Kategórie
Roveri

Roverský Silvester 2003- Hámry

A je to tu zasa. Ako každý rok aj tento skončil. Náš skautský rok sme oslávili po svojom – na chate v Hámroch. A oslava to teda bola. A teraz chcem upozorniť hlavne tých čitateľov ktorí posielajú každý týždeň svoje ratolesti na schôdzky a rôzne skautské akcie. My tvrdo bojujeme proti alkoholu a iným nerestiam, takže ani na silvestrovskej chate ….
nebol žiaden. A keď už mne nikto neuverí…:-) A teraz hor sa na chatu. V inkriminovaný deň sme sa všetci doautobusovali (niektorí pohodlnejší aj doautovali) na bod alfa(označoval miesto s najvyššou priemernou koncentráciou domorodého obyvateľstva). Hádam nemusím nikomu vysvetľovať že to bola hlavná(a asi jediná) zastávka. My
pohodlnejší (ja a Sopel) sme v protiatómovom bunkri (zastávka mala mnohé funkcie…) rozbehli šípky. A keď prišla ostatná zberba, vybrali sme sa na chatu. Domorodci pri hlavnom stane(mestský úrad) na nás pozerali ako keby prvýkrát videli skautov. A začala robota. Nosilo sa drevo, rozkurovalo sa v izbách bo tam bola kemra jak na Sibíri. Samozrejme my vedúci sme celú činnosť riadili aby nedošlo k úrazom a iným prírodným katastrofám. Medzitým Mongol poskytoval základné informácie o polohe rôznych miestností a takisto aj o bode omega(veliteľské miesto, krycie meno kadibúda). My chalani sme ale radšej okupovali miestnu garáž. Vnútri to vrelo činnosťou rôzneho
druhu, ale poväčšine sa jedlo. Koláče, zákusky, medovníky… Hlavne sladké. A to sa začala variť kapustnica. V plnom prúde boli šípkové turnaje, hrali sa karty, ku svojmu prišli aj elektrikári-amatéri, teda hlavne Herkules. Spojazdnili nám rádio. Neskôr sa dostali k slovu aj hromadné spoločenské hry. Teda jedna úplná masovka a to schovávačka. Jeden sa schoval a ostatní ho hľadali. Aj tak na mňa nikto nemal hoci tá perina na mne vyzerala asi moc nafúknuto keď ma hneď našli. Hrali sme stolné hry ako scrabble(aj keď musím uznať, že tie slová čo sa povymýšľali…no comment) a investor. Ja som nevyhral(pre spreneveru som musel rezignovať z funkcie výkonného riaditeľa). A v kuchyni bežala nonstop telka. V noci prišla tá chvíľa(keď Ignácio povedal) a išli sme večerať kapustnicu i šalát s mäsom. Na moje veľké prekvapenie prišiel aj Stenly ktorý stihol veľa prevolať svojej drahej… Polnoc sa pomaly blížila. Všetci sme sa pekne
krásne poobliekali a vycupotali von k bodu alfa. Už bolo pekne nasnežené. Každého to určite potešilo, lebo celý deň pršalo. Videli sme celkom pekné ohňostroje, ale iba pár, lebo tunajší si moc nekúpili. A až na Trenčín sme nedovideli, iba máličko, lebo snežilo jak vo Vietname. A máme aj dobrý skutok. Pár rúk nášho doktora-pyrotechnika Stenlyho pomáhali zapaľovať hnacie ústrojenstvo petárd jedného manželskáho páru ktorím vypovedal poslušnosť ich zapaľovač(dobrá veta, však..:-). Nastala aj jedna havária, keď zapálená raketa nechcela vyletieť po odpaľovacej rampe. Našťastie neexplodovala(ako niektoré z tých trieštivo-trhavých) takže neboli žiadne straty na
životoch(myslím, že povolených je 5%). Keďže počasie nebolo veľmi príjemné, onedlho sme sa vybrali späť. Na chate sme zase hrali, pili a jedli a jedli a jedli. Bolo super, každý sa bavil. Vrťa sa ujala(možno svojho budúceho) remesla a začala nám veštiť percentuálnu úspešnosť našich túžob. Ja som mal 100% a potom 80%. Pred spánkom sa ujala kartová hra Fiľo. Odporúčam. Ani sa nepamätám kedy sme išli spať. Viem len to, že keď som sa zobudil, bol som pekne rozbitý. A nikomu sa nič nechcelo robiť. Hrali sme karty a len tak sa povaľovali po dome. Dojedali sme čo ostalo a ostalo toho hodne. Šalát sa zjedol skoro všetok, ostalo iba susedovie mačke do kelímka. Ak sa nemýlim, ešte sa malo ísť na Inovec. No ale dobrý to novoročný vtip. To mohlo napadnúť hádam iba Mongola(alebo Šerpu, ale ten tam nebol). Iba Herkules sa
vyhrážal že pôjde. Nálada trošku upadala, veď sa blížil koniec. Poupratovali sme ten bordel čo sme narobili a hor sa domov. Ako určite správne hádate, cieľ misie bol presun cez frontovú líniu na bod alfa ktorý sme zvládli bez strát. Počkali sme na Šerpu, ktorý nás mal na OT odviezť do demilitarizovanej zóny. Ale čo to trepem, čakali sme na autobus. A domov. Sladký domov. Bolo super, len škoda že nemohli ísť všetci čo chceli. Ja som chcel aby tam bola… Ale to hádam v inom článku. Ospravedlňujem sa za niektoré výrazy v tomto článku, ale bol som silne ovplyvnený  ďalšou akciou, ktorá mala silno vojenský charakter. Ale nebudem prezrádzať, hádam dakto napíše článok. Nech je tento rok pre každého z nás oveľa lepší ako ten predchádzajúci. Zdar!

Tomáš

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 01/2004

Kategórie
Písalo sa o nás

Zvedavka v Trenčíne – článok v časopise Médium

6. november 2002 Zamykám bránku skautského domu, zvedavka v Trenčíne sa skončila. Bola celkom úspešná, najmä účasť 123 ľudí potešila. Ako tak idem parkom domov, pomedzi stromy vidím trenčiansky hrd. Mozgové závity pracujú, čo tak o rok na hrade? od 16. novembra 2002 do augusta 2003 Myšlienka o zvedavke na hrade sa medzičasom odložila do pamäťového šuflíka, ale občas sa vynorila, ako sa blížil koniec leta stále častejšie.
5. september 2003
Navštívil som riaditeľku trenčianskeho múzea. „Áno môžete mať súťaž, len si dajte oficiálnu žiadosť.“
9. september
Osobne som doručil žiadosť o povolenie organizovať zvedavku na Trenčianskom hrade. S pocitom radosti, že sa zatiaľ darí a odpoveď príde do 2 týždňov som ešte v ten deň poslal pozvánku do Skautských zvestí. Keď už bude na tom hrade, nech je čo najväčšia účasť.
od 9. septembra 2003 do 12. októbra 2003
Uspokojený, že všetko ide ako má som sa venoval iným veciam. Len pri ceste vlakom z Ba do TN z VVS 2003 ma prepadol zváštny pocit. Strach alebo čo to bolo. Za týždeň zvedavka a, nič.

13. októbra 2003
Vďaka Bohu za Mongola, spoločne s Mongolom, Tipom a Tapom robíme zvedavkové otázky, Mongol aj visačky pre organizátorov, diplomy, ceny, Tip Tap pečiatku, Sopel pamätné lístky. „Úf už aspoň čosi máme.“
15. október 2003
Zvoní mi telefón „Haló, sme asi 20 skauti z Banskej Bystrice a chceli by sme ísť na zvedavku, môžeme prespať?“ Moja odpoveď „prosím?“ Nebol som ďaleko od infarktu. Rýchla porda s Čajkou: „neboj, môžu kľudne prísť, budú mať kde spať!“ Veriac slovám Čajky večer zaspávam.
16. október 2003
Zvedavkové otázky sú nafotené, ako aj pamätné listy. Opäť krok dopredu. Avšak nepríjemný pocit, že som na niečo zabudol ma stále prenasledoval.
17. október 2003
15:30 – v práci padla, už mám hlavu len pre zvedavku. Zobrať konvicu na čaj, o 17:00 porada v sk. dome, o 18:45 prídu Bystričania.
18:45 – stanica Trenčín, vlak má meškanie 35 minút. Keď konečne príde, vyrúti sa na nás 20 skautov s úsmevom „Kde budeme spať?“ Ubytovatelia si berú svojich noclažníkov (vďaka Vám za to!) avšak Čajkyn dom sa mení na hotovú ubytovňu. Okolo 21. hodiny prídem konečne domov. Nastupujem na 2. smenu. Treba podoťahovať množstvo drobností a pripraviť si všetko na zajtra. Okolo polnoci akože zaspávam.
18. október 2003 – deň Z
6:00-počasie je super, asi hodinu varím 15 litrov čaju a ešte raz kontrolujem veci.
8:15-prišiel Tomáš so Soplom autom odviezť čaj.
8:30-mestský park – prví súťažiaci sa blížia. Registrácia, rozdelenie družín a neviem ešte čo zaberá veľa času, ale o 10:15 môže ísť prvá skupina na prehliadku hradu a o 10:45 druhá.
11:00 ako mi oznamuje správca hradu, napočítal nás 156. „Vau, to je číslo.. “
13:00-14:00 za pomoci našej Zvedavky a Herkulesa vyhodnocujeme otázky. Víťazi sú jasní.
14:30 – za netrpezlivého očakávania všetkých súťažiacich vyhlasujeme víťazov a odovzdávame ceny. Veľkým Zdar! končíme zvedavku na hrade. padol mi kameň zo srdca. Všetko išlo bez väčších ťažkostí. Vďaka Bohu, vďaka organizátorom.

PS: špeciálne poďakovanie patrí všetkým čo sa podieľali na príprave a organizovaní Zvedavky v Trenčíne, najmä: MONGOLOVI, ČAJKE, TIPOVI, TAPOVI, SOPLOVI, POLLY, HERKULESOVI, TOMÁŠOVI, STENLYMU, ŠIK, PEDRICI, ELIŠKE, EVITE, ZVEDAVKE, VRTIELKE, PLAMIENKE a ešte mnohým ďalším na ktorých som pozabudol. Bez vás všetkých by to asi nešlo.

ĎAKUJEM  Ignácio

 

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 12/2003

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 11/2003

Kategórie
Zborové akcie

Radcovský kurz 2003

Ako to asi začalo? U mňa určite nie, ale v niektorých hlavách vznikla myšlienka zorganizovať radcák. Celkom haluzný nápad. A ako som sa k tomu dostal ja? U mňa to začalo jednou schôdzkou v čajovni. Zainteresovaní musia uznať, že tento predradcákovský meeting bol fakt cool…..
Síce som sa veľmi do diskusie nezapájal(okupoval som detský kútik), ale už tam sa ukázalo, že to nebude prechádzka ružovým sadom. A potom nasledovalo kopec príprav, ktorých som sa ja ako študent v BA nezúčastnil. Hoci bol radcák otázny, vďaka práci našich vysokopostavených sa predsa len uskutočnil. Ale teraz už k samotnej session. Všetci sme sa mali stretnúť o pol ôsmej na hlavnej stanici. A vstal
som načas!!! A to sa čudujem, pretože som obšťastňoval počítač svojou prítomnosťou neskoro do noci. Potom cupi-lupi do obchodu a hor sa na zastávku. Autobus nás doviezol do Soblahova a zbytok cesty až na chatu sme absolvovali pešo. Bola sranda, lebo cesta bola namrznutá. A chalani podávali stávky kto prvý spadne(myslím, že najviac tipovalo Rýchlonožku). Už iba chvíľku a boli sme tam. Konečne. Igor nám otvoril a vyrútili sme sa dnu. A zima tam bola statočná. Všetci sme sa nahrnuli do spoločenskej miestnosti, niektorí ,ako ja sa, aj prezliekli a pustili sme sa do jedenia. Tie Eliškine pizza rožky boli super. Ale aj Mongolov posúch(aby nám neostal ukrátený).
A teraz už začal ten pravý program. My starší sme sa pustili do varenia a ostatní sa rozdelili do skupiniek a začali pracovať. Teda mali zorganizovať jeden celodenný výlet. Keďže sme ešte čakali na Herkulesa s múkou tak sme sa s Mongolom, Majou a Polly vybrali na drevo. Len-len že nás poľovníci nepostrieľali. Za to asi vďačíme červenej bunde, ktorú nosila Polly. Našťastie dreva sa nám podarilo zohnať dosť. Medzitým aj Herkules došiel a tak sme hladom neumreli. Na obed sme varili cesnakovú polievku a halušky. No tá polievka bola fakt cesnaková. A keď som videl ako naše nežnejšie stvorenia robia tie halušky, veru ako správny feikár by som hneď začal optimalizovať ten ich algoritmus. Ale to samozrejme nemalo vplyv na ich kvalitu(baby ja si to iba cením). A teraz k samotnému aktu jedenia. Len tak zo srandy, skúste si doma sadnúť okolo stola a zviazať si ruky dokopy. A ešte k tomu aj synchronizovane papať. Myslím, že akvabely to majú jednoduchšie. Jednoducho bola to sranda. A po obede(teda aspoň pre mňa) nasledovala menšia siesta pri teplučkom krbe. Ešteže došiel Sopel, lebo
potom by nám nemal kto popíliť drevo. Medzitým poobede si mali všetci pripraviť návrh skautovín, proste všetko čo do toho patrí. A myslím si, že všetci pochopili, o čo tam išlo. Či už pri organizácii výletov alebo skautovín. Z mojej strany nemôžem nikoho vyzdvihovať, lebo všetky projekty boli dobré. Potom nám Mongol spravil ešte jednu prednášku a tá sa týkala tej technickej stránky skautovín. Určite bola opodstatnená. Ale ešte niečo musím spomenúť. Herkules varil cappuchino. Nie že by to bol náročný úkon, vodu uvaril správne. No trošku sa pomýlil keď namiesto cukru dal do neho soľ. A kto iný si to mohol odniesť ako Mongol? Teda sprvoti mu chutilo, len chalani to pokazili keď sa moc smiali. Po večeri(guláš) začala tá najlepšia časť programu. Také super posedenie pri okrúhlom stole(hlavne keď Plamienka vybalila sladkosti). Hrali sme hru ktorej názov síce neviem, ale bol som skinhead a to už je čo povedať(len tak pre zaujímavosť, Mongol bol policajt:). A potom nasledovala nenútená diskusia, ktorá sa
pretiahla neskoro do noci(alebo až rána). Tí čo neboli si myslím prišli o hodne veľa. Keď dumka skončila, nasledoval voľný program. Mnohí išli spať(Napríklad Igor s Polly:))). Ja som ešte mal jeden súkromný pokec a potom som akosi zaspal. Ale asi to bolo prirodzené, keďže ako som sa dozvedel, bolo päť hodín ráno.  Ale s kým som spal to neprezradím:). Tak hej, s dekou. Ráno. Teda ráno bolo už keď som šiel spať. Vstal som ani neviem ako o ôsmej hodine. A to už Plamienka a Šik mali pripravené raňajky. Obdivujem ich. Len škoda, že sa už blížil koniec. A to už každý pozná. Upratovanie, balenie… Rozdali sa mobily a hodinky, pošta a šmitec. Cestu z chaty ani
nebudem opisovať, každý ju pozná. Ale nespomenul som niektoré veci. Napríklad mnohé hry. Hrali sme tanky. Dobrá akčná hra. Ale potom, keď Sopel nemal čo robiť, začal hrať odrodu tankov, ktorá sa volala traf čo sa hýbe. Ešte nemôžem nespomenúť našich dvoch nadaných hudobníkov, Meka a Erika, ktorí prerobili našu tradičnú pieseň prší, prší. A to len pre jednu osobu, pre ich idol krásy Rýchlonožku. Viac-menej by som ju mohol nazvať piesňou pre Mikuláša, ale nebudem vysvetľovať prečo. My vieme. Tak. A je tu koniec môjho článku. Je to môj pohľad na celú udalosť. Mnohé tam chýba. No tí, ktorí boli, vedeli o čom to bolo. O nás. Ja si myslím, že každý prispel troškou seba k celému dielu. A tak sa už nesmierne teším na piatok, na Vianočný večierok. Nazdar!

Tomáš

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 10/2003

Kategórie
Roveri

Kto nebol „tam“, nemôže „to“ nikdy pochopiť!

Stojíš na lúke a počúvaš tichú ozvenu (Hej skauti, hor sa, volá deň!…). Dívaš sa na stromy a trávu, ktorá už dorástla takmer po kolená. Kamarátky s ktorými si tam, nechápu tvoj zasnený pohľad. Oni netušia. Nezažili to. Nerozprávali sa dlho do noci v podsade. Nezobudila ich Ruža z papieru. Necítili vôňu duseného mäska šíriaceho sa tam z tej kuchyne. Nejedli „tie“ placky. Nevedia, že papierová vreckovka nie je len na smrkanie. Nepoznajú, čo pekné sa skrýva za skratkou TP (príp. TTP). Nehrali ešusovú vojnu, ani nebatikovali tričká …
Pre pár skautov je lúka v Kubrici jedinečné miesto (nech si už z tábora odniesli čokoľvek). Ale pre väčšinu ľudí je to len lúka, taká ako stovky iných. A tak sa občas stane, že aj kamarátkam, ktoré nie sú skautky, je ťažké vysvetliť, čo človek cíti pri pohľade na takú táborovú lúku. Je dosť možné, že naďalej budú krútiť nechápavo hlavou a pýtať sa, možno aj trochu s posmechom, prečo ťa to baví. Prečo radšej nejdeš v lete na „plavku“ a v piatok niekde do kina alebo neoddychuješ doma. Nemôžu pochopiť, čo všetko sa skrýva za tak jednoduchým slovom – skauting. Že skauting nie sú len schôdzky v piatok či tábory. Na otázku prečo to všetko robíš, je veľa odpovedí. Dať však nejaké presné a jasné vysvetlenie…no neviem či sa to vôbec dá. Pochopiť to môže asi len ten, kto to zažil.

Jedno je isté, pre väčšinu ľudí, ani pre tie kamarátky, nebudú lúky v Kubrici či na Závade znamenať to, čo pre Teba a pre ostatných skautov z 87. Ďalej budú nechápavo sledovať tvoj zasnený pohľad. A možno si ani nevšimnú jemné chvenie pri spomienkach na leto… (Koho škoda?)

Polly

Kategórie
Naše projekty Zborové akcie

Zvedavka HRADNÁ 2003

6. november 2002 Zamykám bránku skautského domu, zvedavka v Trenčíne sa skončila. Bola celkom úspešná, najmä účasť 123 ľudí potešila. Ako tak idem parkom domov, pomedzi stromy vidím trenčiansky hrad. Mozgové závity pracujú, čo tak o rok na hrade?……
od 16. novembra 2002 do augusta 2003
Myšlienka o zvedavke na hrade sa medzičasom odložila do pamäťového šuflíka, ale občas sa vynorila,  ako sa blížil koniec leta stále častejšie.
5. september 2003
Navštívil som riaditeľku trenčianskeho múzea. „Áno môžete mať súťaž, len si dajte oficiálnu žiadosť.“
9. september
Osobne som doručil žiadosť o povolenie organizovať zvedavku na Trenčianskom hrade. S pocitom radosti, že sa zatiaľ darí a odpoveď príde do 2 týždňov som ešte v ten deň poslal pozvánku do Skautských zvestí. Keď už bude na tom hrade, nech je čo najväčšia účasť.
od 9. septembra 2003 do 12. októbra 2003
Uspokojený, že všetko ide ako má som sa venoval iným veciam. Len pri ceste vlakom z Ba do TN z VVS 2003 ma prepadol zváštny pocit. Strach alebo čo to bolo. Za týždeň zvedavka a, nič.
13. októbra 2003
Vďaka Bohu za Mongola, spoločne s Mongolom, Tipom a Tapom robíme zvedavkové otázky, Mongol aj visačky pre organizátorov, diplomy, ceny, Tip Tap pečiatku, Sopel pamätné lístky. „Úf už aspoň čosi máme.“
15. október 2003
Zvoní mi telefón „Haló, sme asi 20 skauti z Banskej Bystrice a chceli by sme ísť na zvedavku, môžeme prespať?“ Moja odpoveď „prosím?“ Nebol som ďaleko od infarktu. Rýchla porda s Čajkou: „neboj, môžu kľudne prísť, budú mať kde spať!“ Veriac slovám Čajky večer zaspávam.
16. október 2003
Zvedavkové otázky sú nafotené, ako aj pamätné listy. Opäť krok dopredu. Avšak nepríjemný pocit, že som na niečo zabudol ma stále prenasledoval.
17. október 2003
15:30 – v práci padla, už mám hlavu len pre zvedavku. Zobrať konvicu na čaj, o 17:00 porada v sk. dome, o 18:45 prídu Bystričania.
18:45 – stanica Trenčín, vlak má meškanie 35 minút. Keď konečne príde, vyrúti sa na nás 20 skautov s úsmevom „Kde budeme spať?“ Ubytovatelia si berú svojich noclažníkov (vďaka Vám za to!) avšak Čajkyn dom sa mení na hotovú ubytovňu. Okolo 21. hodiny prídem konečne domov. Nastupujem na 2. smenu. Treba podoťahovať množstvo drobností a pripraviť si všetko na zajtra. Okolo polnoci akože zaspávam.
18. október 2003 – deň Z
6:00-počasie je super, asi hodinu varím 15 litrov čaju a ešte raz kontrolujem veci.
8:15-prišiel Tomáš so Soplom autom odviezť čaj.
8:30-mestský park – prví súťažiaci sa blížia. Registrácia, rozdelenie družín a neviem ešte čo zaberá veľa času, ale o 10:15 môže ísť prvá skupina na prehliadku hradu a o 10:45 druhá.
11:00 ako mi oznamuje správca hradu, napočítal nás 156. „Vau, to je číslo.. “
13:00-14:00 za pomoci našej Zvedavky a Herkulesa vyhodnocujeme otázky. Víťazi sú jasní.
14:30 – za netrpezlivého očakávania všetkých súťažiacich vyhlasujeme víťazov a odovzdávame ceny. Veľkým Zdar! končíme zvedavku na hrade. padol mi kameň zo srdca. Všetko išlo bez väčších ťažkostí. Vďaka Bohu, vďaka organizátorom.

PS: špeciálne poďakovanie patrí všetkým čo sa podieľali na príprave a organizovaní Zvedavky v Trenčíne, najmä: MONGOLOVI, ČAJKE, TIPOVI, TAPOVI, SOPLOVI, POLLY, HERKULESOVI, TOMÁŠOVI, STENLYMU, ŠIK, PEDRICI, ELIŠKE, EVITE, ZVEDAVKE, VRTIELKE, PLAMIENKE a ešte mnohým ďalším na ktorých som pozabudol. Bez vás všetkých by to asi nešlo.

ĎAKUJEM  Ignácio

Kategórie
Z archívu

Časopis Skautoviny 09/2003