Ako to asi začalo? U mňa určite nie, ale v niektorých hlavách vznikla myšlienka zorganizovať radcák. Celkom haluzný nápad. A ako som sa k tomu dostal ja? U mňa to začalo jednou schôdzkou v čajovni. Zainteresovaní musia uznať, že tento predradcákovský meeting bol fakt cool…..
Síce som sa veľmi do diskusie nezapájal(okupoval som detský kútik), ale už tam sa ukázalo, že to nebude prechádzka ružovým sadom. A potom nasledovalo kopec príprav, ktorých som sa ja ako študent v BA nezúčastnil. Hoci bol radcák otázny, vďaka práci našich vysokopostavených sa predsa len uskutočnil. Ale teraz už k samotnej session. Všetci sme sa mali stretnúť o pol ôsmej na hlavnej stanici. A vstal
som načas!!! A to sa čudujem, pretože som obšťastňoval počítač svojou prítomnosťou neskoro do noci. Potom cupi-lupi do obchodu a hor sa na zastávku. Autobus nás doviezol do Soblahova a zbytok cesty až na chatu sme absolvovali pešo. Bola sranda, lebo cesta bola namrznutá. A chalani podávali stávky kto prvý spadne(myslím, že najviac tipovalo Rýchlonožku). Už iba chvíľku a boli sme tam. Konečne. Igor nám otvoril a vyrútili sme sa dnu. A zima tam bola statočná. Všetci sme sa nahrnuli do spoločenskej miestnosti, niektorí ,ako ja sa, aj prezliekli a pustili sme sa do jedenia. Tie Eliškine pizza rožky boli super. Ale aj Mongolov posúch(aby nám neostal ukrátený).
A teraz už začal ten pravý program. My starší sme sa pustili do varenia a ostatní sa rozdelili do skupiniek a začali pracovať. Teda mali zorganizovať jeden celodenný výlet. Keďže sme ešte čakali na Herkulesa s múkou tak sme sa s Mongolom, Majou a Polly 
vybrali na drevo. Len-len že nás poľovníci nepostrieľali. Za to asi vďačíme červenej bunde, ktorú nosila Polly. Našťastie dreva sa nám podarilo zohnať dosť. Medzitým aj Herkules došiel a tak sme hladom neumreli. Na obed sme varili cesnakovú polievku a halušky. No tá polievka bola fakt cesnaková. A keď som videl ako naše nežnejšie stvorenia robia tie halušky, veru ako správny feikár by som hneď začal optimalizovať ten ich algoritmus. Ale to samozrejme nemalo vplyv na ich kvalitu(baby ja si to iba cením). A teraz k samotnému aktu jedenia. Len tak zo srandy, skúste si doma sadnúť okolo stola a zviazať si ruky dokopy. A ešte k tomu aj synchronizovane papať. Myslím, že akvabely to majú jednoduchšie. Jednoducho bola to sranda. A po obede(teda aspoň pre mňa) nasledovala menšia siesta pri teplučkom krbe. Ešteže došiel Sopel, lebo
potom by nám nemal kto popíliť drevo. Medzitým poobede si mali všetci pripraviť návrh skautovín, proste všetko čo do toho patrí. A myslím si, že všetci pochopili, o čo tam išlo. Či už pri organizácii výletov alebo skautovín. Z mojej strany nemôžem nikoho vyzdvihovať, lebo všetky projekty boli dobré. Potom nám Mongol spravil ešte jednu prednášku a tá sa týkala tej technickej stránky skautovín. Určite bola opodstatnená. Ale ešte niečo musím spomenúť. Herkules varil cappuchino. Nie že by to bol náročný úkon, vodu uvaril správne. No trošku sa pomýlil keď namiesto cukru dal do neho soľ. A kto iný si to mohol odniesť ako Mongol? Teda sprvoti mu chutilo, len chalani to pokazili keď sa moc smiali. Po 
večeri(guláš) začala tá najlepšia časť programu. Také super posedenie pri okrúhlom stole(hlavne keď Plamienka vybalila sladkosti). Hrali sme hru ktorej názov síce neviem, ale bol som skinhead a to už je čo povedať(len tak pre zaujímavosť, Mongol bol policajt:). A potom nasledovala nenútená diskusia, ktorá sa
pretiahla neskoro do noci(alebo až rána). Tí čo neboli si myslím prišli o hodne veľa. Keď dumka skončila, nasledoval voľný program. Mnohí išli spať(Napríklad Igor s Polly:))). Ja som ešte mal jeden súkromný pokec a potom som akosi zaspal. Ale asi to bolo prirodzené, keďže ako som sa dozvedel, bolo päť hodín ráno. Ale s kým som spal to neprezradím:). Tak hej, s dekou. Ráno. Teda ráno bolo už keď som šiel spať. Vstal som ani neviem ako o ôsmej hodine. A to už Plamienka a Šik mali pripravené raňajky. Obdivujem ich. Len škoda, že sa už blížil koniec. A to už každý pozná. Upratovanie, balenie… Rozdali sa mobily a hodinky, pošta a šmitec. Cestu z chaty ani
nebudem opisovať, každý ju pozná. Ale nespomenul som niektoré veci. Napríklad mnohé hry. Hrali sme tanky. Dobrá akčná hra. Ale potom, keď Sopel nemal čo robiť, začal hrať odrodu tankov, ktorá sa volala traf čo sa hýbe. Ešte nemôžem nespomenúť našich dvoch nadaných hudobníkov, Meka a Erika, ktorí prerobili našu tradičnú pieseň prší, prší. A to len pre jednu osobu, pre ich idol krásy Rýchlonožku. Viac-menej by som ju mohol nazvať piesňou pre Mikuláša, ale nebudem vysvetľovať prečo. My vieme. Tak. A je tu koniec môjho článku. Je to môj pohľad na celú udalosť. Mnohé tam chýba. No tí, ktorí boli, vedeli o čom to bolo. O nás. Ja si myslím, že každý prispel troškou seba k celému dielu. A tak sa už nesmierne teším na piatok, na Vianočný večierok. Nazdar!
Tomáš
