Značka: radcovský kurz

Kategórie
Skauti

Radcovský kurz ZSSO 2.časť

Druhá časť, samozrejme najlepšieho RK ZSSO, sa konala 31.3. – 2.4. 2017 v krásnom prostredí Myjavskej pahorkatiny v obci Prietrž. Naša cesta na RK sa doslova vliekla cez Trnavu, Senicu, a po točivej ceste do Prietrže. Tam sme si odomkli dvere do roku 1948. Privítal nás príhovor prezidenta Beneša, no vtom podali demokratickí politici demisiu a v máji sa stal novým komunistickým prezidentom Klement Gottwald. Za zvukov Piesne šťastných detí sme si dali červené šatky, všetko naše jedlo sme si rozdelili medzi všetkých. Večer nás čakal sprievod s propagandistickými plagátmi a príhovor predstaviteľov KSČ. Zatiaľ som mal oblečenú skautskú košeľu, čo sa mi stalo osudným. KGB ma odviedla do pivnice na výsluch. Našťastie sa netiahol celé dni, ako to bolo s inými, dnes už oldskautmi. Tiež sme si vypočuli zaujímavú prednášku o plánovaní a hrách od Jane a Katky. Na druhý deň niektorých z nás čakali hneď dve rozcvičky prvou bol polhodinový beh o 6:30 a druhá sa konala na miestnom štadióne. Po raňajkách nasledoval doobedný cyklus prednášok. Obed sme si však museli zaslúžiť. Keďže v krajine vládla byrokracia, potrebovali sme množstvo rôznych potvrdení a povolení, ktoré sme potom vymenili za stravné lístky.  Po oddychu nasledovala prednáška o družinovom duchu v podaní Veroniky a Jane. No a aký by to bol radcák, keby nás znovu niekto neprišiel pozrieť. Tentokrát to bola sestra Veve, ktorá nám prednášala o duchovnej stránke skautingu. Z ďalších prednášok sme sa dozvedeli niečo o tvorbe družinoviek a výchovnom systéme. Čas sme si spríjemňovali množstvom drobničiek. Jednoznačne sme sa nenudili a poriadne sme si to užili (och drahá Marlenka). Ani gitara nezostala len tak ležať. Večer sme si užili trochu adrenalínu. Pri kostole nám spojka odvysielala v morzeovke správu. Mali sme sa presunúť na pole povyše dediny k stĺpu vysokého napätia a odtiaľ pomocou azimutu na miesto stretnutia s prevádzačom. Bezpečne sme sa dostali cez hranice a znovu sme si mohli dať šatky tentokrát už skautské. Pozreli sme si film na dobrú noc a išli sme spať. V nedeľu ráno sme sa ešte dozvedeli niečo o bezpečnosti od Janyho a Gentlemana. A potom už len spätná väzba v Miščiho réžii, balenie, upratať, rozlúčka s miestom a cesta našťastie pešo do Senice, odtiať vlakom, ktorý sme skoro nestihli (viacerí išli načierno a keby nebolo milej a chápavej sprievodkyne platili by pokutu. V Trnave sme sa s piešťanskými a dolnosúčanskými skautmi poprechádzali po parku a potom už len domov. Ubehlo nám to rýchlo, no všetci sa už tešíme na ďalší radcovský víkend.

Kategórie
Zborové akcie

Radcovský kurz 2003

Ako to asi začalo? U mňa určite nie, ale v niektorých hlavách vznikla myšlienka zorganizovať radcák. Celkom haluzný nápad. A ako som sa k tomu dostal ja? U mňa to začalo jednou schôdzkou v čajovni. Zainteresovaní musia uznať, že tento predradcákovský meeting bol fakt cool…..
Síce som sa veľmi do diskusie nezapájal(okupoval som detský kútik), ale už tam sa ukázalo, že to nebude prechádzka ružovým sadom. A potom nasledovalo kopec príprav, ktorých som sa ja ako študent v BA nezúčastnil. Hoci bol radcák otázny, vďaka práci našich vysokopostavených sa predsa len uskutočnil. Ale teraz už k samotnej session. Všetci sme sa mali stretnúť o pol ôsmej na hlavnej stanici. A vstal
som načas!!! A to sa čudujem, pretože som obšťastňoval počítač svojou prítomnosťou neskoro do noci. Potom cupi-lupi do obchodu a hor sa na zastávku. Autobus nás doviezol do Soblahova a zbytok cesty až na chatu sme absolvovali pešo. Bola sranda, lebo cesta bola namrznutá. A chalani podávali stávky kto prvý spadne(myslím, že najviac tipovalo Rýchlonožku). Už iba chvíľku a boli sme tam. Konečne. Igor nám otvoril a vyrútili sme sa dnu. A zima tam bola statočná. Všetci sme sa nahrnuli do spoločenskej miestnosti, niektorí ,ako ja sa, aj prezliekli a pustili sme sa do jedenia. Tie Eliškine pizza rožky boli super. Ale aj Mongolov posúch(aby nám neostal ukrátený).
A teraz už začal ten pravý program. My starší sme sa pustili do varenia a ostatní sa rozdelili do skupiniek a začali pracovať. Teda mali zorganizovať jeden celodenný výlet. Keďže sme ešte čakali na Herkulesa s múkou tak sme sa s Mongolom, Majou a Polly vybrali na drevo. Len-len že nás poľovníci nepostrieľali. Za to asi vďačíme červenej bunde, ktorú nosila Polly. Našťastie dreva sa nám podarilo zohnať dosť. Medzitým aj Herkules došiel a tak sme hladom neumreli. Na obed sme varili cesnakovú polievku a halušky. No tá polievka bola fakt cesnaková. A keď som videl ako naše nežnejšie stvorenia robia tie halušky, veru ako správny feikár by som hneď začal optimalizovať ten ich algoritmus. Ale to samozrejme nemalo vplyv na ich kvalitu(baby ja si to iba cením). A teraz k samotnému aktu jedenia. Len tak zo srandy, skúste si doma sadnúť okolo stola a zviazať si ruky dokopy. A ešte k tomu aj synchronizovane papať. Myslím, že akvabely to majú jednoduchšie. Jednoducho bola to sranda. A po obede(teda aspoň pre mňa) nasledovala menšia siesta pri teplučkom krbe. Ešteže došiel Sopel, lebo
potom by nám nemal kto popíliť drevo. Medzitým poobede si mali všetci pripraviť návrh skautovín, proste všetko čo do toho patrí. A myslím si, že všetci pochopili, o čo tam išlo. Či už pri organizácii výletov alebo skautovín. Z mojej strany nemôžem nikoho vyzdvihovať, lebo všetky projekty boli dobré. Potom nám Mongol spravil ešte jednu prednášku a tá sa týkala tej technickej stránky skautovín. Určite bola opodstatnená. Ale ešte niečo musím spomenúť. Herkules varil cappuchino. Nie že by to bol náročný úkon, vodu uvaril správne. No trošku sa pomýlil keď namiesto cukru dal do neho soľ. A kto iný si to mohol odniesť ako Mongol? Teda sprvoti mu chutilo, len chalani to pokazili keď sa moc smiali. Po večeri(guláš) začala tá najlepšia časť programu. Také super posedenie pri okrúhlom stole(hlavne keď Plamienka vybalila sladkosti). Hrali sme hru ktorej názov síce neviem, ale bol som skinhead a to už je čo povedať(len tak pre zaujímavosť, Mongol bol policajt:). A potom nasledovala nenútená diskusia, ktorá sa
pretiahla neskoro do noci(alebo až rána). Tí čo neboli si myslím prišli o hodne veľa. Keď dumka skončila, nasledoval voľný program. Mnohí išli spať(Napríklad Igor s Polly:))). Ja som ešte mal jeden súkromný pokec a potom som akosi zaspal. Ale asi to bolo prirodzené, keďže ako som sa dozvedel, bolo päť hodín ráno.  Ale s kým som spal to neprezradím:). Tak hej, s dekou. Ráno. Teda ráno bolo už keď som šiel spať. Vstal som ani neviem ako o ôsmej hodine. A to už Plamienka a Šik mali pripravené raňajky. Obdivujem ich. Len škoda, že sa už blížil koniec. A to už každý pozná. Upratovanie, balenie… Rozdali sa mobily a hodinky, pošta a šmitec. Cestu z chaty ani
nebudem opisovať, každý ju pozná. Ale nespomenul som niektoré veci. Napríklad mnohé hry. Hrali sme tanky. Dobrá akčná hra. Ale potom, keď Sopel nemal čo robiť, začal hrať odrodu tankov, ktorá sa volala traf čo sa hýbe. Ešte nemôžem nespomenúť našich dvoch nadaných hudobníkov, Meka a Erika, ktorí prerobili našu tradičnú pieseň prší, prší. A to len pre jednu osobu, pre ich idol krásy Rýchlonožku. Viac-menej by som ju mohol nazvať piesňou pre Mikuláša, ale nebudem vysvetľovať prečo. My vieme. Tak. A je tu koniec môjho článku. Je to môj pohľad na celú udalosť. Mnohé tam chýba. No tí, ktorí boli, vedeli o čom to bolo. O nás. Ja si myslím, že každý prispel troškou seba k celému dielu. A tak sa už nesmierne teším na piatok, na Vianočný večierok. Nazdar!

Tomáš

Kategórie
Zborové akcie

Radcovský kurz 2002

Prvá časť – Výlet
Dňa 21. septebra sa uskutočnila I. časť radcovského kurzu. Samozrejme, že som tam nemohla chýbať. K týmto skautským akciám sa viem veľmi krátko, výstižne a jednoslovne vyjadriť:“Super!“ V sobotu sme o 8:00 vyrážali autobusom č. 13 do Zlatoviec. Tam sme sa na zástavke stretli s Veve, Polly, Pedro, Mongolom a Stenlym… Potom sme sa po svojich vlastných nohách doplazili k Mongolovmu domu. Odttiaľ sme sa vybrali na nejakú lúku (neznámu). Po hodine cesty sme sa dostali cez kopčeky, lúčky a les k malej kadibútke kde sa všetko odohrávalo. Preberali sme s Mongolom skautskú prax a so Stenlym zdravovedu. Mali sme aj hry. Takú naháňačku a padanie zo stola (nie na zem). Okolo 16:00 sme aj, Zved, Nezi, Orech, Sisi… už museli ísť domov. Čakala nás dlhá cesta domov. Po našom odchode tam ostali ešte chalani + Slávka. To neviem, čo tam oni stvárali. Na autobus sme prišli na sekundu presne a mi čo sme ešte mali prestupovať sme aj ten 2 autobus stihli len tak-tak. Super akcia! Už sa teším na II. časť.

Vaša Rosnička-Magda

Dlho očakávaný a starostlivo pripravený radcák bol konečne tu! Teda jeho prvá časť- výlet. Sobota, 21. septembra nadišla a my sme sa stretli pri Mongolovi. Oznámil nám, že miesto diania je Orinoko. Vyrazili sme asi o pol deviatej a o hodinku sme tam už boli. Po menšej desiate nás Veve s Mongolom privítali. Hneď sme dostali prvú úlohu – porozmýšľať a povedať, čo čakáme od tohto radcáku a čím môžeme sami prispieť. Prvej prednášky sa ujal Mongol. Spracoval skautskú prax a všetko sme si aj prakticky vyskúšali. Založiť oheň, prácu so sekerou aj azimuty. Po prestávke na obed sa dostal k slovu Stenly a jeho zdravoveda, rozdelená na teóriu a prax. Počas teórie si všetci predstavovali situácie, ktoré opisoval. Pri jeho rozprávaní sme sa dokázali do toha tak vžiť, že nás chvíľami až striasalo. Keďže väčšina ľudí sa ponáhľala domov, z praxe sme stilhli iba stabilizovanú polohu. Ostatné sa presúva na chatu. Po odchode niekoľkých účastníkov sme zostali ôsmi. Dali sme hlavy dokopy a vymysleli ako strávime zvyšok výletu. Prvou hrou bol Gordický uzol, ďalej nasledovali Mraky. Niektorí v tom už boli majstri, ja som bola jednou z tých, ktorí to hrali prvýkrát a musím potvrdiť, že je to vynikajúca hra. Aby sme sa ešte viac ponaťahovali, zahrali sme si Trojnožku, potom Stavby… Keď sme sa uhrali k smrti, pobalili sme veci a vydali sa na spiatočnú cestu.

Pedro
Prípravy na radcovský kurz boli určite ťažké. Pripravoval ho 87. zbor to jest Mongol, Ignác, Soplík a spol.
V Sobotu ráno o 8:10 sme sa stretli. Prišli skautky a vybrali sme sa na osadu
Orinoko, počas cesty sme sa rozdelili na dvojice, mali sme zistiť ako sa partner dostal do skautingu. Na kurze sa zúčastnili Šikulka, Pedro, Sisi, Sláva, Oriešok, Nezábudka, Zvedavka, Eli … a ja (Bobo). Najprv sme mali napísať svoje pocity na otázky (Čo od radcovského kurzu) a (Čím k tomu prispejem) myšlienky boli rozličné no i v niečom zhodujúce.
Prvú prednášku mal Mongol s témou Skautská prax. Bola to ukážka práce so sekerou. Skautky sa tak rozbehli že im ani hora nestačila. Boli aj nejaké hry – prepaľovanie špagátu, hľadanie azimutov. Bola to dlhá prednáška a veľmi poučná.
Druhá prednáška bola o Zdravovede, viedol ju Stenly. Dozvedel som sa kopec nových vecí.
Po nej museli niektoré skautky odísť.
Potom sme si zahrali pár výborných hier. Tento deň bol fantastický.

PS: bol by som veľmi šťastný, keby bolo takýchto akcií čo najviac.!?

Bobo

Druhá časť – Chata
Druhá časť radcovského kurzu bola naplánovaná na chate. A tak sme sa všetci zišli 11.10. 2002 na trenčianskej železničnej stanici a pomaly sme sa vydali na cestu do Trenčianskych Teplíc. V Tr. Tepliciach sme našli chatku, kde sa to všetko malo odohrávať. Chatička to bola malá, ale za to útulná. Postupne začali prichádzať aj ostatní budúci radcovia a inštruktori. Všetci sme spoločne počkali na sestru Vevericu. Veď aký by to bol radcovský kurz bez zborovej vodkyne. A dočkali sme sa. Brat Sopel už mal prichystanú prednášku o skautskej symbolike a tak sa pustil do prednášania. Zo začiatku sa mi prednáška zdala trošku strohá, ale postupne  to začínalo chytať šťavu, a ku koncu prednášky, keď hovoril o družinových tradíciách mu všetci poslucháči doslova viseli na perách, že čím ich ešte ohúri a čo nové sa ešte dozvedia. Po tejto prednáške sme mali napísať, že čo by sme my navrhli a podnikli s družinou aby sa
vytvorila dobrá nálada a ten správny skautský duch. A vtom to zrazu prišlo. Zhaslo svetlo, vonku zaznel výbuch a vystrašená sestra Čajka nás už všetkých hnala do podkrovia. Keď sme tam prišli bola tam tma, ale o chvíľku sa rozsvietilo červené, ako sme sa neskôr dozvedeli, núdzové svetlo. Z vysielačky v rohu sa ozval podivný hlas, ktorý nám oznámil, že sme jediná skupinka, ktorá prežila výbuch jadrovej elektrárne. Že celá planéta je zničená a že možno ešte existuje jedna, či dve takéto skupinky, ktoré musia zachrániť ľudstvo.  Museli sme prijímať zásadne rozhodnutia ako či vpustiť do nášho krytu raneného, aj za cenu, že všetci zahynieme, prípadne, či si necháme dve ešte nenarodené deti, aký nevyhnutný materiál potrebujeme pre život a pod. Bola to veľmi zaujímavá psycho hra, pri ktorej bolo potrebné rýchlo a perspektívne myslieť. V sobotu ráno hneď po raňajkách nastúpila na „pľac“ s. Čajka, ktorá viedla prednášku o psychológii a etickej výchove v skautingu. Bolo to taktiež veľmi zaujímavé a poučné. Na záver sme si mohli zistiť jednoduchým testom ešte výšku nášho EQ. Tesne pred obedom sa pripravil brat Ignácio, ktorý mal prednášku o histórii skautingu. A bola to prednáška vcelku zaujímavá. Porozprával nám o dejinách skautingu, nielen vo svete ale aj v ČSR, na Slovensku, či v Trenčíne. K   prednáške mal pripravenú aj
fotodokumentáciu a historické relikvie a tak každý počúval a obzeral. Po dobrom a výdatnom obede (Čajka ďakujeme!!!)sme si na chvíľočku oddýchli. Ale nie nadlho, lebo pred nami bola relaxácia. Čajka, ktorá bola našou terapeutkou, nás všetkých dokázala za pár minút priviesť do hlbokého spánku. A keď sme sa zobudili boli sme iní ľudia. Nič nás nebolelo a myseľ sme mali čistú ako v oblakoch. A tak to bol ten najlepší čas na ďalšie prednášky, ktoré mala sestra Veverica. Prvá bola o Administratíve. Tu sme si všetci uvedomili, čo je to papierovania a povinností. V rámci tejto prednášky sme mali vymyslieť ako by sa dal spropagovať skauting. Každá dvojica vymýšľala všelijaké propagačné stratégie. Druhá prednáška bola na tému Skautský radca. Večer bol voľnejší, dumky pri gitare, diskusné krúžky a pod. Niektoré súkromné diskusie prebiehali dlho do noci a tak ráno sa niektorým nechcelo vstávať. Ale nakoniec vstali, napapkali sa a pod ho na ďalšiu prednášku. Tentoraz sa jej chytili sestry Šik a Pedro. Prednáška to bola zaujímavá, veď kto by sa nechcel naučiť ako pripraviť hru pre svoju družinku. Poobede už nasledovalo udelenie radcovských dekrétov a pomalé lúčenie a odchod domov. Ako som sa dozvedel už od viacerých bola to super akcia, ktorá by mohla trvať aj mesiac a určite by sme sa nenudili.

PS: Olinka ďakujeme za požičanie chaty!

Mongol