Kategórie
Časopis Skautoviny 04/2004
Kategórie
Časopis Skautoviny 03/2004
Po minuloročnej veľmi dobrej skúsenosti s akciou JOTI sme sa rozhodli ju zorganizovať aj tento rok. Ale chceli sme aby sa mohlo zapojiť aj viac ľudí, tak sme potrebovali viac počítačov. Ale kde také množstvo počítačov zohnať, kto by nám ich mohol požičať? Návrhov bolo viacero, ale nakoniec sme sa zhodli, že by bolo vhodné požiadať Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka. …
A tak sa aj stalo. Napísali sme im žiadosť o zapožičanie počítačovej internetovej učebne a oni nám vyhoveli. A tak nám už nič nebránilo v tom aby sme sa 19. októbra pustili do nadväzovania komunikácie so skautmi a skautkami z celého sveta. Stretli sme sa o 14:00 pred univerzitou, počkali sme ešte na oneskorencov. Vstúpili sme do internetovej učebne, spustili počítače a naťukali adresu prvej stránky www.joti.org . A chceli sme četovať so skautmi. Malo to len malý problémik, naše prehliadače nepodporovali javu. No snažili sme sa to vyriešiť, a nakoniec sa nám to aj podarilo. Síce po dvoch hodinách, ale podarilo:-) Vybrali sme si kanál, s akými skautmi chceme komunikovať, teda v akom jazyku. A kanálov bolo teda neúrekom, aj skautíkov na nich pripojených. Niektorí ostali pri češtine a slovenčine, iný komunikovali po anglicky, niektorí skúšali aj exotickejšie kanály- čínsky, taiwan, mexiko….. Komunikácia na českom kanáli bola pohodová a nebol problém sa dorozumieť, zato komunikácia po anglicky bola pre tých čo to vedia, prípadne sa chcú naučiť. Ako obyčajne základné frázy boli ako si starý, pohlavie, krajina, funkcia v oddieli, názov oddielu, zboru, počet členov vášho oddielu, a pod. .S niektorými sme si vymenili aj adresy na www stránky. Samozrejme niektorí zahraniční skauti nás považovali za exotickú krajinu a chceli si s nami vymieňať všetko možné aj nemožné- známky, nášivky, pohľadnice,… Po dve a polhodinovej komunikácii sme sa so všetkými pekne rozlúčili, pobalili si veci, poďakovali pánovi čo mal dozor na učebni a pobrali sa domov. S mnohými sme si vymenili aj emailové adresy, aby sme v komunikáciii mohli pokračovať aj neskôr po skončení JOTI. Nemal by som zabudnúť poďakovať vedeniu Trenčianskej umiverzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne vďaka ktorej sa mohol tejto skvelej akcie zúčastniť aj náš zbor. Všetci sa už tešíme na JOTI 2004.
Kategórie
Časopis Skautoviny 02/2004
Keď pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo.“ Takto nejako sa asi začína história nášho mladého zboru, ktorý uzrel svetlo sveta 17. marca 2001. Nezaťažení problémami z minulosti sme s čistým štítom vstúpili do skautského sveta a vznikol 87. zbor Bufinky spojením trenčianskych štvoriek 4.oddielu skautov, 4. oddielu skautiek a 4. roja včielok. Netradičný názov Bufinky pochádza z latinského názvu Bufo Bufo, ktorý patrí ropuche. V roku 2003 sa v našom zbore registrovalo približne 110 ľudí „postihnutých“……..
skautingom. Ten najmladší je 7 ročný, najstarší má o 60 krížikov viac a vekový priemer sa pohybuje medzi 15 – 16 rokmi. No viete si to predstaviť… Za tie dva roky existencie sme sa zúčastnili na mnohých zaujímavých akciách ako oblápanie Spišského hradu, JOTI, k tradičným patrí Zvolenský country bál, úspešne prebehol radcovský kurz a zlatým klincom minulého leta bol spoločný tábor, ktorý dopadol vďaka partii skvelých ľudí výborne. Okrem toho sa vždy zúčastníme Dňa narcisov, Betlehemského svetla a robíme mnoho aktivít pre verejnosť, vydávame zborový časopis, máme vlastnú stránku na internete, o ktorú sa starajú naši počítačoví maniaci, nedávno vyšlo zborové Foto CD.
Z našej dielne pochádzajú aj veľké hry -Leví kráľ, Poklad kapitána Krivého Fúza, Robinson Crusoe, Cestovanie po svete, Cestovanie po ľudskom tele, Po stopách Aztékov, Čarodejnice….
Medzi naše početné zahraničné akcie patril letný tábor vo Švajčiarsku, Medzinárodné jamboree v Holandsku, Národné jamboree v Dánsku (na ktorom nás prijala samotná dánska princezná Benedikte a na záver tábora sme navštívili aj slávny Legoland), cestovali sme do Anglicka a boli sme zastúpení aj na Svetovom jamboree v Chile a Moote v Mexiku. Neváhajte a navštívte našu webstránku www.87zbor.skaut.org
Kategórie
Roverský Silvester 2003- Hámry
A je to tu zasa. Ako každý rok aj tento skončil. Náš skautský rok sme oslávili po svojom – na chate v Hámroch. A oslava to teda bola. A teraz chcem upozorniť hlavne tých čitateľov ktorí posielajú každý týždeň svoje ratolesti na schôdzky a rôzne skautské akcie. My tvrdo bojujeme proti alkoholu a iným nerestiam, takže ani na silvestrovskej chate ….
nebol žiaden. A keď už mne nikto neuverí…:-) A teraz hor sa na chatu. V inkriminovaný deň sme sa všetci doautobusovali (niektorí pohodlnejší aj doautovali) na bod alfa(označoval miesto s najvyššou priemernou koncentráciou domorodého obyvateľstva). Hádam nemusím nikomu vysvetľovať že to bola hlavná(a asi jediná) zastávka. My
pohodlnejší (ja a Sopel) sme v protiatómovom bunkri (zastávka mala mnohé funkcie…) rozbehli šípky. A keď prišla ostatná zberba, vybrali sme sa na chatu. Domorodci pri hlavnom stane(mestský úrad) na nás pozerali ako keby prvýkrát videli skautov. A začala robota. Nosilo sa drevo, rozkurovalo sa v izbách bo tam bola kemra jak na Sibíri. 
Samozrejme my vedúci sme celú činnosť riadili aby nedošlo k úrazom a iným prírodným katastrofám. Medzitým Mongol poskytoval základné informácie o polohe rôznych miestností a takisto aj o bode omega(veliteľské miesto, krycie meno kadibúda). My chalani sme ale radšej okupovali miestnu garáž. Vnútri to vrelo činnosťou rôzneho
druhu, ale poväčšine sa jedlo. Koláče, zákusky, medovníky… Hlavne sladké. A to sa začala variť kapustnica. V plnom prúde boli šípkové turnaje, hrali sa karty, ku svojmu prišli aj elektrikári-amatéri, teda hlavne Herkules. Spojazdnili nám rádio. Neskôr sa dostali k slovu aj hromadné spoločenské hry. Teda jedna úplná masovka a to schovávačka. Jeden sa schoval a ostatní ho hľadali. Aj tak na mňa nikto nemal hoci tá perina na mne vyzerala asi moc nafúknuto keď ma hneď našli. Hrali sme stolné hry ako scrabble(aj keď musím uznať, že tie slová čo sa povymýšľali…no comment) a investor. Ja som nevyhral(pre spreneveru som musel rezignovať z funkcie výkonného riaditeľa). A v kuchyni bežala nonstop telka. V noci prišla tá chvíľa(keď Ignácio povedal) a išli sme večerať kapustnicu i šalát s mäsom. Na moje veľké prekvapenie prišiel aj Stenly ktorý stihol veľa prevolať svojej drahej… Polnoc sa pomaly blížila. Všetci sme sa pekne
krásne poobliekali a vycupotali von k bodu alfa. Už bolo pekne nasnežené. Každého to určite potešilo, lebo celý deň pršalo. Videli sme celkom pekné ohňostroje, ale iba pár, lebo tunajší si moc nekúpili. A až na Trenčín sme nedovideli, iba máličko, lebo snežilo jak vo Vietname. A máme aj dobrý skutok. Pár rúk nášho doktora-pyrotechnika Stenlyho pomáhali zapaľovať hnacie ústrojenstvo petárd jedného manželskáho páru ktorím vypovedal poslušnosť ich zapaľovač(dobrá veta, však..:-). Nastala aj jedna havária, keď zapálená raketa nechcela vyletieť po odpaľovacej rampe. Našťastie neexplodovala(ako niektoré z tých trieštivo-trhavých) takže neboli žiadne straty na
životoch(myslím, že povolených je 5%). Keďže počasie nebolo veľmi príjemné, onedlho sme sa vybrali späť. Na chate sme zase hrali, pili a jedli a jedli a jedli. Bolo super, každý sa bavil. Vrťa sa ujala(možno svojho budúceho) remesla a začala nám veštiť percentuálnu úspešnosť našich túžob. Ja som mal 100% a potom 80%. Pred spánkom sa ujala kartová hra Fiľo. Odporúčam. Ani sa nepamätám kedy sme išli spať. Viem len to, že keď som sa zobudil, bol som pekne rozbitý. A nikomu sa nič nechcelo robiť. Hrali sme karty a len tak sa povaľovali po dome. Dojedali sme čo ostalo a ostalo toho hodne. Šalát sa zjedol skoro všetok, ostalo iba susedovie mačke do kelímka. Ak sa nemýlim, ešte sa malo ísť na Inovec. No ale dobrý to novoročný vtip. To mohlo napadnúť hádam iba Mongola(alebo Šerpu, ale ten tam nebol). Iba Herkules sa
vyhrážal že pôjde. Nálada trošku upadala, veď sa blížil koniec. Poupratovali sme ten bordel čo sme narobili a hor sa domov. Ako určite správne hádate, cieľ misie bol presun cez frontovú líniu na bod alfa ktorý sme zvládli bez strát. Počkali sme na Šerpu, ktorý nás mal na OT odviezť do demilitarizovanej zóny. Ale čo to trepem, čakali sme na autobus. A domov. Sladký domov. Bolo super, len škoda že nemohli ísť všetci čo chceli. Ja som chcel aby tam bola… Ale to hádam v inom článku. Ospravedlňujem sa za niektoré výrazy v tomto článku, ale bol som silne ovplyvnený ďalšou akciou, ktorá mala silno vojenský charakter. Ale nebudem prezrádzať, hádam dakto napíše článok. Nech je tento rok pre každého z nás oveľa lepší ako ten predchádzajúci. Zdar!
Tomáš
Kategórie
Časopis Skautoviny 01/2004
6. november 2002 Zamykám bránku skautského domu, zvedavka v Trenčíne sa skončila. Bola celkom úspešná, najmä účasť 123 ľudí potešila. Ako tak idem parkom domov, pomedzi stromy vidím trenčiansky hrd. Mozgové závity pracujú, čo tak o rok na hrade? od 16. novembra 2002 do augusta 2003 Myšlienka o zvedavke na hrade sa medzičasom odložila do pamäťového šuflíka, ale občas sa vynorila, ako sa blížil koniec leta stále častejšie.
5. september 2003
Navštívil som riaditeľku trenčianskeho múzea. „Áno môžete mať súťaž, len si dajte oficiálnu žiadosť.“
9. september
Osobne som doručil žiadosť o povolenie organizovať zvedavku na Trenčianskom hrade. S pocitom radosti, že sa zatiaľ darí a odpoveď príde do 2 týždňov som ešte v ten deň poslal pozvánku do Skautských zvestí. Keď už bude na tom hrade, nech je čo najväčšia účasť.
od 9. septembra 2003 do 12. októbra 2003
Uspokojený, že všetko ide ako má som sa venoval iným veciam. Len pri ceste vlakom z Ba do TN z VVS 2003 ma prepadol zváštny pocit. Strach alebo čo to bolo. Za týždeň zvedavka a, nič.
13. októbra 2003
Vďaka Bohu za Mongola, spoločne s Mongolom, Tipom a Tapom robíme zvedavkové otázky, Mongol aj visačky pre organizátorov, diplomy, ceny, Tip Tap pečiatku, Sopel pamätné lístky. „Úf už aspoň čosi máme.“
15. október 2003
Zvoní mi telefón „Haló, sme asi 20 skauti z Banskej Bystrice a chceli by sme ísť na zvedavku, môžeme prespať?“ Moja odpoveď „prosím?“ Nebol som ďaleko od infarktu. Rýchla porda s Čajkou: „neboj, môžu kľudne prísť, budú mať kde spať!“ Veriac slovám Čajky večer zaspávam.
16. október 2003
Zvedavkové otázky sú nafotené, ako aj pamätné listy. Opäť krok dopredu. Avšak nepríjemný pocit, že som na niečo zabudol ma stále prenasledoval.
17. október 2003
15:30 – v práci padla, už mám hlavu len pre zvedavku. Zobrať konvicu na čaj, o 17:00 porada v sk. dome, o 18:45 prídu Bystričania.
18:45 – stanica Trenčín, vlak má meškanie 35 minút. Keď konečne príde, vyrúti sa na nás 20 skautov s úsmevom „Kde budeme spať?“ Ubytovatelia si berú svojich noclažníkov (vďaka Vám za to!) avšak Čajkyn dom sa mení na hotovú ubytovňu. Okolo 21. hodiny prídem konečne domov. Nastupujem na 2. smenu. Treba podoťahovať množstvo drobností a pripraviť si všetko na zajtra. Okolo polnoci akože zaspávam.
18. október 2003 – deň Z
6:00-počasie je super, asi hodinu varím 15 litrov čaju a ešte raz kontrolujem veci.
8:15-prišiel Tomáš so Soplom autom odviezť čaj.
8:30-mestský park – prví súťažiaci sa blížia. Registrácia, rozdelenie družín a neviem ešte čo zaberá veľa času, ale o 10:15 môže ísť prvá skupina na prehliadku hradu a o 10:45 druhá.
11:00 ako mi oznamuje správca hradu, napočítal nás 156. „Vau, to je číslo.. “
13:00-14:00 za pomoci našej Zvedavky a Herkulesa vyhodnocujeme otázky. Víťazi sú jasní.
14:30 – za netrpezlivého očakávania všetkých súťažiacich vyhlasujeme víťazov a odovzdávame ceny. Veľkým Zdar! končíme zvedavku na hrade. padol mi kameň zo srdca. Všetko išlo bez väčších ťažkostí. Vďaka Bohu, vďaka organizátorom.
PS: špeciálne poďakovanie patrí všetkým čo sa podieľali na príprave a organizovaní Zvedavky v Trenčíne, najmä: MONGOLOVI, ČAJKE, TIPOVI, TAPOVI, SOPLOVI, POLLY, HERKULESOVI, TOMÁŠOVI, STENLYMU, ŠIK, PEDRICI, ELIŠKE, EVITE, ZVEDAVKE, VRTIELKE, PLAMIENKE a ešte mnohým ďalším na ktorých som pozabudol. Bez vás všetkých by to asi nešlo.
ĎAKUJEM Ignácio
Kategórie
Časopis Skautoviny 12/2003
Kategórie
Časopis Skautoviny 11/2003
