Teplá) máme úspešne za sebou. Prežili sme zaujímavý týždeň v stanoch, so zaujímavými hrami, dobrodružstvom i táborovou romantikou…
Článoček v INFO Trenčín o skautskej súťaži „O štít Zlatoviec“.
Skauti z mestskej časti Trenčín – Zlatovce si pripomenuli 35. výročie vzniku svojho oddielu na 2. ročníku skautskejsúťaže „O Štít Zlatoviec“. Na podujatie pozvali i neorganizované deti, rodičov a členov Klubu dôchodcov zo Zlatoviec. Súťažili včielky a vĺčatá, mladšie skautky a mladší skauti, ba zapojili sa aj skauti z Trenčianskej Teplej.
Začiatok súťaže mal tradičný skautský charakter, spojený s nástupom, hlásením a skautskou hymnou. Zaseknutá sekera do pňa stromu so zaklínacou formulkou slov „súťaž sa môže začať“ z úst poslanca Mestského zastupiteľstva v Trenčíne Vladimíra Porubana sa súťaž začala. Celkom 17 dvojčlenných hliadok si overovalo svoje skautské vedomosti v poskytovaní prvej predlekárskej pomoci, šikovnosť orientácie v prírode a v uplatňovanie zručností pri táborení na šiestich stanovištiach. Skautských nováčikov a deti zo ZŠ Na dolinách čakala zábavná súťaž pod názvom „Tarzanov chodník“. Obe súťaže skončili úspešne a najlepší dostali vecné ceny. Ale prakticky boli úspešní všetci súťažiaci. Preto im organizátori podujatia odovzdali pamätné listy, kožené prívesky so znakom súťaže a drobné sladkosti. Záver patril tradičnému turistickému pohosteniu s dobrým gulášom a teplým čajom so zákuskami.
(I.Č.)
Publikované v INFO Trenčín č. 12, z 16. júna 2005
Skauting na Slovensku minulý rok oslávil 90 rokov svojej činnosti. Výročie svojho založenia si skauti z Trenčína pripomenuli na sviatok sv. Juraja výstupom na Ostrý vrch (767,5 m. n. m – Strážovské vrchy). Prečo práve na Ostrý vrch?
Preto, lebo už od vzniku prvého skautského oddielu v Trenčíne lákala táto hora
skautov. Príjemné prostredie na táborenie, skautské hry a iné aktivity. V povojnových
rokoch 1945 – 1950 si pod vrcholom skauti z družiny vlkov postavili zrubovú chatu. Bohužiaľ doba nepriala skautingu, ale aj tak naďalej hŕstka skautov vyznávala skautské ideály, a práve táto chata sa im stala útočiskom. V roku 1968, keď bol skauting obnovený trenčiansky skauti, rozhodli sa postaviť na vrchole Ostrého vrchu mohylu. Týmto svojím činom vzdali hold zakladateľovi skautingu v ČSR A. B. Svojsíkovi, ale aj skautom, ktorí sa tých dní už nedočkali.
Mramorovú platňu s vyrytým podpisom Svojsíka dal zhotoviť brat Jablonský. Mohyla
však stála ďalej, dokonca stále rástla. Skauti, ale aj ostatní pri každom výstupe na tento vrch vyniesli jeden kameň. To sa znepáčilo mocipánom a niekoľkokrát bola mohyla
rozváľaná a zrubová chata za nevyjasnených okolností vyhorela. Skauti boli však tvrdohlaví, keď mohylu vždy obnovili. A tak aj tento rok pri príležitosti 90. výročia založenia prvého skautského oddielu v Trenčíne vystúpila päťdesiatka skautov k mohyle aj s jedným kameňom. Skautskou hymnou a symbolickou minútou ticha sme vzdali hold pamiatke brata Svojsíka a skautom, ktorí už nie sú medzi nami. Okolie Ostrého vrchu sa opäť stalo miestom skautských hier a aktivít.
brat Ignácio
87. skautský zbor Trenčín
publikované v INFO Trenčín č.10/ročník VII, str.6 zo dňa19. mája 2005
Jar bola v našom zbore aj znamením brigád. A vrhli sme sa na to skutočne so všetkým elánom. Okrem brigád okolo skautského domu ame nelenili a priložili ruku k dielu aj na záblatskej či zlatovskej kyselke, okolo kultúrneho domu, či zástavky v Zlatovciach.
Prvú veľkú brigádu sme zorganizovali v sobotu 9. apríla. Stretli sme sa na Záblatskej kysleke aby sme upravili troška cestu a okolie kyselky. Aj keď ráno spočiatku mrholilo a neskôr aj pršalo naši roveri a roverky nelenili a prišli v početnej zostave. Okrem lopát, hrabličiek a podobného náradia ame mali aj ťažkú techniku v podobe bágra.
A ten nám aj s ujom bagristom dobre pomohol. Stihli sme upraviť koryto potoka, opraviť kúsok cesty, ale aj pohrabať listy okolo kyselky. Nezabudli sme ani na vyzberanie odpadkov po neposlušných návštevníkoch. Odmenou pre všetkých bol výborný gulášik, ktorý nám pripravil br. Vilo.
Ďalšou brigádou bolo osádzanie sociálnych zariadení v skautskom dome… Akciu si pripravili a aktívne pomohli naši bratia oldskauti. My sme im asistovali a pomahali ako sme vedeli. Vo štvrtok 14. apríla sme sa stretli v skautskom dome, oldskauti prineisli všetko potrebné náradie a mohlo sa začať. Osadili sme jeden záchod, potom sa pokračovalo s umývadlom a na záver zachod č. 2. Ako bratia oldskauti ukázali, sú naozaj šikovní kutilovia, a sme radi že nám prišli pomôcť.
Pondelok 18. apríla ako aj štvrtok 21. sme poobedie strávili na Záblatskej kyselke, kde sme obrezávali stromy. Stromy boli strašne polámané a takmer celé ležali na zemi. Snažili sme sa ich obrezať a upraviť. Jeden skautík pracoval s motorovou pílou, tú ostatná upratovali zrezané konáre. Práca nám išla pekne od ruky a bolo za nami vidieť tú veľkú zmenu. V tejto práci sme pokračovali aj v sobotu 14. mája. Tu nám bol pomôcť aj brat Pavel a jeho mot. pílka…
Piatok 29. apríla sa všetci skauti zo skautského domu pustili do hrabania parčíku v Kultúrnom dome. Zapojili sa skautky a j skauti, a tak práca išla pekne od ruky… Ku koncu nás už zahnal dážď, ale aj tak sme dosť pomohli…
Sobota 7. mája bola venovaná úprave a oprave Zlatovskej kyselky. Opravili sme zničenú lavičku, a zrenovovali most.
A zatiaľ poslednou brigádnikou akciou bolo kosenie trávy okolo skautského domu ako aj okolo zástavky v Zlatovciach.
Všetkým ktorí prišli (a bolo vás dosť), pomohli a obetovali svoj voľný čas pre dobrú vec, by som rád povedal jedno veľké ĎAKUJEM…
Mongol
Holky mali super nápad. Spravme si Wafle párty. A tak sa aj stalo. Na piatkovej schôdzke sa činili ako sa patrí. Za chvíľku bolo hotové cesto, a potom sa už celá klubovňa ponorila do prekrásnej sladkej vône. A Wafle nielen krásne voňali, ale aj chutili 🙂
V sobotu 23. apríla 2005 sa konal tradičný výstup k mohyle A.B. Svojsíka. Tento rok sa ho zúčastnili spoločne oba trenčianske skautské zbory.
Ráno sme sa teda busom vybrali do Kubrice. Potom každý svojim tempom vyšiel na Lúčky. Tu sme si dali menšiu prestávku, aby sme si oddýchli, posilnili sa a pripravili na samotný výstup. Pri samotnom výstupe sme sa ešte zastavili na prístrešku, kde v minulosti stávala skautská chata družiny vlkov. Stretli sme tu bratov oldskautov.
Zvítali sme sa s nimi, spravili si spoločné foto a pokračovali k vrcholu. Každý si niesol svoju skalku, ktorú položil na symbolickú mohylu. Keď všetci dorazili na vrchol utvorili sme kruh a br. Ignácio povedal pár slov o tomto pamätnom skautskom mieste. Na záver sme si zaspievali skautskú hymnu, podpísali sa do vrcholovej knihy a pobrali sa dolu.
Na lúke pri Kríži sme potom spoločne hrali ešte množstvo zaujímavých hier ako Mraky, Beh dôvery, Eskalátor, Čamprla a iné.
Všetkým sa určite páčilo a verím že niečo podobné si ešte zopakujeme.
Mongol
V sobotu 9. apríla si členovia 87. skautského zboru v Trenčíne privstali, aby očistili prameň kyselky v Záblatí. Ani uplakané ráno im neubralo na nálade. Vodca oddielu Ján ŠULEK s oddielovou prezývkou Mongol s prehľadom porozdeľoval jednotlivým
členom úlohy a sám svojím pracovným výkonom udával jeho tempo.
Bola radosť pozerať sa ako jedna skupina čistila koryto potoka, druhá zhrabávala lístie a tretia rezala drevo. Eriqe, Jano, Maja, Dodo, Herkules, Mišo,Tip Tap, Ignácio a Poletuška pracovnými výkonmi za vodcom nezaostávali. Je veľmi príjemne konštatovať, že skupina skautov je veľmi dobrým kolektívom. Neboja sa žiadnej práce. Zaviazali sa, že venujú 8 hodín pre verejnoprospešné práce. Čistenie prameňa
kyselky v Záblatí bola ich prvou etapou. V druhej etape plánujú pokosiť a upraviť priľahlú lúku, aby sa tam mohli hrať aj malé deti. V tretej etape by chceli upraviť aj okolie prameňa kyselky v Zlatovciach. Plánov majú skauti veľa, preto uvažujú o tom, že rozšíria svoj záväzok o odpracovaní hodín pri verejno-prospešných prácach. Uznanie si zaslúži aj pohotová reakcia poslanca mestského zastupiteľstva Martina Barčáka.
Keď spolu s Viliamom Fraňom – Sokolom pripravovali plánované akcie skautov, zistili, že verbálna podpora je málo a preto s viceprimátorom Antonom Bocom zabezpečili aj technickú podporu. Všetci traja ukázali, ako majú kompetentní podporiť iniciatívu mladých ľudí. Skauti vymenili pohodlie tepla domova za sychravé sobotné dopoludnie a urobili kus dobrej práce. Pochopili, v čom spočívajú ľudské hodnoty.
(vš)
publikované v INFO Trenčín č8. z 21. apríla 2005
Aj počas skorej jari 2005 skupinka roverov podnikala tradičné i nové výletíky.
Výlet na Baske, Výlet na Panskú Javorinu, Výlet na Inovec
Už dlhší čas sa niečo podozrivé deje v našom skautskom dome…. Deň čo deň, večer čo večer sa stretávala skupinka nadšencov v skautskom dome a pracovala na jednom veľkom diele….
Prvá akcia s krycím názvom „nová kuchynka“ sa uskutočnila už v decembri, kedy sa začalo pracovať na novej kuchynskej linke… Pôvodne sme chceli zadovážiť originál kuchynskú linu, ale potom sme si lepšie prezreli nábytok ktorý máme v skauťáku a zistili sme že nemusíme nič kupovať a dokážeme aj vlastnými silami prestaviť a prerobiť zopár skriniek na plnohodnotnú kuchynskú linku…
A tak sme začali… V jednu sobotu sme sa stretli s kopou náradia, a pustili sa do práce… Do jednej zo skriniek sme zabudovali kuchynský drez, aby naša kuchynka mala aj umývadlo…. Dres nám daroval br. Vilo, za čo sme veľmi vďační…. Práca nám išla pekne od ruky, a v neskorej nočnej hodine sme mohli povedať že máme hotový základný korpus kuchyne…
V ďalšej fáze sme upravovali sifón. Jedna dvojdňová akcia bola zameraná na elektrifikáciu kuchynky… Dvaja nadšení skautíci, jeden rodič elektrikár, dva dni práce a elektrina v kuchynke sa stala realitou… Zapojil sa sporák, prerobilo svetlo, dobudovala zásuvka….No proste paráda, ako to chalanom išlo… V poslednej fáze sa dorábali skrinky upevnené na stene… Tu sme sa trošku potrápili, lebo sme pôvodné museli upraviť tak aby mali menšiu hĺbku… Trvalo nám to síce dva dni, ale nakoniec sme to zvládli… Na záver sa všetko poupratovalo a mohli sme kuchynku slávnostne odskúšať na jednej zo schôdzok…
Po cca dvoch mesiacoch môžeme povedať že kuchynka je pripravená na používanie. Samozrejme máme stále čo dorábať a zlepšovať, ale základnú funkciu plniť bude…
Na záver chcem poďakovať všetkým nadšencom, pomocníkom, podporovateľom, a šikovným kutilom…
Týmto článočkom chcem poukázať na to že prerábka klubovne nie je nič zložité a náročné… stačí len trošku šikovnosti, dobrých nápadov, času ale hlavne chuti a všetko sa dá spraviť. Dokážeme si sami bez veľkých finančných a materiálnych výdavkov prestaviť a prerobiť klubovne aby nám služili mnoho rokov…..
Mongol
Určite ste sa už stretli, počuli ba dokonca Vám niekto núkal v predvianočnom čase Betlehemské svetlo. Mohli by ste si myslieť, že je to niečo za čo treba platiť. V tomto prípade nie! Betlehemské svetlo je už dlhodobou tradíciou skautov, šíria tento symbol ľudskej lásky, porozumenia a nádeje na celom Slovensku a nielen tam.
Ako táto akcia vznikla? V roku 1986 poslucháčka rakúskeho rozhlasu prichádza do štúdia v Linzi, odkiaľ sa už niekoľko rokov počas Vianoc organizuje akcia Svetlo v tmách ako poďakovanie za dary pre postihnutých a osamelých ľudí. Jej návrh bol, aby si každý, kto príde mohol odpáliť plamienok tohto svetla na svoj vianočný stromček či okno ako pamiatku na nežijúcich. Táto akcia je podporená aj pápežom Jánom Pavlom II. Tak pracovníci rakúskeho rozhlasu letecky prevážajú lampu so svetlom, ktoré odpálil postihnutý chlapec z Baziliky Narodenie Pána v Betleheme do Linzu. Medzi ľuďmi to má veľký ohlas. O rok neskôr sa táto myšlienka šíri aj do zahraničia.
V roku 1990 sa po prvýkrát do tejto tradícia zapojil aj Slovenský skauting. Skauti si toto svetielko slávnostne prevezmú vo Viedni od rakúskych skautov. Chránené ako oko v hlave ho šíria ďalej, a na hraniciach ho predávajú skautom v Poľsku. Tu sa však ich úloha ešte nekončí. Skauti betlehemské svetlo šíria aj medzi ľuďmi. Nosia ho do kostolov, nemocníc a ľuďom domov, v nádeji, že šíria lásku a dobro medzi všetkých.
V Trenčíne už po 15 krát mali ľudia možnosť odpáliť si toto svetlo na námestí cez zlatú nedeľu alebo deň pred Štedrým dňom. V niektorých mestských častiach ho skauti šíria dom od domu. Ľudia si vtedy často spomenú na tých, ktorým treba pomôcť. Dobrovoľné dary, ktoré ľudia dávajú sa vždy použijú na charitu. Preto sa netreba obávať, že na tom niekto zbohatne a ten kto bude peniaze od Vás priamo za betlehemské svetlo pýtať, určite nešíri tento symbol v duchu tejto dlhoročnej tradície.
Publikované v INFO Trenčín č. 3/2005 zo dňa 10.2.2005