Archívne číslo nášho zborového časopisu Skautoviny číslo 05 2003.
Kategórie
Časopis Skautoviny 05/2003
Galérie
Kategórie
Výlet na Ostrý vrch 2003
Je sobota 26. apríla 2003. Stretávame sa na zástavke na Hasičskej ulici, aby sme sa autobusom dostali do Kubrice, odkiaľ podnikneme výstup na Ostrý vrch. Na Hasičskej nás je v autobuse síce pomenej, ale na ďalších zastávkach pristupujú ďalší skautíci a skautky, a tak nás je o chvíľu skoro polovička autobusu. Asi po 15 minútach jazdy vstupujeme na konečnej. Každý sa narovnáva a pomaly ale isto šliapeme do kopca smerom za dedinu. Po ceste sa ešte zastavujeme na otoči, kde oddychujeme na kladách dreva. Posilňujeme sa čajom, vodou, či nejakým keksíkom. Opäť stúpame do kopca, tentoraz podľa žltej značky a máme namierené na Lúčky. Tu opäť chvíľočku oddychujeme a kocháme sa peknými výhľadmi a prekrásnou prebúdzajúcou sa prírodou. Už vidíme aj Ostrý vrch, ktorý sa majestátne týči pred nami. Z posledného výškového tábora útočíme priamym stúpaním rovno na vrchol. O necelých 20 minút už všetci členovia našej expedície stoja na vytúženom Ostrom vrchu. Každý pokladá malú či väčšiu skalku k mohyle zakladateľa skautingu v ČSR A. B. Svojsíka. Zapisujeme sa do vrcholovej knihy. Utvárame kruh a z našich hrdiel zaznievajú pokriky. Náš pobyt na vrchole ukončujeme gilwelským kruhom a spoločnou fotografiou. Cestou dolu stretáme ešte skupinku oldskautov, ktorí tiež vyrazili na jarnú vychádzku. Zastavujeme sa ešte na jednej z lúčok, kde hráme zopár malých hier. Našou ďalšou zastávkou je lúka Hanúska. Tu zakladáme oheň a opekáme, aby sme sa posilnili po namáhavom výstupe. Po chvíli začíname hrať hru Čamprla. Všetkým to ide od ruky, takže je to zaujímavý zápas medzi dvoma družstvami. čas však už ale pokročil a musíme sa pobrať na cestu späť do civilizácie. Naša výprava sa nám vydarila a určite sa stretneme na Ostrom vrchu aj o rok.
Kategórie
Deň narcisov 2003
V roku 2003 sa náš zbor opäť zapojil do celoslovenskej akcie Deň narcisov. Takže ráno 4. 4. 2003 sme sa všetci pekne stretli v Sk. dome, kde sme narcisky rozdelili a pridelili ich jednotlivým skupinkám. Potom sme sa už rozpŕchli po celom meste a obdarúvali všetkých ľudí. O 15:00 sme sa všetci opäť stretli ale tentoraz sme už nič nedelili, ale iba počítali vyzbierané peniažky. A nebolo ich málo. Celkovo sme vyzbierali a na konto Ligy proti rakovine odovzdali sumu 45 271,10 Sk. Poďakovanie by patrilo všetkým členom nášho zboru, ktorí nelenili a pomohli pri tejto charitatívnej akcii.
A ešte zopár postrehov a názorov jednotlivých skupiniek:
Z klubovne sme si to namierili na výstavisko TMM. Najskôr sme trocha blúdili, ale potom sme si mašli celkom dobré miestečko, kde sa nám darilo. Potom sme museli ísť ešte na obed do školy a tam nám ešte 3 učiteľky prispeli a potom sme išli rýchlo do klubovne.
Pri našej ceste mestom sme rozdávali narcisy všetkým ľuďom, ktorí prejavili svoj záujem prispieť Lige proti rakovine. Nadväzovanie kontaktu bolo bez problémov, najmä u mladšej generácie, ktorá bola dobre informovaná o tejto humanitárnej akcii.
Na ceste zo skautského domu-smer Hasičská ulica sme nestretli zrovna najprívetivejších ľudí. Buď sa nám vyhli, alebo nás odpísali hneď pri oslovení. Ale ako sme sa blížili do centra, akoby sa všetci ľudia zmenili a začali nám ochotne prispievať. Rozhodli sme sa, že navštívime ZŠ na Východnej ulici. Pešo sa nám ísť nechcelo a tak sme si počkali na autobus. Ešte na zástavke sme rozdávali nejaké narcisky, ale len čo sme nastúpili do autobusu, všetci sa na nás vrhli. V škole sme navštívili niektoré triedy a obdarovali nejakých žiakov, ba dokonca aj učiteľov. Ako sme vychádzali zo školy, zacítili sme krásnu vôňu čerstvého chrumkavého chleba, ktorá nás tak zlákala, že sme nemohli nenavštíviť pekáreň. Príspevky boli hojné, a tak sme spokojní odišli na autobus. Museli sme síce dobiehať, ale nič to, mali sme aspoň rozcvičku. Ďalšia cieľová stanica bola Jilemák. Pred vchodom sme stretli brata Stenlyho s družinkou. Spolu sme sa vybrali dovnútra. Počas hodiny bolo na chodbách len pár ľudí, a tak sme sa spočiatku trocha nudili. Ale len čo zazvonilo na prestávku, opäť sme boli stredom pozornosti. Študenti a profesori sa nebáli prispieť peknými sumičkami, aj keď občas obetovali aj svoje dlhodobé úspory :). Takto sme sa zbavili takmer všetkých narcisov. Vybrali sme sa na dlhú a namáhavú cestu späť do klubovne. Strihli sme si to cez mesto, kde sme si kúpili nejakú obživeň. Rozdali sme aj posledné narcisy, dokonca niektorí obetovali aj svoje. A tak sa naše poslanie skončilo a spokojne sme dorazili do klubovne.
———————
Naše prvé kroky pri Dni narcisov viedli na Okresný úrad v Trenčíne. Ale neostali sme len tam. Ulicami Trenčína sme smerovali k nemocnici. Niektorí ľudia sa už sami hlásili a chceli prispieť. Okrem iného sme boli aj v S. telekomunikáciách, v Záchrannom a hasičskom zbore, v poisťovni Kooperatíva, v Lekárni…. Ako sme zistili ľudia s nižšími príjmami (podľa odhadu) prispievali aj poslednými peniazmi.
————————————————————————————–
Naše rozdávanie narcisov sme úspešne začali v predajni nemenovanej (Eurotel na Štefánikovej ulici), pokračovali sme na Okresnom úrade (4 poschodia a x kancelárií). 23 nás odviezla na Nám. Sv. Anny, obdarovali sme aj autobusára. V sociálnej poisťovni boli veľmi milí ľudia, riaditeľ nám pridelil sprievodkyňu. Zlatý klinec bol na Hotelovej škole, kde sme dali, čo sme mali aj s Pedricou a jej skupinou. A tak sme vyčerpaní, ale s dobrým pocitom dorazili do Sk. domu.
Kategórie
Časopis Skautoviny 04/2003
Kategórie
Časopis Skautoviny 03/2003
Archívne číslo Skautovín 03/2003.
Kategórie
Časopis Skautoviny 02/2003
Archívne číslo Skautovín 02/2003
Kategórie
Časopis Skautoviny 01/2003
Z archívu prinášame prvé číslo skautovín z roku 2003.
Kategórie
Mikulášske posedenie 2002
Bola sobota 7. decembra – Mikuláš a vonku riadna kosa. O deviatej to všetko vypuklo. Chodba základnej školy v Kubrej sa začala plniť. Po úvodnom autograme do kroniky sa každý mohol zapojiť do rôznych zaujímavých hier. Kolotoč hier otvorila všetkým dobre známa hra Tresky – plesky, kde išlo o to zoznámiť sa (aj keď sa všetci
poznáme :-))ďalšou hrou bol napríklad „Kompót“ – to každý si vylosoval lístok, kde bolo napísané jedno ovocie. Stoličky sa dali do kruhu, každý mal svoju. A keď započul názov svojho ovocia musel sa s niekým vymeniť. To bolo celkom jednoduché. Ale keď zaznel výkrik Kompóooooot – to vám bol zmätok. Všetci sa hrnuli a snažili si ulapiť nejaké miesto. Hra stoličkový kolotoč bola zaujímavá, ale o chvíľočku tu už bol Mikuláš, ktorý chcel utiecť. Ale nepodarilo sa mu to. Škriatkovia ho priviedli naspäť k
nám. Spolu s Mikulášom prišiel aj zlý čertisko a pekný anjelik. Mikuláš chcel ujsť, ale keď ho tu už zadržali tak sa ukázal ako správňak a darčekmi naozaj nešetril. Každý dostal bohatý balíček, v ktorom nechýbali sladkosti ani nejaká tá pozornosť pre potešenie. Ale Mikulášov košík nebol bezodný a tak sa pomaly pobral preč. Veď mal ešte mnoho ďalších , ktorí chceli byť obdarení. Po odchode Mikuláša sa záhadne
objavil zničený Ignácio, ktorý sa chopil techniky a pripravil nám skvelý countrybál. Po chvíľkovom tápaní sme si dokonca spomenuli na pár základných krokov a mohli sme začať naozaj tancovať. Každý sa snažil ako vedel, jedným to išlo, iní sa ešte len učili. Ale ešte pred spomínaným countrybálom boli ešte nejaké tie hry. Zaspomínali sme si na naše detstvo a snažili sme sa kŕmiť lekvárom (ríbezľovým). Sranda bola v tom, že ten kto kŕmil mal zaviazané oči a tak trafiť batolaťu lyžičkou do úst bolo niekedy umením. Výbornou hrou boli aj šípky. Ale z technických príčin sme museli zaimprovizovať a tak namiesto šípok boli papierové gule a namiesto terča kartóny od vajíčok položené na
zemi. Tento nedostatok nikoho neodradil a každý si z chuti zahádzal. Záverečnou hrou bol balónikový tanec. Tu sme si nielen dobre zatancovali, ale sme sa aj zasmiali. Veď nie je také jednoduché sústrediť sa na tanec aby som partnerke nestúpal po nohách . A po doznení hudby sa sústrediť na praskanie balónikov, ktoré boli upevnené na nohách tancujúcich párikov. Záverom sme všetko vrátili do pôvodného stavu a pobrali sa domov.
Ráno 16. novembra 2002 sa kľučka trenčianskeho skautského domu predávala z ruky do ruky. A prečo? V tento deň sa v Trenčíne konala Zvedavka mestská. Celej akcii predchádzali dlhosiahle prípravy a tak nás potešila hojná učasť 122 účastníkov. Prišli zástupcovia z Trnavy, Piešťan, Nového Mesta n/V, Dubnice n/V, Prievidze, Slatiny n/B, Chynorian, Tr. Teplej ale i domáci Trenčania. Po úvodnej prezentácii a zadelení do súťažných družiniek nasledoval nástup všetkých zúčastnených na dvore. Tu im boli vysvetlené pravidlá. Každá družinka si prevzala súťazné úlohy a ponáhľala sa do mesta, aby mohla plniť jednotlivé úlohy. A úlohy to neboli teda ledajaké. Pekne sa s nimi všetci potrápili. Zaujímavé bolo sledovať počínanie si jednotlivých skupiniek priamo v teréne. Niektorí zvolili taktiku hľadania, iní sa zasa pýtali okoloidúcich Trenčanov. Ale všetci boli veľmi zlatí a snaživí. Na celé plnenie súťažných úloh boli vyčlenené dve hodinky, a tak sa o 13:30 začali všetci pomaly schádzať v sk. dome. Tu odovzdali vyplnené úlohy a čakali na vyhlásenie výsledkov. A teraz prišli na rad naši roveri a roverky, ktorí sa ujali vyhodnocovania. Boli veľmi šikovní a tak už o 13:00 mohli všetci nastúpiť na dvor na vyhodnotenie. Konkrétne výsledky sú uvedené v tabuľke. Pri odovzdávaní cien boli všetci plní napätia a tešili sa nielen víťazi. Veď všetci sme spolu strávili pekné slnečné dopoludnie a dobre sme si zasúťažili a pobavili sa v uliciach Trenčína. Na záver by sa patrilo poďakovať všetkým za ich hojnú účasť, organizátorom (hlavne Ignáciovi) za dobré nápady a pevné nervy, ako i mestu Trenčín, ktoré poskytlo ceny pre víťazov.
Ďakujeme
Kategórie
JOTI 2002
Aj tohto roku sme sa chceli zapojiť do celosvetovej skautskej akcie JOTA. JOTA je stretnutím skautov v éteri, a k tomu je potrebná vysielačka. A keďže nik z nás takýto stroj nemá, musíme poprosiť nejakého rádioamatéra. Tento rok sa nám však žiadneho nepodarilo zabezpečiť – nie že by nechceli, boli veľmi ochotní, ale buď museli ísť do práce, alebo už mali inú akciu, či nejaké povinnosti. A tak sme sa Jota nezúčastnili. Ale dohodli sme sa na tom, že skúsime druhú akciu s názvom JOTI – stretnutie skautov na Internete. A tak sme sa stretli o 18:30 u Veverice vo firme. Zúčastniť sa nás mohlo však len málo, mali sme totiž iba 3 počítače. A tak sa pár odvážlivcov pustilo do nadväzovania spojenia so skautami z celého sveta. Spojenie sme naväzovali cez chat. Po chvíli však traja z nás odišli a tak sa chatovaniu venovali už len 4 závisláci. Spojili sme sa asi so 40 skautami z rôznych krajín: Taiwan, Austrália, USA, Kanada, Juhoslávia, Grécko, Venezuela, Paraguay, Portoriko, Španielsko, Švédsko, Anglicko, Čechy i Slovensko. Celá konverzácia prebiehala väčšinou v angličtine. Zaujímavé však bolo, keď sme komunikovali z jednou skautkou asi 15 min po anglicky a potom sme zistili, že je Slovenka a je z Bratislavy. Najdlhšie spojenie sme mali so skautom z Taiwanu – cca 4 hodiny. Zisťovali sme aj rôzne zaujímavosti. A dozvedeli sme sa všeličo. Väčšina ľudí bola roverov, alebo vodcov, ale našli sa aj 8-9 roční skauti. O 22:00 sme sa pýtali aký je v iných krajinách čas. Taiwan 4:00, Salvador 14:00, Portoriko 17:00, Kanada 6:00, Austrália 6:00, Niag. vodopády 16:00… A taktiež sme sa pýtali na teplotu- tá sa pohybolvala medzi 35 – 5 °C. Na záver každého spojenia sme si vymenili e-maily, prípadne adresy na www stránku.
Poďakovať by sme sa myli Vero a Marekovi, ktorý to s nami vydržal až do 23:30. Ďakujeme!!!
Bola to skvelá akcia a dúfam, že na budúci rok sa zúčastníme v hojnejšom počte.
Mongol
