Do tejto kolekcie tradícií zachované pamiatky na skautské sľuby v našom oddieli.
Každý skaut vie, že skautský sľub si musí zaslúžiť t.j. splniť nováčkovské podmienky, správne sa správať atď. Samotný sľubový obrad môže mať vlastné, oddielové tradície. Naše sľubové-oddielové tradície vznikali už pri prvom sľube po vzniku oddielu. Tento sľub sa konal cez letný tábor (sústredenie oddielu) v auguste r. 1969 na lúke Chmelnica. Tá sa nachádza na hrebeni Bielych Karpát na rozhraní záblatského, zlatovského a súčanského chotára. Vodcom tábora bol brat Pavol Kalaba, ktorého oddiel prijal za čestného člena. Do jeho rúk na konci tábora skladalo sľub 15 nováčikov. Druhý sľub sa konal po zákaze činnosti Junáka, tajne, na jeseň 1970 v romantickom zákutí zlatovského chotára na Súdkovom. Tretí sľub bol až v roku 1991 po poslednom obnovení skautingu v rodinnej chate br. vodcu Vitka Vágoviča. Ďalšie dva sľuby sa konali v čase táborenia pri chate br. vodcu Vágoviča v lete 1991 a 1992. Od roku 1993 až do roku 2001 (vč.) sa konali sľuby nováčkov v čase letných skautských táborov na lúke Hanúska na konci Kubrickej doliny. Bývalo to najmä vo sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júl).
Vždy som dbal, aby sľub mal dôstojný charakter a citovo pôsobil na sľubujúcich a ostatných účastníkov oddielovej slávnosti. Slávnosť som programovo rozdelil na tri časti: úvodnú, vlastný obrad sľubu a záverečnú časť. Práve prvé tri sľuby mali v úvodnej časti zvláštnosti. Ten prvý sa konal popoludní a začínal slávnostným nástupom oddielu (hlásenie a pod.). Druhý bol skromný v tichosti, ale citovo silne pôsobil… Tretí sa konal vo februári , kde sľubový ohník zapálil čestný člen oddielu a člen zborovej rady br. Pavol Kalaba. Znamenal preklenutie prerušenej činnosti. Oheň v kozube symbolizoval teplo, ktoré znovu začalo hriať našu skautskú rodinku, svetlo, ktoré začalo svietiť na naše skautské putovanie.
Pri všetkých sľuboch som trval na vytvorení dôstojného – slávnostného prostredia: nesmela chýbať štátna zástava, podobne sa používala oddielová vlajka a družinové vlajky. Pri štátnej a oddielovej vlajke boli umiestnené portréty skautských osobností (B. Powell, E. Seton a A. B. Svojsík)a skautská „biblia“ – Základy skautingu od A. B. Svojsíka. Sľuby v rokoch (v lete) 1991 až 2001 sa konávali pri slávnostnej (sľubovej/táborovej vatre/táboráku), ktorý sa vždy zapaľoval obradným spôsobom podľa skautských zvyklostí. Prvý a tretí sľub skladali nováčkovia br. Kalabovi, vtedy členovi zborovej rady a tiež čestnému členovi nášho oddielu. Ostatné sľuby prijímal oddielový vodca br. Vágovič.
Vlastný sľub spočíval v nasledujúcom postupe:
Vodca pripomenul, že pristupujeme k sľubu nováčkov…, že sľub skladá každý dobrovoľne a platí na celý život napr. Ako krst pre kresťanov.
Aby sa umocnila vážnosť situácie, kde každý skladá sľub „na štátnu zástavu“, zaradili sme aj vhodnú báseň M. Rázusa „Prísaha“.
Vodca: vyzval radcov, aby predstavili čakateľov sľubu a zdôvodnili, prečo doporučujú sľub (splnenie nováčkovských podmienok) správanie v oddieli a mimo oddielu…
Po predstaveni čakateľov…
Vodca: vyzval čakateľov, aby sa verejne vyjadrili, či sa dobrovoľne rozhodli pre sľub.
Čakatelia odpovedali: dobrovoľne.
Vodca: vyzval prítomných, aby povedali pripomienky, prípadne námietky k žiadosti čakateľov o sľub. Obyčajne už neboli pripomienky ani námietky.
Vodca k čakateľom:
Pýtam sa Vás ste dosť silní a odhodlaní
plniť si povinnosti voči Bohu a vlasti?
pomáhať v každom čase svojim blížnym?
Dodržiavať skautský zákon?
Ak áno, vyjadrite to každý sám slovom: áno.
Po odpovedaní otázky vyzval vodca: pristúpte jednotlivo k zástave a vykonajte sľub! Za každého čakateľa sa postavil svedok – krstný otec, položil mu ruku na plece.
Čakateľ chytil ľavou rukou cíp zástavy, zdravil rukou, ,,Sľubujem na svoju česť, že sa zo všetkých síl vynasnažím plniť si povinnosti voči Bohu a vlasti, pomáhať v každom čase svojim blížnym a dodržiavať skautský zákon.“ ,,Tak mi pán Boh pomáhaj.“
Vodca: Prijímam tvoj sľub a odovzdávam Ti sľubový odznak, ktorý môžeš nosiť na svojej rovnošate. Obyčajne mu dal aj pamätný list apod.
Vodca: Bratia zagratulujme svojmu bratovi k zloženiu sľubu a príjmite ho už ako sľubového skauta podaním ruky.
Po zložení sľubov sa zaspieval aj popevok Bravó, bravó bravissimo a obrad sa skončil zaspievaním skautského sygnálu Skautské ideály spájajú svet a skautskou hymnou. Dnes sa tiež v spojení v gillwelskom kruhu spieva poľská harcerska pieseň Planie ohnisko v lese. Po tejto obradnej časti obyčajne nasledoval kultúrno-spoločenský program, ktorý si pripravili jednotlivci, alebo družiny. Na pamiatku sľubu sme venovali do zápisníkov aj pekné verše od IŤA Dotyk krásy, od Ralfa Veľký zákon, od R. Kiplinga Keď…
spracoval Vít Vágovič; sk. Vitko; február 2006
