Kategórie
Zborové akcie

Zborový svojsíkov závod 2004

Ták a máme po prvom zborovom svojsíkovom závode. Všetko sa to udialo v nedeľu 23. mája 2004. Ešte ráno sa na trať vybrali rozhodcovia aby pripravili všetko potrebné. Celú prípravu im sťažovalo nepríjemné veterné a chladné počasie, ale…
nakoniec všetko zvládli a mohli túžobne očakávať prvých súťažiacich. Všetci len dúfali že sa počasie umúdri aby deťúrence prišli a mohli si schuti zasúťažiť. A nakoniec sa umúdrilo. Vybehli sme na začiatok plánovanej závodnej trasy a už z diaľky sme pozorovali koľko účastníkov sa to nakoniec dostaví. Pravdu povediac čakali sme väčšiu účasť ale počasie odradilo nejedného i ostrieľaného skauta. Ale tí čo prišli, resp. tých čo rodičia pustili určite neoľutovali.
Všetci sme sa stretli na štarte a rozdelili sme hliadky. Rozhodcovia na svoje stanoviská a mohlo sa súťažiť. Prvá úloha hneď po štarte a hlásení boli šifry, potom sa prešlo k uzlovaniu. Keď ste už všetko zauzlovali tak hor sa k Herkulesovi na Topografiu, teda na určovanie skautských a mapových značiek. Ďalšia disciplína v poradí bolo určovanie rastlín a stromov. Niektoí síce mali problémy v rozpoznaní základných stromov podľa listov, iní zase milo prekvapili 🙂
Ďalšia disciplína bola lesná kimovka a Setonovka, kde rozhodovala Veverica. Všetci boli šikovní, niektorí až tak že pozberali aj to čo nemali 🙂 ďalším stanoviskom bola zdravoveda, kde sa prakticky skúšala výroba nosítok, stabilizovaná poloha a rôzne základné obväzy. Pri otázkach o histórii skautingu sa niektorí dobre potrápili ale nakoniec to zvládli. Svoje telo a svoju silu si mohli všetci preveriť na lanovej dráhe. Poslednou disciplínou bolo zakladanie ohňa. Všetkým sa prekvapujúco darilo aj keď bolo mokro a všetok materiál na oheň bol vlhký.
Ešte pred oficiálnym vyhodnotením výsledkov sme si stihli poopekať špekáčiky, slaninku, a nakoniec aj cestových hadov. Všetci napapaní sme čakali na vyhlásenie výsledkov. Ignácio ako organizátor celého závodu teda vyhlásil výsledky a každy bol spokojný lebo sa dobre umiestnil. Na záver sme všetkým víťazom odovzdali diplomy a pamätné lístky a pomaly sme sa pobrali domov.
Celá akcia bola vydarená a dobre pripravená, všetci ktorí prišli vyhrali 🙂 a tak nám neostáva nič iné ako sa tešiť že naše hliadky uspejú aj na Oblastnom kole.

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 06/2004

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 05/2004

Kategórie
Návody

Výroba korbáča

K Veľkej noci neodmysliteľne patrí nielen voda, ale aj pekný korbáč. Na jeho výrobu budeme potrebovať košikársku vŕbu. Nájdeme ju podľa dlhých žltozelených prútov a podlhovastých listov…
Pre výrobu sú potrebné pekné dlhé prúty, ktoré je dobré si pred výrobou namočiť do studenej vody na 20-40 minút. Jeden prútik rozrežeme na polovicu a z neho vyrobíme držadlo (obr.1). Potom už môžeme začať so samotným pletením.

Pletenie zo šiestich do guľata (obr.2):
– prútiky si rozdelíme po troch do každej ruky. Prút 1 prevlečieme okolo prútu 5 a vrátime ho na ľavú stranu. Toto isté urobíme aj s prútom 6. Takto striedavo postupujeme až ku koncu prútikov. Netreba zabúdať na ich dobré uťahovanie.

Pletenie z ôsmich do štvorhranu (obr.3):
– v každej ruke máme 4 prútiky. Prútik 1 prevlečieme predom za prútik 6. Tak isto to urobíme aj s prútikom 8 podľa obrázku. Ďalej pokračujeme striedavo až ku koncu prútikov.

Pletenie z ôsmich do guľata (obr.4):
– rozdelíme si prútiky na 4 a 4 a pletieme ako zo šiestich, s tým rozdielom, že horný prútik z jednej rady vždy obtáčame okolo dvoch stredných na protiľahlej strane. Tak pokračujeme až do konca.

Po upletení korbáča treba medzi prútiky vložiť stuhy a špagátikom ukončiť koniec korbáča. Na záver môžeme ešte uviazať mašľu.

Kategórie
Návody

Pletenie gulatej šnúry

Pokiaľ ste už dlho niečo nestvorili, tak teraz máte možnosť. Skúste si vyrobiť guľatú šnúru. Jej výroba je úplne jednoduchá a určite sa Vám to podarí. Môžete si vytvoriť jednofarebnú šnúru, alebo kombinovať viac farieb. Táto činnosť je vhodná aj pre menších skautíkov, lebo aj oni to určite zvládnu…
Potrebuješ drevenú cievku, alebo drevený valček s dierou. Okolo tohoto otvoru natlč 4 malé klinčeky(obr1), ktorým môžeš aj ustrihnúť hlavičky. Na priadzi urob očko, ktoré zavesíš na prvý klinček (obr2). Konec priadze pretiahni otvorom, potom obtoč ostatné klinčeky podľa obr 3. Pri prvom očku ju položíme cez klinček , priadzu si namotáme na ľavý ukazovák, háčikom alebo ihlicou naberieme oko pri klinčeku zhora dolu (obr4) a pretiahneme cez klinček i cez priadzu ležiacu nad ním. Cievku v prstoch posuniete doľava, opäť ďalej priadzu cez klinček a pokračujete v pletení….

Kategórie
Návody

Kápezetka – KPZ

Určite všetci správni skauti a skautky majú svoju malú krabičku poslednej záchrany tzv. kápezetku. KPZ je výborná vec pokiaľ sa stratíte, prípadne ste v núdzi. Obsahuje to najzákladnejšie na to aby ste prežili, prípadne sa v bezpečí dostali domov. Krabičku poslednej záchrany vymyslel už pred mnohými rokmi Jaroslav Foglar – Jestřáb. Od tej doby je používaná a uznávaná u všetkých skautov…

Čo obsahuje kápezetka?
kúsok sviečky (najlepšie tortovej), niekoľko zápaliek so škrkátkom, kúsok drôtika, kúsok špagátika, náplasť (rýchloobväz), kúsok obväzu (dobre zabaleného), 2-3 klinčeky rôznej veľkosti, zatváracie špendlíky, malá ceruzka, ihla a niť (biela a čierna), 2-3 gombíky, drobné mince na telefón, kúsok brezovej kôry na zapálenie ohňa, Kúsok čistého papiera, žiletku, kúsok kriedy (zabalenej)…
Toto sú samozrejme iba tie najzákladnejšie veci, ktoré by mala obsahovať každá kpz-ka. Môžete si doplniť aj niečo vlastné čo si myslíte že ešte využijete napr.: náhradná žiarovka, guma na gumovanie, poštové známky, drobné mince napr. na autobus, rezervnú šnúrku do topánok, malý nožík…..
Toto všetko by sa malo zmestiť do malej, najlepšie kovovej krabičky. Do vnútra krabičky ešte doplníme lístok so svojím menom a adresou. Z vlastnej skúsenosti môžem ešte odporučiť aby táto krabička bola aj vodotesná. To sa dá docieliť tak že ju na spojoch oblepíme elektrikárskou izolačnou páskou. Tým zaručíme to, že nám veci v krabičke nezvlhnú.
Krabičku by sme mali nosiť stále pri sebe, prípadne v ruksaku. Pre peniaze a zápalky samozrejme nejdeme pri každej príležitosti do kpz-ky, ale iba vtedy ak to naozaj potrebujeme. Pokiaľ na výprave alebo v núdzi nejakú vec z krabičky použijeme po príchode domov to tam ihneď doplníme.

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 04/2004

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 03/2004

Kategórie
Písalo sa o nás

Trenčianske JOTI – článok v Médiu 1/2004

Po minuloročnej veľmi dobrej skúsenosti s akciou JOTI sme sa rozhodli ju zorganizovať aj tento rok. Ale chceli sme aby sa mohlo zapojiť aj viac ľudí, tak sme potrebovali viac počítačov. Ale kde také množstvo počítačov zohnať, kto by nám ich mohol požičať? Návrhov bolo viacero, ale nakoniec sme sa zhodli, že by bolo vhodné požiadať Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka. …
A tak sa aj stalo. Napísali sme im žiadosť o zapožičanie počítačovej internetovej učebne a oni nám vyhoveli. A tak nám už nič nebránilo v tom aby sme sa 19. októbra pustili do nadväzovania komunikácie so skautmi a skautkami z celého sveta. Stretli sme sa o 14:00 pred univerzitou, počkali sme ešte na oneskorencov. Vstúpili sme do internetovej učebne, spustili počítače a naťukali adresu prvej stránky www.joti.org . A chceli sme četovať so skautmi. Malo to len malý problémik, naše prehliadače nepodporovali javu. No snažili sme sa  to vyriešiť, a nakoniec sa nám to aj podarilo. Síce po dvoch hodinách, ale podarilo:-) Vybrali sme si kanál, s akými skautmi chceme komunikovať, teda v akom jazyku. A kanálov bolo teda neúrekom, aj skautíkov na nich pripojených. Niektorí ostali pri češtine a slovenčine, iný komunikovali po anglicky, niektorí skúšali aj exotickejšie kanály- čínsky, taiwan, mexiko….. Komunikácia na českom kanáli bola pohodová a nebol problém sa dorozumieť, zato komunikácia po anglicky bola pre tých čo to vedia, prípadne sa chcú naučiť. Ako obyčajne základné frázy boli ako si starý, pohlavie, krajina, funkcia v oddieli, názov oddielu, zboru, počet členov vášho oddielu, a pod. .S niektorými sme si vymenili aj adresy na www stránky.   Samozrejme niektorí zahraniční skauti nás považovali za exotickú krajinu a chceli si s nami vymieňať všetko možné aj nemožné- známky, nášivky, pohľadnice,… Po dve a polhodinovej komunikácii sme sa so všetkými pekne rozlúčili, pobalili si veci, poďakovali pánovi čo mal dozor na učebni a pobrali sa domov. S mnohými sme si vymenili aj emailové adresy, aby sme v komunikáciii mohli pokračovať aj neskôr po skončení JOTI. Nemal by som zabudnúť poďakovať vedeniu Trenčianskej umiverzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne vďaka ktorej  sa mohol tejto skvelej akcie zúčastniť aj náš zbor.  Všetci sa už tešíme na JOTI 2004.

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 02/2004