87. skautský zbor Bufinky TrenčínV novembri 2021 sme začali veľké prerábanie podláh nášho skautského domu. Keď boli podlahy konečne dokončené, rozhodli sme sa, že rovno aj vymaľujeme. Veľmi ďakujeme každému, kto prišiel pomôcť skrášliť náš skautský dom. Bolo to veľmi náročné, nakoľko sme museli oškrabovať steny a stropy, ale zvládli sme to a teraz všetci radi chodíme do krásneho prerobeného prostredia.
Po roku sme opäť zorganizovali Letný skautský tábor. V roku 2020 sa táborilo na lúke v Topoleckej. Pre koronavírusové obmedzenia sa tábor konal v neskoršom termíne – až začiatkom augusta. Aj napriek niektorým obmedzeniam sa tábor podarilo zorganizovať a všetci táborníci sa tešili z dvoch týždňov strávených v stanoch a krásnej prírode. V peknej fotogalérii si môžete pozrieť ako to na tábore vyzeralo:
Za pekné fotečky ďakujeme br. Sherlockovi 🙂
5.októbra 2019 sme sa ako obyčajne po lete stretli v skauťáku na jesennom potáborovom premietaní. Stretli sme sa aby sme si zaspomínali, zasmiali sa a ešte naposledy pred zimou pocítili ten malý kúsok toho zvláštneho čara z tábora. Tento rok sme sa to však rozhodli poňať trošku vo väčšom a s gulášom!:D
Už od skorého rána sa v túto októbrovú sobotu vybrali naši chlapci: Branči s Ondríkom do skauťáku. Nanešťastie lialo ako už dávno nie… No čo, chalani teda rozložili kotlinu s gulášom pred vchodom do skauťáku kde bola strieška a toľko nelialo, takže bolo všetko v poriadku. My – rangeri sme sa začali zliezať už pred obedom aby sme všetko krásne nachystali a pripravili. Okolo pol tretej začali prichádzať pozvaní rodičia a skauti. Zobrali sme to seriózne a všetci sme sa obliekli do skautských košiel, a takto vítali rodičov a ponúkali im kávu alebo čaj. Keď nás už bol hojný počet, presunuli sme rodičov do „spoločenskej“ na našu mini-prednášku o skautingu pre rodičov (zatiaľ čo naši noví radcovia Martin a Matiáš aneb M&Ms 😀 vzali decká na program, ktorý si pre ne pripravili). Na tejto prezentácií sme sa my: Fero, Miška, Lucka, Simka a ja (Anna) snažili čo najlepšie vysvetliť rodičom o čom ten skauting celý je. Rozprávali sme im tábore, betlehemskom, 6 oblastiach rozvoja a snažili sa ich ubezpečiť, že urobili dobre, keď svoje deti priviedli na skaut. Nasledovalo podávanie guláša a potom samotné premietanie s malým táborákom až do tmy.
Nedá mi však nespomenúť jeden nádherný moment počas jedenia gulášu. Prišiel aj Dodo, oldskaut, ktorého som doteraz nepoznala a teraz mu u nás do skautu chodia tri deti. Rodičia papali guláš a on začal rozprávať. Povedal, že sa mu páčila naša prednáška (veľmi mu ďakujeme:)), že sme to pekne vystihli, ale, že sme nestihli zakúsiť ešte ten jeden rozmer skautigu. To keď príde skaut po rokoch do svojho zboru a vidí ako to funguje, to na čom sa aj on predtým podieľal. Rozprával príbeh ako to v 89.tom opäť začalo a oni to s Vitkom rozbiehali. S Ferom, ktorý oproti mne jedol sme sa na seba pozreli a pohľadmi dohovárali kto niečo povie. Dlho bolo ticho. Mali sme zimomriavky a išli nám všetkým slzy z očí. Bolo to ohromné. Nakoniec som sa odhodlala a za všetkých nás mu poďakovala. Myslím, že máme týmto skvelým skautom, ktorí tu boli ešte pred nami skutočne za čo vďačiť.
Bola to taká prvá naša malá akcia, ktorú sme plánovali ozaj len my. Zistili sme, aké ťažké môže byť vystavať program a zabezpečiť všetko dôležité čo i len na takúto menšiu akciu. Zistili sme koľko skvelej a nie jednoduchej práce robia naše úžasné vodkyne Dominika s Terinou a všetci ostatní s nimi aj pred nimi.
A taktiež sme zistili aký je to nádherný pocit, keď si po takejto akcií môžeme unavení ale s úsmevom a názorom:DD sadnúť do „32kárskej klubovne“, (samozrejme až keď to všetko poupratujeme:D) a už sa len tešiť ako to vyšlo a akí sme len vďační za to a hlavne TÝCH čo tu okolo seba máme. Chceli sme vysvetliť rodičom detí o čom je skauting a čo všetko môže človeku dať, ale myslím že sme to nakoniec ukázali aj sebe.
V sobotu 23.2.2019 sa starší členovia a oldskauti stretli v skautskom dome aby si pripomenuli okrúhle výročie. Presne pred 50. rokmi vo februári 1969 sa konala prvá schôdzka nášho 4. oddielu skautov.
Úvodné symbolické zapálenie ohňa a príhovor mal br. Vitko, ktorý si zaspomínal na začiatky nášho oddielu, ako ho oslovil br. Kalaba s ponukou aby oddiel viedol, ako prebiehali prvé schôdzky. Ako boli na prvom tábore na Chmelnici v Zlatovskej doline. Aký mali na schôdzkach program, čo sa naučili, aké hry hrávali. Potom spomenul aj smutné obdobie zákazu skautingu, ako museli odovzdať vedenie oddielov, aj všetok materiál, a ako sa ešte chvíľu stretávali tajne. S veľkým oduševnením sa rozrozprával o obnove skautingu v 1990 roku a ako sa všetci starší a bývalí členovia oddielu snažili pomôcť aby oddiel mohol znova ožiť a fungovať. Spomínal na prvé tábory po obnove skautingu, ktoré boli na jeho chate na Kubrici, ako sa skladali prvé sľuby v 90. rokoch. Všetky zážitky podložil dobovými materiálmi či už vo forme kroniky, zápisníka, fotografií, kópií rôznych dokumentov, oficiálnych listín a podobne.
Prezreli sme si výstavku historických materiálov a spoločne s bratmi oldskautmi spomínali na naše skautské začiatky a zážitky. Všetci zaslúžilí členovia oddielu dostali pamätný ďakovný list za svoju činnosť pre 4. oddiel skautov.
Brat Vitko opäť dokázal že je skvelým kronikárom a historikom. Keď mal všetky spomienky krásne zdokumentované a pripravenú prezentáciu. Dokázal zachovať a po dobu 50 rokov uschovávať historické materiály a dokumenty o vzniku nášho oddielu. Za túto jeho snahu mu patrí veľká vďaka.
Verím že náš 4. oddiel skautov bude naďalej žiť a vychovávať deti a mládež v duchu myšlienok zakladateľa skautského hnutia lorda Baden-Powella, tak ako sa mu to darilo po dobu 50. rokov od jeho vzniku. Som veľmi rád že som aj ja mohol byť a som súčasťou tejto veľkej skautskej rodiny 4. oddielu skautov.
Mongol
Foto dokumentácia: br. Sherlock a Tip-Tap
V galérii nájdete fotky z tohtoročného tábora, ktorý sa konal v júli na táborisku v Starej Turej – Topoleckej 🙂
Fotili: Vlk, Terina, Veve, Tip&Tap, Miška, Nika a iní náhodní dobrovoľníci…
Zopár fotečiek z januárovej zborovej rady poslal br. Štefan Biro.
Tento rok sme sa spolu so Siskou zúčastnili celosvetovej akcie Rovermoot , ktorý sa konal na Islande 25.7-2.8. 2017 Zúčastnilo sa ho asi 5000 skautov z celého sveta. Ako účastníci sme boli rozdelení do medzinárodných patrol, v ktorých bolo asi 10 ľudí. V týchto patrolách sme si pred začatím mootu navolili program, ktorý sme chceli mať. Prvú polovicu sme boli rozdelení do expedičných centier, ktoré boli rozmiestnené po celom Islande. My sme boli v expedičnom centre v Reykjavíku, hlavnom meste Islandu. V patrole sme mali skautov z Filipín, Kene, Austrálie a Veľkej Británie. Program sme mali rôznorodý, napríklad sme sa boli bicyklovať okolo Reykjavíku, mali sme stretnutie s miestnymi, ktorí nám rozprávali o histórií, jazyku a dávali nám ochutnávať ich tradičné jedlá. Tiež sme mali program na štýl escape room, pri ktorom sme mali zneškodniť bombu pomocou rôznych indícií a kľúčov, ktoré sme najskôr museli nájsť. Vďaka mestskej karte sme mali zadarmo MHD a všetky plavárne v celom Reykjavíku, takže sme každý večer strávili namočené v bazéne s horúcou vodou. Mali sme aj bazénovú a plážovú party, na ktorej sme grilovali hamburgre, člnkovali sa na mori, alebo sa len kúpali v geotermálne ohrievanej časti mora.
V druhej polovici mootu sme sa všetci zo všetkých expedičných centier presunuli do Úlfljótsvatnu, čo bolo jedno obrovské táborisko. Tam sme mali program rozdelený do rôznych tematických dedín, napr. v jednej sme spoznávali históriu a vyrábali si rôzne veci (odlievali si z kovu Thorovo kladivo, učili sa štrikovať, vyrábať si všetko možné z kože aťď.), v ďalšej boli skákacie hrady, hry a rôzne adrenalínové atrakcie, pri ktorých sme sa mohli na chvíľu vrátiť do detských čias. V inej sme hrali na hudobné nástroje, mohli si spraviť tradičnú Islandskú vianočnú placku vyprážanú v tuku alebo sa zúčastniť bubnovačky. Posledná bola zameraná na rôzne ekologické aktivity, my sme boli na geologickej prechádzke po okolí, kde sme sa dozvedeli rôzne zaujímavé veci. V kempe bolo tiež kopec doplňujúcich aktivít, rôzne kaviarne a bistrá, kam sme mohli chodiť a stretávať sa so skautmi z celého sveta. Samozrejmosťou bol trh, kde sa dali meniť rôzne kontingentové a národné veci, napr. šatky, nášivky, sombréra atď. Každý večer boli na hlavnom pódiu koncerty, kde vystupovali buď Islandskí umelci, alebo sa tam mohli predviesť aj účastníci mootu.
Celý moot bol podľa mňa skvelou skúsenosťou, stretli sme kopec super ľudí z celého sveta a vyskúšali si veľa nových vecí. Celý moot bol ako jedna veľká skautská nekončiaca party a určite by som sa ho zúčastnila znova ak by som mala príležitosť.
Po skončení mootu sme si spolu so skautkou z Výčap-Opatoviec a skautom z Bratislavy prenajali auto a postupne sme precestovali celý ostrov dookola, pretože normálne osobné autá môžu ísť len po určitom type ciest a do vnútrozemia sa dá ísť len na SUV-čkách. Dokopy sme prešli asi 2300 km. Videli sme krásy Islandu, meniacu sa krajinu z juhu na sever a zo západu na východ. Okúpali sme sa v množstve horúcich geotermálnych prameňov, zjedli sme viac sendvičov než hocikedy predtým, videli sme kopec vodopádov a ešte viac oviec a koní, ktorí sú na Islande úplne všade. (Vedeli ste, že na Islande je viac oviec ako ľudí?) Boli sme na lodi pozorovať veľryby a puffinov (po slovensky sa volajú alka bielobradá), videli sme aj pár tuleňov, nejaké tie ľadovce, nečinné sopky a aj vchod do stredu zeme, o ktorom píše Jules Verne. Zistili sme, že ľudia tam sú veľmi dôverčiví a priateľskí a radi pomôžu (nielen) turistom a tiež že v Reykjavíku pôsobí slovenský biskup David Tencer, ktorého sme boli navštíviť.
Celý Island je podľa mňa magický a plný kontrastov a určite by som každému odporučila ho aspoň raz za život navštíviť.
Pridávam vám sem dve videá, vďaka ktorým vám aspoň trošku chceme priblížiť ako skvele sme sa mali.
Videá:
Vo farbách hrajúca jeseň, vie byť nie len umelecky krásna, ale aj strašidelná. V piatok 20.10.2017 sa naši radcovia spolu s deťmi rozhodli vyzdobiť našu klubovňu tekvičkami. Deti boli šikovné a vyrobili veľa strašidiel.
V sobotu 22.4. sme sa s deťmi opäť vybrali na Ostrý vrch. Zloženie bolo pestré, prišli malí aj veľkí, chalani aj baby… Z Kubrice nás Rasťo viedol skratkou okolo Kameňolomu a po novoobjavenej ceste sme prišli až na Lúčky, kde sme si dali prestávku. Trochu sme si oddýchli, zjedli časť zásob a pokračovali. Pod najstrmšou časťou cesty každý zobral do ruky alebo do batoha väčší kameň. Na vrchole sme ich všetky poukladali na mohylu A.B. Svojsíka, a tak ju každým rokom zväčšujeme.
Cestou späť nám počasie až tak neprialo, spustil sa dážď a tak sme trochu zmokli, ale aj tak sme prišli s dobrou náladou až na kyselku do Kubrej, kde sme si pred odchodom autobusu dali langoše 😛
