V piatok 17. februára sa konal prvý víkend radcovského kurzu na v krásnom prostredí Vlčieho Vrchu neďaleko od Trenčína. Po príchode na miesto konania kurzu sme sa zvítali s organizátormi a nasledoval rituál, z ktorého sa neskôr stala tradícia, odomykanie miesta. Každý si vzal svoj kľúč, v tichosti sa rozhliadol po okolí, započúval do miestnej prírody… a symbolicky týmto kľúčom otvoril prvý víkend radcáku. Ocitli sme sa v mestečku Mafeking v južnej Afrike, kde nás okrem našich vojakov čakala aj početná prevaha Búrov. Pod vedením Bí-Pího v nočnej hre nakoniec vyhrali skauti. V sobotu sme sa na zvuky pesničky Celebration (najlepší budíček) prebudili do chladného rána. A už nás čakala rozcvička a slávnostný nástup na ostrove Brownsea v prvom skautskom tábore v roku 1907 v kraťasoch a skautských košeliach – veď to bolo v auguste. Po raňajkách nasledovala séria prednášok od Katkinho družinového systému cez Ninkine skautské piliere a výchovné metódy až po prednášku o cieľoch, trestoch a motivácii od Gentlemana a Miščiho. Obed nebolo jednoduché získať – museli sme si ho uloviť. V skupinách sme prenasledovali a lovili najrôznejšie zvieratá od malej myši až po slona. Počas siesty nás prišiel navštíviť náčelník SLSK Bill a tím SELŠKY. Po milej návšteve nás čakala praktická prednáška o prvej pomoci od brata Šavoda, prednáška o družinovom duchu od Misca. Celý deň bol popretkávaný množstvom drobničiek, nemožno nespomenúť lov šatky, či rozhovormi s našimi tútormi (Ninka). Večer nás čakala dumka na rôzne náročné témy a tiež neľahká úloha rozhodnúť sa, či sme pripravení stať sa radcami. Vonku bol pripravený chodník s otázkami, na ktorého konci nás čakali vodcovia s krásnymi tričkami a povzbudivými slovami do nášho ďalšieho radcovského života. Ráno po Janinej prednáške o skautskej symbolike sme išli na sv. omšu, uzamkli sme kľúčikmi tento víkend a okolo obeda sme išli domov. Vodič v autobuse si ponadával na našu adresu, keď sme nastupovali, ako brzdíme dopravu atď…. Bol to super zážitok, spoznal som nových ľudí, a už sa teším na druhý víkend najlepšieho radcáku.
Do tejto kolekcie tradícií zachované pamiatky na skautské sľuby v našom oddieli.
Každý skaut vie, že skautský sľub si musí zaslúžiť t.j. splniť nováčkovské podmienky, správne sa správať atď. Samotný sľubový obrad môže mať vlastné, oddielové tradície. Naše sľubové-oddielové tradície vznikali už pri prvom sľube po vzniku oddielu. Tento sľub sa konal cez letný tábor (sústredenie oddielu) v auguste r. 1969 na lúke Chmelnica. Tá sa nachádza na hrebeni Bielych Karpát na rozhraní záblatského, zlatovského a súčanského chotára. Vodcom tábora bol brat Pavol Kalaba, ktorého oddiel prijal za čestného člena. Do jeho rúk na konci tábora skladalo sľub 15 nováčikov. Druhý sľub sa konal po zákaze činnosti Junáka, tajne, na jeseň 1970 v romantickom zákutí zlatovského chotára na Súdkovom. Tretí sľub bol až v roku 1991 po poslednom obnovení skautingu v rodinnej chate br. vodcu Vitka Vágoviča. Ďalšie dva sľuby sa konali v čase táborenia pri chate br. vodcu Vágoviča v lete 1991 a 1992. Od roku 1993 až do roku 2001 (vč.) sa konali sľuby nováčkov v čase letných skautských táborov na lúke Hanúska na konci Kubrickej doliny. Bývalo to najmä vo sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júl).
Vždy som dbal, aby sľub mal dôstojný charakter a citovo pôsobil na sľubujúcich a ostatných účastníkov oddielovej slávnosti. Slávnosť som programovo rozdelil na tri časti: úvodnú, vlastný obrad sľubu a záverečnú časť. Práve prvé tri sľuby mali v úvodnej časti zvláštnosti. Ten prvý sa konal popoludní a začínal slávnostným nástupom oddielu (hlásenie a pod.). Druhý bol skromný v tichosti, ale citovo silne pôsobil… Tretí sa konal vo februári , kde sľubový ohník zapálil čestný člen oddielu a člen zborovej rady br. Pavol Kalaba. Znamenal preklenutie prerušenej činnosti. Oheň v kozube symbolizoval teplo, ktoré znovu začalo hriať našu skautskú rodinku, svetlo, ktoré začalo svietiť na naše skautské putovanie.
Pri všetkých sľuboch som trval na vytvorení dôstojného – slávnostného prostredia: nesmela chýbať štátna zástava, podobne sa používala oddielová vlajka a družinové vlajky. Pri štátnej a oddielovej vlajke boli umiestnené portréty skautských osobností (B. Powell, E. Seton a A. B. Svojsík)a skautská „biblia“ – Základy skautingu od A. B. Svojsíka. Sľuby v rokoch (v lete) 1991 až 2001 sa konávali pri slávnostnej (sľubovej/táborovej vatre/táboráku), ktorý sa vždy zapaľoval obradným spôsobom podľa skautských zvyklostí. Prvý a tretí sľub skladali nováčkovia br. Kalabovi, vtedy členovi zborovej rady a tiež čestnému členovi nášho oddielu. Ostatné sľuby prijímal oddielový vodca br. Vágovič.
Vlastný sľub spočíval v nasledujúcom postupe:
Vodca pripomenul, že pristupujeme k sľubu nováčkov…, že sľub skladá každý dobrovoľne a platí na celý život napr. Ako krst pre kresťanov.
Aby sa umocnila vážnosť situácie, kde každý skladá sľub „na štátnu zástavu“, zaradili sme aj vhodnú báseň M. Rázusa „Prísaha“.
Vodca: vyzval radcov, aby predstavili čakateľov sľubu a zdôvodnili, prečo doporučujú sľub (splnenie nováčkovských podmienok) správanie v oddieli a mimo oddielu…
Po predstaveni čakateľov…
Vodca: vyzval čakateľov, aby sa verejne vyjadrili, či sa dobrovoľne rozhodli pre sľub.
Čakatelia odpovedali: dobrovoľne.
Vodca: vyzval prítomných, aby povedali pripomienky, prípadne námietky k žiadosti čakateľov o sľub. Obyčajne už neboli pripomienky ani námietky.
Vodca k čakateľom: Pýtam sa Vás ste dosť silní a odhodlaní plniť si povinnosti voči Bohu a vlasti? pomáhať v každom čase svojim blížnym? Dodržiavať skautský zákon? Ak áno, vyjadrite to každý sám slovom: áno.
Po odpovedaní otázky vyzval vodca: pristúpte jednotlivo k zástave a vykonajte sľub! Za každého čakateľa sa postavil svedok – krstný otec, položil mu ruku na plece.
Čakateľ chytil ľavou rukou cíp zástavy, zdravil rukou, ,,Sľubujem na svoju česť, že sa zo všetkých síl vynasnažím plniť si povinnosti voči Bohu a vlasti, pomáhať v každom čase svojim blížnym a dodržiavať skautský zákon.“ ,,Tak mi pán Boh pomáhaj.“
Vodca: Prijímam tvoj sľub a odovzdávam Ti sľubový odznak, ktorý môžeš nosiť na svojej rovnošate. Obyčajne mu dal aj pamätný list apod.
Vodca: Bratia zagratulujme svojmu bratovi k zloženiu sľubu a príjmite ho už ako sľubového skauta podaním ruky.
Po zložení sľubov sa zaspieval aj popevok Bravó, bravó bravissimo a obrad sa skončil zaspievaním skautského sygnálu Skautské ideály spájajú svet a skautskou hymnou. Dnes sa tiež v spojení v gillwelskom kruhu spieva poľská harcerska pieseň Planie ohnisko v lese. Po tejto obradnej časti obyčajne nasledoval kultúrno-spoločenský program, ktorý si pripravili jednotlivci, alebo družiny. Na pamiatku sľubu sme venovali do zápisníkov aj pekné verše od IŤA Dotyk krásy, od Ralfa Veľký zákon, od R. Kiplinga Keď…
V jeden krásny prázdninový pondelok (27.2.2017) sme sa rozhodli spraviť si menší výlet na naše táborisko v Kubrici. Postupne sme sa všetky stretli v autobuse, ktorý nás doviezol na Kubrické námestie a odtiaľ sme sa pešo vybrali na táborisko. Ešte pred vstupom do hory sme sa zastavili pri jednom milom kocúrikovi Vincentovi, ktorý si nás zjavne veľmi neobľúbil .
Našim ďalším stopom bol veľký plyšový medveď prichytený medzi dvoma stromami. Nechápali sme, ale na pamiatku sme to odfotili a šli ďalej. Cesta tam ubehla celkom rýchlo, cez to kecanie sme si to ani neuvedomili a boli sme na mieste. Na táborisku sme sa všetky vyložili, teda okrem Anny pretože Anna asi pojem ‚opekanie‘ nepochopila a nezobrala si vôbec nič, žiadne jedlo, žiadna voda ba ani žiadny batoh . A jej odôvodnenie situácie bolo také, že je najedená ešte od včera . Samozrejme o niečo neskôr ju hlad chytil, a tak to vzala tak, že sa zžije s prírodou. Zúfalá Anna sa nahltala malých nahnitých bukvičiek spolu s výdatnou stromovou kôrou. Ale samozrejme ako správne skautky, sme sa potom rozdelili a dali jej z nášho jedla prichystaného na opekačku. Zohnali sme palice na opekanie, drevo, založili oheň a šlo sa hodovať.
Po výbornom skautskom obede pri ohni sme sa rozhodli, že si zahráme nejaké hry, pri ktorých sme sa veľmi nasmiali. Skúste si dať kúsok špajdle medzi zuby, tak aby vám roztiahla celé ústa. Následne skúste povedať nejaké slovo alebo vetu, uvidíte že sa smiechu určite nevyhnete! Po menších zábavných aktivitách nasledovalo upratovanie, bláznivé fotenie, smiech a ďalší smiech. Pomaly sme sa zberali preč, s dobrým pocitom v srdciach a ďalším pekným zážitkom. Cestou dole sme sa rozprávali o rôznych výzvach ktoré nás zaujali a boli sme celé nedočkavé, kedy už príde tábor, aby sme sa mohli do väčšiny z nich s odvahou pustiť.
A na záver ešte Annine malé príhody z nášho výletu: O nepribitej lavičke plnej jedla, ktorú prevrhne až do oblakov keď si nevedome sadne na jej samý okraj a už leteli na zem špekačky, klobásky, chleba, zelenina a samozrejme aj naša Anka. A už vôbec sa nebudeme zmieňovať o tom, ako omylom zašpinila celý Rumančekov vak od Nutelly, ktorý potom chcela v potoku umyť no zašpinila ho ešte viac. Aj tak ťa ľúbime! Určite to bol skvelý výlet a už teraz sa tešíme na ďaľší!
V piatok 24. februára 2017 mala naša svorka prvú oficiálnu schôdzku. Začali sme krátko po štvrtej v zložení: radca – Daniel, Maťko, Janko, Ondrejko. Po úvode sme zistili, že vlastne nemáme názov. Padlo niekoľko návrhov, no nakoniec sme sa zhodli na názve Svorka ,,šedých vĺčat“, ktorý vymyslel Maťko. Pri tejto významnej príležitosti sme všetc podpísali zakladaciu listinu. Nakoniec sme ju spečatili krásnou pečaťou so skautskou ľaliou. Vonku sme si zahrali hru ,, Na veveričku“, ktorej postavu vĺčatá udelili mne. Ich úlohou bolo ukradnúť mi čo najviac orechov – papierových loptičiek. Všetky orechy mi úspešne ukradli, no vtom som ich začal naháňať. Takto to bolo ešte niekoľko minút, no už nám bola zima, tak sme išli dnu. Uvarili sme si teplý čaj, vyjedli Lukášovi zvyšné jahody z torty, ktorú robil dievčatám ku Dňu sesterstva. Ku koncu schôdzky sme si zahrali naháňačku a pochutnali si na torte.
Už dlhší čas sa v zbore debatuje o potrebe vytvoriť si zborovú nášivku, ktorá by vyplnila prázdne miesto na našich skautských rovnošatách. Mohli by sme tak dôstojne reprezentovať náš zbor aj mesto z ktorého pochádzame.
Skúste vytvoriť Vaše návrhy na nášivku, počas schôdzky s členmi družiny, alebo v kľude doma, v práci. Návrhy mi pošlite do mailu a budem ich postupne pridávať na web.
V roku 2017 sa môžete tešiť na nové odborky pre skautov a roverov. Na aké konkrétne? To môžete ovplyvniť aj vy svojím hlasovaním.
Ktoré odborky by ste teda chceli vidieť v roku 2017?
V ponuke sú návrhy na odborku záhradkár, cukrár/pekár, moderné tance, signalizátor, sochár, orientácia, šachista, lesník/horár, včelár, právnik, bojové umenia, znalec Biblie, pútnik, graffity, skateboarding a skautská história. Hlasuj a vyber, ktorá z nich sa v roku 2017 pridá do pestrej palety programových odboriek.
Piatok 16. decembra 2016 o pol piatej sa začal oddielový večierok Lukášovou slávnostnou rečovou a spievaním Tichej noci. Následne na to začala hostina ktorú odštartovalo jedenie oblátok s medom a Mandarínková tradícia ktorú vyhral Samo . Ako každý rok tak aj tento bolo losovanie o pekné darčeky s ktorími boli všetci spokojní 😀 Hodnotím tento večierok veľmi pozitívne a dúfam , že budúci bude ešte lepší .
Inovec 1042 m.n.n je najvyšším vrcholom v našom najbližšom okolí. Veľakrát sme tam už boli na výlete, výprave či prechádzke. Vyraziť sa dá z mnohých dedín, dolín, smerov. A viete že z každej strany Inovec vyzerá troška inak? Nám najznámejší je pohľad od Trenčína s typickým žľabom v strede, ale viete ako vyzerá v smere od Piešťan, alebo z Topolčianskej strany?
Dva týždne ubehli ako voda a po BSDčkach tu boli NSDčka. Ani tam sme nesmeli chýbať, ale tentokrát ako dobrovoľníci. V polovici schôdzky prišiel môj tatino a odviezol nás (Daniel a Matej) do Cabaj-Čápora (malá dedinka neďaleko od Nitry). Po menšom blúdení sme konečne dorazili do kultúrneho domu. Pri registrácii sme dostali zlaté náramky a pustili sme sa do práce. No dozvedeli sme sa, že prišiel nejaký SAMO-SATO a všetku prácu urobil za nás. Tak sme sa rozprávali s našimi kamarátmi z patroly na jamboree. Nasledoval stolnotenislový turnaj a po ňom premietanie filmov. Trochu sme poupratovali a trebalo ísť spať. Na druhý deň sa program rozbehol v plnom prúde. Začal sa ako inak – rozcvičkou. Od skorého rána začali prichádzať ďalší skauti. Keď už boli všetci zaregistrovní išli sme von na slávnostný nástup. Oficiálne nás privítal Žiletka, vodca 23. zboru Nitrava. Po nástupe a spoločnom fotení prebiehali v kulturáku rôzne drobničky, workshopy, prednášky pre roverov, ale aj rozprávanie o jamboree v Poľsku, tak sme si zaspomínali. Po chutnom guláši sa niekoľko dobrovoľníkov vybralo so Simonom do lesa pripraviť skautský pretek. Bol som milo prekvapený, keď sme prešli asi 10km k poslednému stanovisku, rastliny a turistické značky, ktoré som mal na starosti ja. Kým prišla prvá hliadka stihol som si dobre pospať a potom to už išlo ako na bežiacom páse. Pri úlohe pre skautov vymenuj 10 stromov som dostal napr. aj takúto odpoveď jablko, slivka, hruška, aké sú ešte pálenky? pri rastlinách dokonca marihuanu, ale veď čo je to rastlina, tak som ju musel uznať. Pri spiatočnej ceste skoro za tmy som sa s dvoma skautkami odviezol autom, a tak sme vyhladovaní prišli do kulturáku. Našťastie nás tam čakali teplé párky. No a zase šup do práce. Tentokrát v Šmak zóne. Tam som zostal až do večera. Ešte sme mali super diskotéku a išli sme (spať) kecať na chodbu. Asi sme robili veľký hluk, lebo prišiel Supo a pohrozil nám umývaním záchodov, preto sme išli do maličkej miestnosti, kde skoro všetci vrátane Mateja zaspali namačkaní jeden na druhého. Ja som si išiel našťastie ľahnúť na karimatku do hlavnej miestnosti. V nedeľu ráno niektorí odišli do kostola ani neviem kedy, no čo už. Znovu som sa nasáčkoval do baru. Po rozcvičke, rozprávke a drobničkách bolo vyhodnotenie skautského preteku a oceňovanie členov 23. zboru Rádom siedmich ľalií. Simon dokonca dostal Zlatý úväz, putovné ocenenie vodných skautov za kreatívnu konštrukciu lodí. NSDčka sme slávnostne ukončili nástupom, pokrikmi ktorý bol tentokrát ,,Nemáme!“ a belgičákom, tanec, ktorý nesmie chýbať na žiadnej skautskej akcii. Účastníci sa rozišli domov, dobrovoľníci poupratovali a vyjedli všetko, čo zostalo v bufete. Okolo druhej sme sa rozlúčili a pobrali domov. V Nitre sme ešte chvíľu čakali a už nasledovalo zložité vlakové spojenie s troma prestupmi. (Nitra → Lužianky → Zbehy → Leopoldov → Trenčín) V Leopoldove sme stretli Teplanov, ktorí skoro pískaním vypravili vlak, a aby toho nebolo málo vo vlaku aj nejakú skautku z Kežmarku. Do Trenčína sme prišli domačkaní z úzkej uličky vo vlaku, kde sme museli znovu sedieť. NSDčka dopadli výborne a verím, že na budúci rok prídu aj ostatní z nášho zboru aj s pokrikom.
Koncom septembra sa v Banskej Štiavnici konal kurz pre vodcov vĺčat Cassiopeia. Tentokrát špeciálna a ja s Matejom sme nemohli chýbať, aj keď vĺčatá nevedieme.
Čo znamená tajomná skratka DDT? D=duchovno, D=dobrodružstvo a T=tvorivosť. Týmito tromi témami a ich uplatnení v skautingu sme sa zaoberali 3 dni v nádhernom prostredí Štiavnických vrchov.
V piatok ráno sme nastúpili do rýchlika smer Vrútky, tam sme prestúpili na vlak do Banskej Bystrice. Krajina sa mihala za oknami a my sme si užívali krásny výhľad z nepreplneného vlaku. Keď sme dorazili do B. Bystrice išli sme si kúpiť lístky na spiatočnú cestu. Zrazu nás zastavil nejaký opitý pán a pýtal sa nás, či sme z nejakého športového klubu, keď máme šatky… Keď sme mu povedali, že sme skauti, začal nám rozprávať, ako bol v deväťdesiatych rokoch skautom v Považskej Bystrici a bohužiaľ ním bol len pol roka, lebo skauting bol vtedy zakázaný, ale bol to najkrajší polrok v jeho živote. Keď sme skončili tento netradičný rozhovor, išli sme si pozrieť múzeum SNP, kde sme strávili asi hodinu. Po návrate na stanicu sme zistili, že autobusová stanica, ktorá ešte pred rokom stála hneď vedľa už neexistuje. Nakoniec sme sa od jedného pána šoféra dozvedeli, že postavili provizórne nástupište za Hronom samozrejme s neprehľadným značením zastávok. Tak sme si tam chvíľu posedeli. Našťastie išiel autobus do Zvolena. Tam sme stretli skautov z Martina a spoločne sme docestovali do Štiavnice až okolo deviatej večer. Na zastávke nás už čakala Svetluška s Mňamkom. Ubytovali sme sa v Skautskom hosteli Sv. Juraj a program sa mohol začať. Otvorenie tejto Cassiopei prebehol trochu netradične, a to hlavne kvôli novej vlajke kurzu, ktorú Karkulka spoločne s Bocianom prvýkrát rozprestreli. Po slávnostnom úvode nás rozdelili do šestiek (ja som bol v žabách a Matej v opiciach). Každý zo šestky si vyrobil zvonček, symbol tohtoročnej špeciálky, so svojím menom. Keď sa poriadne zotmelo išli sme na prechádzku. Po ceste nám dávali organizátori rôzne otázky. Za každú správnu odpoveď sme dostali papierik s rozstrihaným textom. Keď sme ich potom v skauťáku zlepili zistili sme, že sú to ďalšie otázky. Na tie sme však vtedy nemali čas, lebo nás už hnali von pozorovať hviezdy. Po takomto peknom úvode sme sa rozhodli, že si zahráme poker, ale nemali sme žetóny, a tak Matej, Stanko, Michal a Dominik išli okolo polnoci k Michalovi domov po žetóny. Pri pokri sme vydržali až do pol tretej. Mňa to teda moc nebavilo, ale Matej to hral prvýkrát a posledné kolo vyhral všetky žetóny. Ráno nás škaredo zobudili, nasledovala rozcvička. Nie však telesná, ale duchovná. Janko nám pripravil raňajky a hneď na to sme sa išli pozrieť do mesta. Evanjelický pán farár nám ukázal vnútro kostola pripomínajúce budovu Viedenskej opery, porozprával nám niečo o jeho histórii a my sme pokračovali tentokrát ku katolíckemu Kostolu sv. Kataríny, Kostolu sv. Petra a Pavla a židovskej synagóge o ktorých nám niečo povedali Bocian s Rytierom. Naše ďalšie kroky viedli do starého hostinca, ktorý slúžil aj ako fara a v súčastnosti ako skautská klubovňa. Zahrali sme si veľkú kimovku, pokochali sa renesančnými freskami a vrátili sme sa naspäť do skauťáku. Na obed sme mali slávny Jankov guľáš. (Prečo s mäkčeňom? Ľebo…keď sa stretne Bratislavčanka, Piešťančanka, Trenčan a Martinčan vznikne hádka o mäkkom čítaní ď, ť, ň a ľ , tak sme sa dozvedeľi, že je ľyko, ľysý, ľýtko, ľyžica, mľyn, pľyn, pľytký, ľyže, pľyš, bľýskať sa, vzľykať, spľývať, zľyhať atd. Mimochodom guľáš s ľ je tiež spisovný a hľavne dobrý.) Poobede sme išli na ďalší výlet tentokrát ku kostolu sv. Juraja pár kilometrov od Štiavnice. A podobne ako sa v roku 2001 oblápal Spišský hrad sme oblapili tento krásny kostolík. Počas cesty sme sa zamýšľali nad vlastnosťami rôznych zvierat, naša šestka dokonca vymyslela pevelu čo je vlastne mix psa veveričky a godzily. Keď už nám bola veľká zima pobrali sme sa do skauťáku, vyrobili sme si buttony z krabíc od pizze, napísali 10 slov pre mamu a povedali si, čo si na kom ceníme. Našou ďalšou úlohou bolo vymyslieť scénku k večernému táboráku. Išlo nám to výborne a nakoniec vnikla dlhá báseň o Cassiopei. Pri táboráku bola veľká sranda hrali sme všetky možné hry spievali, sliepky sa hádali o doboškách, kačky mali divadielko o plochých nohách… Po táboráku nás Judy volala do pivnice na ďalšiu duchovnú aktivitu. V pivnici nás privítalo Svedomie (Radar) a ukázal nám v zrkadle našu budúcnosť. Bola to jedna z najkrajších aktivít. Oficiálny program tohto dňa sa síce skončil, ale to nám nebránilo hrať s Pančelkou, Radarom a Rytierom do druhej žolíka. Skončili sme jedno kolo a zrazu Radar povedal, že nám ukáže ako si vyrobiť petardu. O chvíľu sa skauťákom ozvala veľká rana. Všetci už síce spali, ale treba troochu srandy. Na tretí deň nás skoro ráno zobudil Fox a rozospatí sme kráčali do Kostola sv. Kataríny. Po omši sme si ešte na chvíľu ľahli a to už bol druhý budíček. Tretí deň patril výrobe zvončekov z náprstkov a hlavne odovzdávaniu certifikátov a nášiviek. Rozlúčili sme sa, Matej ešte vymyslel, že pôjdeme na pizzu, len tak-tak sme stihli autobus do Bystrice, ale za to určite môže pomalá obsluha. Na stanici sme opäť stretli skauta teraz Repelenta. (pozdravuje Magdu a Terike) Cesta do Žiliny ubehla celkom rýchlo, ale potom to bolo peklo v L. Mikuláši niekto zatiahol bezpečnostnú brzdu, čiže meškanie a v Púchove niekto skolaboval a na svete bolo druhé meškanie. Celá spiatočná cesta nám trvala neuveriteľných 6 hodín. Nakoniec sme šťastní a nevyspaní dorazili do Trenčína.
.
. Samozrejme o niečo neskôr ju hlad chytil, a tak to vzala tak, že sa zžije s prírodou. Zúfalá Anna sa nahltala malých nahnitých bukvičiek spolu s výdatnou stromovou kôrou. 
Určite to bol skvelý výlet a už teraz sa tešíme na ďaľší!
