Rok uplynul ako voda vo Váhu a my sme sa opäť stetli na Letnom skautskom tábore. Aj toho roku to bolo na Kubrickej lúke Hanúska. Tábor to bol malinký, pretože sa ho účastnili iba menšie deti – vlci a včielky. Tí ostatní sa chystajú na Tatracor. Ale ako vyzeral tábor na Kubrici?….
Už niekoľko mesiacov pred samotným začiatkom tábora prebiehala administratívna príprava, vybavovanie povolení, zostavovanie jedálnička, nákup surovín a podobné predprípravné práce. Taktiež sme si museli zvoli vodcu tábora. Podľa nového pravidla zaokrúhľovania sa tento rok vodkyňou tábora stala teda Pedrica. Ja Mongol som bol jej zástupcom pre všetko. :-)Ale okrem vodkyne a mna bolo na tábore ešte mnoho ľudí, ktorí zabezpečovali jeho bezproblémový chod. Okrem ľudí, ktorí boli stále na tábore tu boli aj roveri, ktorí prišli pomôcť koľko sa len dalo.
A ako vyzerali jednotlivé dni?
Deň 0. t.j. nakladanie a vykladanie materiálu a stavba základných životpotrebných vecí typu hangár a kuchyňa. Všetko nám išlo akosi rýchlo od ruky. Ale veď nečudo, toľko pomocníkov a pomocníčok sa chytilo práce, že do večera stála skoro aj kuchyňa.
Deň 1. Ráno sme sa ešte ani nestihli prebrať po prvej náročnej noci stavačov a už tu boli prví táborníci, ktorí nechceli premárniť ani minútku sedením a ničnerobením. Tak sme teda rozdelili úlohy a pracovalo sa na viacerých postoch naraz. Jedni dokončovali kuchyňu, druhí stavali podsady, ďalší stavali latríny. Po obede sme sa pustili do stavania táborovej brány a stožiara. Potom sme rozdelili podsady a každý sa mohol nasťahovať do svojho prechodného príbytku.
Deň 2. Naším doobedňajším zamestnaním bolo dokončenia a skrášlenie táboriska. Dorobili sa mnohé veci typu odpadovka, tabukruh okolo stožiara, nástenka, ohnisko…. Večer sa malo ísť skôr spať, ale to len preto že bola ešte naplánovaná nočná prechádzka. Pri tejto prechádzke sa išlo po dvojiciach na Soblahov. K jednej dvojici sa v lese nenazdajky prihovorila Princezná, že či sa môže k nim pridať. Naši skautíci ju prijali medzi seba, ale po chvíli sa z temného lesa vynorili zlí kostlivci a túto princeznú uniesli. Naša skupinka utekala za ostatními a všetko im rozpovedala. Nezostávalo nám nič iné ako ísť pomôcť princeznej. Ako sme tak išli po ceste zahliadli sme na kocpi malé svetielko. Zastavili sme aby sme sa pozreli čo to je. Keď tu zrazu z malého svetielka vyšľahol obrovský plameň a zjavila sa čarodejka, ktorá nám povedala, prečo uniesli tú princeznú a že vlastne to bola škriatkovská princezná. Povedala nám že sa budeme musieť naučiť všetkým škriatkovským zručnostiam ak ju chceme vyslobodiť zo zajatia u mocného trola. Tak takto nejak sa začala naša táborová hra.
Deň 3. hneď po rannom vztyčovaní vlajky sa všetci rýchlo ponáhľali na skalu pri osade (tábore) aby sa dozvedeli od čarodejky čo všetko musia dnes zvládnuť pre oslobodenie princeznej. ich úlohou bolo si vyznačiť políčko kde nasadia zázračné plodiny a potom z nich sa naučia pripraviť potravu. Poobede vraj dostanú ďalšiu indíciu ako majú postupovať ďalej. Tak si naši táborníci vybudovali políčko kde nasadili čarovné semienka a vybudovali aj pec , kde mali potom pripraviť pokrm. poobede dostali ďalšiu indíciu, že ešte majú nájsť kúzelný strom a vyrobiť z neho mažiar. Vybrali sa teda do lesa hľadať tento strom a po dlhej ceste ho aj našli. Zobrali z neho drevo a dorazili do táboriska, že idú vyrobiť mažiar. Medzitým si však všeimli že im na políčkach vyrástli z kúzelných semien ingrediencie na výrobu pokrmu. Po tom ako vyrobili pokrm sa pustili do výroby mažiara.
Deň 4. V tento deň bola úloha škriatkov jednoduchá a jasná. Vyrobiť si škriatkovskú vlajku a škriatkovský odev. Škriatkovskú vlajku mali hotovú za chvíľku, potom sa trošku potrápili ešte so škriatkovským pokrikom. škriatkovský odev robili batikovaním a všetkým sa pekne podaril. Poobede sa presunuli podľa ďalšej indície do lesa, kde mali hľadať správu o ich zajtrajšej výprave. Po tom ako pozbierali a zložili všetky lístky dozvedeli sa z nich správu kam bude smerovať ich výprava.
Deň 5. Doobeda sa malí škriatkovia hrali rôzne hry na zdokonalenie rôznych zmyslov. Boli to hry Slepý strelec a boj so šatkami i obľúbená Trojnožka. Poobede ich už čakala nároťná výprava na Trubárku. Pred výpravou našli ešte mapu a podľa nej postupovali. Nakoniec našli aj ďalší materiál na výrobu kúzelných amuletov.
Deň 6. Hneď po raňajkách sa všetci vrhli na výrobu náramkov priateľstva, alebo gorálkových náramkov. Poobede sa zasa odlievali talizmany či amulety z cínu, ktoré ich mali chrániť v lesoch pred zlými kostlivcami a veľkým trolom.
Deň 7. Naši malí škriatkovia si v tento deň vyskúšali aká je náročná tímová spolupráva v hre Titanik. Ich úlohy boli rôzne a mali na to iba obmedzený čas. Ale nakoniec to na poslednú chvíľu zvládli a mohli si povedať že sú dobrý a súdržný kolektív. Poobede už bol prichystaný malý Svojsíkov závod, kde sa pre zmenu preverili vedomosti každého jedného so skautskej praxe. Bol to skôr taký voľnejší deň, pretože na večer bol pripravený táborák a záver celotáborovej hry. Uprostred tmavej a neskorej noci museli naši škriatkovia prekonať niekoľko nástrah aby mohli zachrániť princeznú. Prvou nástrahou boli zlí kostlivci, ktorí ich stále prenasledovali. Keď sa už dostali na miesto kde prebýva zlý veľký troll museli sa napiť kúzelního lektvaru ktorí si sami vyrobili deň predtým. Každý musel mať amulet aby ich trol nezabil skôr ako sa k nemu dostanú a zneškodnia ho. S pomocou čarodejky sa dostali po tmavom a strašidelnom lese až k trolovej skrýši, ktorá bola hlboko v skalách. Keď uvideli trola všetci stuhli ale nevzdali a a spoločne odriekali tajomnú a kúzelnú formulku. Keď ju dopovedali začuli obrovský tresk a mohutný dym. 
Veľký a zlostný trol padol na zem a na jeho mieste sa zjavila oslobodená princezná škriatkov. Za odmenu že ju zachránili zo zajatia trola našim osadníkom ukázla veľký poklad ktorý troll pred všetkými ukrýval. Tak a takto a nejak skončila naša celotáborová hra na motívy škriatkov a trolov.
8. deň bolo už len balenie a odchod domov.
Celý tábor dopadol výborne. Všetci ktorí boli budú snáď dlho spomínať na zlého trola a svoju šikovnosť ktorou ho porazili.
Poďakovať by sa patrilo nielen účastníkom ale aj organizátorom. Hlavne Pedrici, ktorá sa nevzdala a vládla táboru, taktiež všetkým ostatným ktorí pomáhali pri programe: Šik, Bobovi, Vrtielke, Zvedavke, ďalej všetkým ktorí pomáhali pri chode tábora: Tipovi, Herkulesovi, Ignáciovi, ale aj stavačom a baličom tábora: Guliverovi, Šípkovi, Stankovi, Eriq, Stenlymu , Soplovi, Macovi, Slezovi, Veverici……..a mnohým iným ktorí nám pomohli alebo nás prišli pozrieť a podporiť nás aspoň návštevou a pekným slovom…. Ďakujeme!!!
Mongol
Fotogaléria z tábora Kubrica 2004:
