Kategórie
Zborové akcie

Zvedavka mestská Bojnice 2002

V sobotu 26. 10. 2002 sa ráno o 6:30 pred trenčianskou stanicou pomaly tvorila skupinka skautov. No bola to malá skupinka iba 11 ľudí, ale aj tak sme vyrazili – smer Bojnický zámok. Do Bojníc sme dorazili za cca 2 hodiny a uvelebili sme sa v miestnom kultúrnom stredisku. Ešte sme si stihli zahrať zopár hier a už tu  bol začiatok.
Zaregistrovali sme sa a nahlásili sme hliadky. Vytvorili sme 1 hliadku skautiek a 1 hliadku včielok. A aby sme sa my starší nenudili čakaním na deti, vytvorili sme špeciálny tím – Hviezdny tím snov – skoro seniori. Otvorenie malo byť v hradnej priekope, ale vyhnal nás prudký dážď. A tak sme sa stretli pred hlavnou bránou bojnického zámku. Dostali sme inštrukcie, papier s otázkami a išlo sa na prehliadku. Prehliadka bola zaujímavá a poučná. Dozvedeli sme sa veľa o histórii zámku, o jeho majiteľoch, o legendách a pod. A všetky tieto informácie sme potrebovali pre splnenie súťažných úloh. A úlohy to teda neboli vôbec ľahké, poriadne sme sa pri nich zapotili. Po prehliadke sme sa vrátili späť do kult. strediska, kde nás už čakali pekne rozvoňávajúce párky a teplý čaj. Tak sme sa trošku posilnili a išli sme pohľadať ďalšie naše 2 skupiny, lebo bol čas odchodu. Tak naši menší odišli ale 4 starší ešte zostali aby dokončili závod. A tak sme sa pustili do druhej časti závodu – zakladanie ohňa, morzeovka, kopanie penált… Tak sme zvládli aj túto druhú časť a vrátili sme sa na základňu na vyhlásenie výsledkov.
Na záver treba len skonštatovať, že Zvedavka mestská v Bojniciach bola veľmi zaujímavá a poučná.

Mongol

Kategórie
Zborové akcie

Radcovský kurz 2002

Prvá časť – Výlet
Dňa 21. septebra sa uskutočnila I. časť radcovského kurzu. Samozrejme, že som tam nemohla chýbať. K týmto skautským akciám sa viem veľmi krátko, výstižne a jednoslovne vyjadriť:“Super!“ V sobotu sme o 8:00 vyrážali autobusom č. 13 do Zlatoviec. Tam sme sa na zástavke stretli s Veve, Polly, Pedro, Mongolom a Stenlym… Potom sme sa po svojich vlastných nohách doplazili k Mongolovmu domu. Odttiaľ sme sa vybrali na nejakú lúku (neznámu). Po hodine cesty sme sa dostali cez kopčeky, lúčky a les k malej kadibútke kde sa všetko odohrávalo. Preberali sme s Mongolom skautskú prax a so Stenlym zdravovedu. Mali sme aj hry. Takú naháňačku a padanie zo stola (nie na zem). Okolo 16:00 sme aj, Zved, Nezi, Orech, Sisi… už museli ísť domov. Čakala nás dlhá cesta domov. Po našom odchode tam ostali ešte chalani + Slávka. To neviem, čo tam oni stvárali. Na autobus sme prišli na sekundu presne a mi čo sme ešte mali prestupovať sme aj ten 2 autobus stihli len tak-tak. Super akcia! Už sa teším na II. časť.

Vaša Rosnička-Magda

Dlho očakávaný a starostlivo pripravený radcák bol konečne tu! Teda jeho prvá časť- výlet. Sobota, 21. septembra nadišla a my sme sa stretli pri Mongolovi. Oznámil nám, že miesto diania je Orinoko. Vyrazili sme asi o pol deviatej a o hodinku sme tam už boli. Po menšej desiate nás Veve s Mongolom privítali. Hneď sme dostali prvú úlohu – porozmýšľať a povedať, čo čakáme od tohto radcáku a čím môžeme sami prispieť. Prvej prednášky sa ujal Mongol. Spracoval skautskú prax a všetko sme si aj prakticky vyskúšali. Založiť oheň, prácu so sekerou aj azimuty. Po prestávke na obed sa dostal k slovu Stenly a jeho zdravoveda, rozdelená na teóriu a prax. Počas teórie si všetci predstavovali situácie, ktoré opisoval. Pri jeho rozprávaní sme sa dokázali do toha tak vžiť, že nás chvíľami až striasalo. Keďže väčšina ľudí sa ponáhľala domov, z praxe sme stilhli iba stabilizovanú polohu. Ostatné sa presúva na chatu. Po odchode niekoľkých účastníkov sme zostali ôsmi. Dali sme hlavy dokopy a vymysleli ako strávime zvyšok výletu. Prvou hrou bol Gordický uzol, ďalej nasledovali Mraky. Niektorí v tom už boli majstri, ja som bola jednou z tých, ktorí to hrali prvýkrát a musím potvrdiť, že je to vynikajúca hra. Aby sme sa ešte viac ponaťahovali, zahrali sme si Trojnožku, potom Stavby… Keď sme sa uhrali k smrti, pobalili sme veci a vydali sa na spiatočnú cestu.

Pedro
Prípravy na radcovský kurz boli určite ťažké. Pripravoval ho 87. zbor to jest Mongol, Ignác, Soplík a spol.
V Sobotu ráno o 8:10 sme sa stretli. Prišli skautky a vybrali sme sa na osadu
Orinoko, počas cesty sme sa rozdelili na dvojice, mali sme zistiť ako sa partner dostal do skautingu. Na kurze sa zúčastnili Šikulka, Pedro, Sisi, Sláva, Oriešok, Nezábudka, Zvedavka, Eli … a ja (Bobo). Najprv sme mali napísať svoje pocity na otázky (Čo od radcovského kurzu) a (Čím k tomu prispejem) myšlienky boli rozličné no i v niečom zhodujúce.
Prvú prednášku mal Mongol s témou Skautská prax. Bola to ukážka práce so sekerou. Skautky sa tak rozbehli že im ani hora nestačila. Boli aj nejaké hry – prepaľovanie špagátu, hľadanie azimutov. Bola to dlhá prednáška a veľmi poučná.
Druhá prednáška bola o Zdravovede, viedol ju Stenly. Dozvedel som sa kopec nových vecí.
Po nej museli niektoré skautky odísť.
Potom sme si zahrali pár výborných hier. Tento deň bol fantastický.

PS: bol by som veľmi šťastný, keby bolo takýchto akcií čo najviac.!?

Bobo

Druhá časť – Chata
Druhá časť radcovského kurzu bola naplánovaná na chate. A tak sme sa všetci zišli 11.10. 2002 na trenčianskej železničnej stanici a pomaly sme sa vydali na cestu do Trenčianskych Teplíc. V Tr. Tepliciach sme našli chatku, kde sa to všetko malo odohrávať. Chatička to bola malá, ale za to útulná. Postupne začali prichádzať aj ostatní budúci radcovia a inštruktori. Všetci sme spoločne počkali na sestru Vevericu. Veď aký by to bol radcovský kurz bez zborovej vodkyne. A dočkali sme sa. Brat Sopel už mal prichystanú prednášku o skautskej symbolike a tak sa pustil do prednášania. Zo začiatku sa mi prednáška zdala trošku strohá, ale postupne  to začínalo chytať šťavu, a ku koncu prednášky, keď hovoril o družinových tradíciách mu všetci poslucháči doslova viseli na perách, že čím ich ešte ohúri a čo nové sa ešte dozvedia. Po tejto prednáške sme mali napísať, že čo by sme my navrhli a podnikli s družinou aby sa
vytvorila dobrá nálada a ten správny skautský duch. A vtom to zrazu prišlo. Zhaslo svetlo, vonku zaznel výbuch a vystrašená sestra Čajka nás už všetkých hnala do podkrovia. Keď sme tam prišli bola tam tma, ale o chvíľku sa rozsvietilo červené, ako sme sa neskôr dozvedeli, núdzové svetlo. Z vysielačky v rohu sa ozval podivný hlas, ktorý nám oznámil, že sme jediná skupinka, ktorá prežila výbuch jadrovej elektrárne. Že celá planéta je zničená a že možno ešte existuje jedna, či dve takéto skupinky, ktoré musia zachrániť ľudstvo.  Museli sme prijímať zásadne rozhodnutia ako či vpustiť do nášho krytu raneného, aj za cenu, že všetci zahynieme, prípadne, či si necháme dve ešte nenarodené deti, aký nevyhnutný materiál potrebujeme pre život a pod. Bola to veľmi zaujímavá psycho hra, pri ktorej bolo potrebné rýchlo a perspektívne myslieť. V sobotu ráno hneď po raňajkách nastúpila na „pľac“ s. Čajka, ktorá viedla prednášku o psychológii a etickej výchove v skautingu. Bolo to taktiež veľmi zaujímavé a poučné. Na záver sme si mohli zistiť jednoduchým testom ešte výšku nášho EQ. Tesne pred obedom sa pripravil brat Ignácio, ktorý mal prednášku o histórii skautingu. A bola to prednáška vcelku zaujímavá. Porozprával nám o dejinách skautingu, nielen vo svete ale aj v ČSR, na Slovensku, či v Trenčíne. K   prednáške mal pripravenú aj
fotodokumentáciu a historické relikvie a tak každý počúval a obzeral. Po dobrom a výdatnom obede (Čajka ďakujeme!!!)sme si na chvíľočku oddýchli. Ale nie nadlho, lebo pred nami bola relaxácia. Čajka, ktorá bola našou terapeutkou, nás všetkých dokázala za pár minút priviesť do hlbokého spánku. A keď sme sa zobudili boli sme iní ľudia. Nič nás nebolelo a myseľ sme mali čistú ako v oblakoch. A tak to bol ten najlepší čas na ďalšie prednášky, ktoré mala sestra Veverica. Prvá bola o Administratíve. Tu sme si všetci uvedomili, čo je to papierovania a povinností. V rámci tejto prednášky sme mali vymyslieť ako by sa dal spropagovať skauting. Každá dvojica vymýšľala všelijaké propagačné stratégie. Druhá prednáška bola na tému Skautský radca. Večer bol voľnejší, dumky pri gitare, diskusné krúžky a pod. Niektoré súkromné diskusie prebiehali dlho do noci a tak ráno sa niektorým nechcelo vstávať. Ale nakoniec vstali, napapkali sa a pod ho na ďalšiu prednášku. Tentoraz sa jej chytili sestry Šik a Pedro. Prednáška to bola zaujímavá, veď kto by sa nechcel naučiť ako pripraviť hru pre svoju družinku. Poobede už nasledovalo udelenie radcovských dekrétov a pomalé lúčenie a odchod domov. Ako som sa dozvedel už od viacerých bola to super akcia, ktorá by mohla trvať aj mesiac a určite by sme sa nenudili.

PS: Olinka ďakujeme za požičanie chaty!

Mongol

Kategórie
Zborové akcie

SkautFILM – 1.ročník

Dávnejšie sme sa pohrávali s myšlienkou zorganizovať porezanie nejakých filmov. Prišlo to až do takého štádia, že vo štvrtok 29. augusta sa konal 1. ročník akcie SKAUTFILM. Ráno technici zapojili premietaciu zostavu (televízor, počítač, 4 x repro). A už o 9:00 sa klubovňa plnila prvými návštevníkmi. Naša klubovňa je dosť malá a tak vstup mali iba pozvaní hostia. Tých bolo cca 15. Premietalo sa 7 filmov až do neskorých večerných hodín.

 

Kategórie
Zborové akcie

Tábor Závada pod Čiernym vrchom 2002

  • Názov: Letný skautský tábor
  • Organizátor: 87. skautský zbor Bufinky – Trenčín
  • Termín: 8. – 17. 7. 2002
  • Miesto: Závada pod Čiernym vrchom
  • Počet účastníkov: cca 50 + hostia
  • Počasie: pekne teplo, občas dážď
Indiánsky deň – Tábor Závada pod Č.v. 2002

Celé to začalo asi v marci, kedy sme sa dohodli, že by bolo fajn zorganizovať spoločný zborový tábor. Slovo dalo slovo a o pár dní začali prvé papierovačky okolo tábora. Bolo potrebné vybaviť ešte veľa vecí. Všetko sme vybavili, vyrobili, odstránili nedostatky a už tu bol 1. prázdninový týždeň. V sobotu ráno už dvaja dobrodruhovia vykladali podsady z miestnej školy aby boli následne prevezené na táborisko.
Okolo desiatej dorazila ďalšia skupinka roverov aj s prvým materiálom na lúku. Potom sme prevozili podsady a začali so stavbou tábora. Do večera sme spojazdnili hangár a kuchyňu. Na druhý deň prišli ďalší pomocníci aj s vedúcou tábora 🙂 Začala práca na odpadovke, latrínach a podsadách. Pondelok bol prvým táborovým dňom a asi o 10.00 sa z autobusa na lúku vyrútilo asi 40 táborenia chtivých včielok, skautiek a skautov. Začalo sa stavanie podsád a iných plátenných obydlí. Večer všetci zaspávali plní nádejí a očakávaní na ďalšie táborové dni. Druhý deň bol už nabitý táborovými hrami. Skauti hrajúci archeologicko – egyptskú hru podnikli prvú misiu, ktorej úlohou boli archeologické vykopávky. Skautky hrali hru, ktorú vymyslel a zorganizoval Maco II.

Hra Camel trophy – tábor Závada pod Č.v. 2002

Večer nás všetkých čakal slávnostný otvárací táborák. Táborák bol super. Kúzelník síce neprišiel, ale bol tu skvelý pľuvač ohňa v podobe Maca II. Ten bol v tejto oblasti skutočným preborníkom a všetci sedeli s otvorenými očami aj ústami. Po tomto super táboráku mali skauti ešte ďalšiu časť etapovky a tou bol prechod hviezdnou bránou. Nakoniec všetci prešli a ocitli sa v starovekom Egypte. Tretí deň bol pre dievčatá v znamení hry Camel trophy, kedy úlohou jednotlivých tímov bolo zostrojiť závodné auto – nosítka. Použili rôzne techniky a materiály a preto bolo každé „auto“ iné a originálne. Poobede potom nasledoval závod áut po teréne, kde bolo potrebné prekonávať rôzne terénne prekážky. Bola to náročná hra a tak ju dokončili iba 2 súťažné družstvá.

Výroba hlinených nádob – egyptská táb. hra

Ale všetci ostatní sa super bavili. Skautov čakal v tento deň hra stavby pyramíd, poobede vyrábali hlinené nádoby. Vo štvrtok čakala na skautov mumifikácia, kedy ich úlohou bolo zaobaliť dvoch členov svojho tímu. Bratia roveri sa poobede pustili do maľovania. Každý mohol maľovať čo chcel a vo všetkých sa našiel skrytý talent, ktorý nemohli plne uplatniť na hodinách výtvarnej výchovy. Večer nás ešte čakal bufet, kde si každý mohol za táborové bubáky kúpiť po čom mu srdiečko zatúžilo. Piatok bol opäť v znamení hier. Tentokrát to bolo viacero menších hier, pri ktorých sa všetci uvoľnili a pobavili. Skautky potom batikovali, skauti hrali hru zavlažovacie kanály a Hoganov dom. Sobota bola veľkým výletným dňom. Starší skauti a skautky sa vybrali na Uhrovecký hrad.

Výlet na Uhrovecký hrad

Hrad bolo pekný a po spoločnej prehliadke sme pokračovali smerom k pamätníku na Jankovom vŕšku. Cestou späť sme sa stavili aj v Uhrovci v rodnom dome Ľ. Štúra a A. Dubčeka. Tí menší boli tiež na výlete pri chate pod čiernym vrchom. Večer nás ešte trošku postrašila búrka, ktorá nám zhodila hangár. Ale inak sme to všetci prežili. Nedeľa bola v znamení oddychu, ale poobede boli opäť nejaké tie hry. Skauti hrali ďalšiu časť etapovky. Tentoraz mali prejsť bludiskom. Pondelok bol v znamení indiánov. Bol totiž indiánsky deň. Skautky vyrábali náramky a učili sa stopy. Skauti vyrábali luky, sekeromlaty a podobné indiánske doplnky. Poobede skauti hľadali amulet, ktorý im pomohol prejsť späť cez hviezdnu bránu.

Táborové múmie – egyptská táb. hra

Nakoniec sa im spoločnými silami podarilo prejsť hviezdnou bránou a tým porazili zlo v podobe zlého boha Re. Večer bol ešte bobrík odvahy a sľuby vĺčat a včielok. Predposledný deň bol v znamení hry Safari. Večer bol posledný bufet. Každý minul posledné bubáky, vypredali sa všetky veci. V noci bol sľubový táborák. Takže máme v zbore ďalšie 4 sľubové skautky a 2 skautov. Posledný deň ešte skautky hľadali poklad. Ale pred obedom sa všetci pustili do balenia tábora. Posledný obed, posledné lúčenie a autobus s táborníkmi odchádza domov. Len pár ľudí zostáva a balí. Vo štvrtok prevažujú veci a okolo obeda táborová lúka osirela.

Tábor Závada pod Čiernym vrchom 2002 – spoločné foto

Bolo by toho písania ešte na veľa (bobríci, tajný priateľ, táborový večerník Skautoviny, slniečka sympatie, posedenia v tee-pee, táboráky…..) Toľko sme toho zažili. Kto sa nezúčastnil môže len ľutovať.

P.S.: Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili, ale hlavne tým, ktorí pomohli pri príprave i počas chodu tábora.

Mongol

Galéria fotografií z tábora Závada pod čiernym vrchom 2002:

 

 

Kategórie
Zborové akcie

Oblápanie Spišského hradu

3. mája sme sa vybrali do Spišského Podhradia, aby sme si pripomenuli patróna skautov sv. Juraja. Išli sme tam aj so zameraním na oblapenie spišského hradu a prekonanie rekordu. Na rekord je potrebných 1500 ľudí. My, reprezentanti Trenčína (Mongol, Ignácio, Aďa, a Magda) sme tiež pripomohli. Celá akcia bola zameraná na propagáciu skautingu a na zviditeľnenie skautov na Slovensku. 3. mája čiže v piatok o 11:15 sme sa stretli na železničnej stanici v Trenčíne, o 11:30 sme išli na vlak do Spišskej Novej Vsi. Štyri hodiny cesty vlakom nás trocha vyčerpali. Po zastavení vlaku na našej konečnej zástavke nás čakalo ešte hodinové čakanie na autobus. Potom sme sa dočkali autobusu a cestovali do Spišského Podhradia. Po pricestovaní sme sa zaregistrovali a počas celej akcie sme nosili visačky s menom a mestom odkiaľ sme. Piatok bol plný zábavy. Po vybalení, zaregistrovaní, najedení, napití a odpočinku nás čakal program na Sp. hrade. Čakali nás tam vystúpenia rozbiehajúcich sa skupín a koncert už rozbehnutého Alana Mikušeka. Po tme sme sa doplazili do školy, kde sme bývali a robili sme si každý svoj program. Ja Magda z Aďou sme spali na chodbe, teda nespali sme, celú noc sme sa bavili s inými skautami. Nevyspané sme v sobotu 4. 5. 2002 museli o 7:00 vstávať. Čakala nás environmentálna aktivita. Do 10:00 sme teda zbierali odpadky. A po 10:00 sme sa začali tešiť na hlavnú akciu celého podujatia ZÁPIS DO GUINESSOVEJ KNIHY REKORDOV. Potom sa to začalo! Slnko pieklo a nebo bolo modré, začala sa vytvárať živá reťaz a oblapovať hrad. Približne hodinu a pól nám trvalo oblapenie. Zrazu bolo počuť výkriky: „sme spojení“ Všetci sa začali tešiť… Helikoptéra si asi 5 krát urobila okružnú jazdu, nasnímali nás a jasné že sme im aj zakývali. Po dlhej, namáhavej činnosti sme sa mohli vrátiť zas do normálneho života. Sadli sme si na dolné nádvorie a sedeli. Potom sa dvaja odvážlivci (Mongol, Ignácio) rozhodli ísť pre guláše, ktoré sme mali na obed. Najedli sme sa a ja s Aďou sme išli do školy. Medzitým bolo vystúpenie šermiarov. Večer bola omša a slávnostný táborák. Mne s Adou sa tam nechcelo a tak sme zostali v škole. Celý čas sme sa bavili a lietali. Prišla noc, posledná noc. Rozmýšľali sme, že nebudeme spať, lebo sme tu posledný krá, ale o 2:00 sme už boli ako zarezané. Nedeľu o 7:00 ma zobudil Ignácio, že ideme domov. S Adrianou sme vstali a začali sa baliť. Zbalili sme sa , umyli, atď… a odišli. Zase cestovanie. Cesta autobusom do Popradu bola tichá. O 9:39 nám išiel do Trenčína. Kúpili sme si lístky a šup na vlak. Vo vlaku sme hrali karty a ja úbohá som písala tento článok. Bolo tam super.

Magda – Rosnička

Kategórie
Na schôdzky

Skautské hry 1.

Zopár osvedčených hier na schôdzky i na výlety pre skautov a skautky…

HRY do klubovne

Hry pre skautov:

Telegram
Radca nadiktuje 10 slov, ktoré si hráči napíšu. Na dané znamenie začnú prepisovať slová morzeovkou. Boduje sa čas potrebný na prepísanie i správnosť prepisu. Najlepší čas toľko bodov, koľko je hrajúcich, ďalší vždy o bod menej. Za každé dobre napísané slovo 1 bod.

K cieľu naslepo
Radca pripevní na stenu, asi vo výške tváre, papierik o rozmeroch 10 x 10 cm. Potom zo vzdialenosti asi 10 krokov ide k papieriku prvý hráč so zavretými očami a natiahnutou pravicou a snaží sa ukazovákom dotknúť papiera. Potom sa vystriedajú aj ostatní členovia družiny.

Desať čísel
Radca prečíta 10 čísel, dvojciferných (napr. 87, 45, 12, 35, 68 …) Potom sa každý chopí pera a snaží sa napísať toľko čísel, koľko si zapamätal.

Čo to bolo?
Hráči so zaviazanými očami si sadnú okolo stola. Radca potom posiela od jedného k druhému rôzne veci, napríklad píšťalku, gombík, zápalku, ceruzku … Vecí je 20. Hráči musia byť ticho, každú vec ohmatajú a pošlú ju ďalej. Potom radca veci zbalí, hráči zložia z očí šatky a začnú písať čo si z vecí zapamätali.

HRY do prírody

Pátranie po hvízdajúcom
Vedúci dá niekomu píšťalku, ale tak, aby to ostatní nevideli. Ten má za úlohu čas od času písknuť, ale tak aby ostatní hráči nezistili kto píska. Všetci sa rozídu do priestoru asi 1 x 1 km. Hráči sa musia pohybovať individuálne. Hráč s píšťalkou musí postupovať obozretne a s kľudom, inak bude skoro odhalený. Úlohou všetkých hráčov je zistiť v čo najkratšom čase kto píska.

Chytanie vedúceho po sluchu
Ihrisko je kruhové menších rozmerov, s mäkkým podkladom. Všetci hráči si dobre zaviažu oči, len vedúci vidí. Pohybuje sa po ihrisku a čas od času hvizdne na píšťalku. Ostatní sa ho čo v najkratšom čase snažia chytiť.

Dĺžka prútov
Vedúci pripraví 10 prútov rôznej dĺžky- od niekoľko cm do 2 m. Hráči so zaviazanými očami majú iba hmatom odhadnúť ich dĺžky. U každého hráča môžeme vypočítať % presnosti.

Protichodné rozkazy
Vedúci si pripraví pre každého z hráčov rozkaz. Každý rozkaz musí mať aj svoj protiklad (napr. vylez na strom , nedovoľ nikomu, aby vyliezol na strom, založ oheň, nedovoľ nikomu, aby založil oheň…)Ak má všetky rozkazy napísané na lístkoch, dá každému z hráčov jeden z nich. Hráči sa rozpŕchnu a hra sa začína. Hra končí za 10 – 15 min. Vyhrávajú tí, ktorým sa podarilo rozkaz splniť.

Prepadové člny
Dva kruhy priemeru 6 m vzdialené od seba 30 m predstavujú dva ostrovy. Každý ostrov obsahuje rovnaký počet bojovníkov. Na začiatku hry vyšle veliteľ jedného hráča, ktorý má zaútočiť na nepriateľský ostrov. Čím bližšie sa priblíži, tým má väčšiu šancu trafiť niektorého zo súperov loptou. Hodí loptu a ak zasiahne nepriateľa jeho družstvo získava jeden bod, ale ak ho pri spiatočnej ceste chytia hráči 2 družstva tak mu bod odčítajú. Ak netrafí a pri spiatočnej ceste ho nechytia bod nezískava nikto. Víťazí družstvo ktoré získalo najviac bodov.

Honba na medvede
Z tábora sú vyslaní dvaja hráči, ktorí predstavujú medvede do vymedzeného priestoru 2-3 km2. Čím je terén členitejší, tým lepšie. Niekoľko minút po odchode medveďou do určeného priestoru sa táborníci rozdelia do dvojíc. Úlohou dvojice je dotknúť sa niektorého medveďa (musia sa ho dotknúť naraz, alebo v intervale 5 sek.). Ale ak sa jeden z dvojice vzdiali, medveď sa ho môže dotknúť a dvojica sa musí vrátiť na štart
a začať medveďou hľadať znovu. Víťazí dvojica, ktorá medvede zneškodní.

Lov v džungli
Do vymedzeného priestoru 1 x 1 km rozloží vedúci so svojím pomocníkom farebné lístky rozmerov 10 x 10 cm(biele, žlté, červené, zelené, modré, šedé ), ktoré predstavujú zver. Pre každého hráča je asi 5 lístkov. Hodnota každého lístka je rôzna (najväčšiu hodnotu má šedý lístok). Úlohou hráča je pozbierať čo najviac lístkov, ale je tu ešte nebezpečenstvo tigra (keď sa niektorého hráča dotkne musí mu dať všetky papieriky a začať odznova). Víťazí hráč, ktorý po sčítaní lístkov má najviac bodov.

Džungľa
Vedúci zoznámi účastníkov s rozsahom ihriska (2 km) a rozdá im po pruhu farebného papiera. Celkom sú štyri farby – červená, modrá, zelená a biela. Každý hráč dostane papiere tak, aby ich ostatní nevideli a hneď si ich skryje. Hráč má chytať hráčov, ktorí majú nepriateľskú farbu, ale musí sa kryť aj pred hráčmi, ktorí ho chytajú (napr. červená prenasleduje zelenú a uteká pred modrou, modrá prenasleduje červenú a musí sa mať na pozore pred bielou, biela prenasleduje modrú a prchá pred zelenou, zelená chytá modrú a kryje sa pred červenou). Asi za päť minút po rozpŕchnutí hráčov sa hra začína. Každý hráč vytiahne papier a dá si ho do ruky. Hráč, ktorého sa dotkol súper je z hry vyradený. Nakoniec zostanú dve farby, ktoré potom už nebojujú, víťazí tá, ktorá má v hre väčší počet bojovníkov.

Na zajatcov
Bojová hra v ľahkom odeve a v teniskách. Vhodný terén je z dostatočnými úkrytmi. Oddiel sa rozdelí do dvoch družstiev
A-B. Všetci sa zhromaždia na mieste, kde je narysovaný kruh s priemerom 6 m, ktorý predstavuje vezenie. Jeden z družstva A počíta nahlas do 100. V tejto dobe sa príslušníci družstva B rozpŕchnu a ukryjú (max. 200 m. od vezenia). Keď skončí pri čísle 100, družstvo A začne hľadať súperov. Kto je objavený, ten opustí úkryt a prchá. Keď je chytený a zvalený na zem-je zajatec. Je odvedený do kruhu. Niekoľko hráčov z družstva A je na stráži pred vezením. Hráč je oslobodený vtedy, ak niekto z družstva B vbehne do kruhu a zvolá „Volný!“( môže byť oslobodený len jeden). Hrá sa buď do úplného pochytania družstva A, alebo na čas. V prvom prípade víťazí družstvo, ktorému sa podarí súperov zajať skôr. V druhej variante víťazí to, ktoré v stanovenom čase (30 min.) zajalo viac protivníkov.

Kúzelník na skale
Hra sa hrá v zarastenej krajine. Vyberie sa jeden hráč, ktorý predstavuje kúzelníka a pomocník, ktorí sa postavia na miesto z dobrým výhľadom. Pomocník vysiela signály morzeovkou najlepšie po jednom slove v krátkych intervaloch (2-3 min.). Ostatní hráči majú za úlohu priblížiť sa čo najbličšie ku kúzelníkovi, aby videli signály a mohli ich zapisovať. Kúzelník má ďalekohľad, ktorým sleduje hráčov. Keď niektorého hráča uvidí a povie jeho meno hráč automaticky z hry vypadáva. Po poslednom signále už kúzelník nikoho nehľadá. Vyhráva hráč, ktorý nebol videný, správne rozlúštil signalizovanú správu a splnil úlohu, ktorá bola vysielaná.

Pašeráci a pohraničná stráž
Hrá sa v krajine húštin a úkrytov. Hráči sa rozdelia na dve rovnaké skupiny. Jedna skupina predstavuje pašerákov, ktorí prenášajú predmety (vrchnák z fľaše, ceruzku…) a druhá skupina predstavuje strážcov, ktorí vopred vedia, aké predmety sa prenášajú. Vymedzí sa územie napr. cesta, potok alebo konce územia vyznačíme farebnými stuhami. Po začatí hry sa strážcovia rozmiestnia a ukryjú. Pašeráci môžu ísť v skupinách alebo po jednom. Zdatnejší môžu dostať až 3 predmety, tí slabší po jenom. Majú za úlohu preniesť predmety (ktoré si ukryjú v oblečení) tak, aby ich strážcovia nechytili. Keď strážcovia chytia pašeráka, prehľadávajú ho najviac 2 minúty. Keď uňho nič nenájdu vráti sa 50 m späť a snaží sa prebehnúť znovu. Ak prenesie pašerák predmet na určené miesto vracia sa späť tak, aby ho nechytili. Keď ho chytia vracia sa 20 metrov . Pašeráci vyhrávajú vtedy, ak prenesú 3 x viac predmetov, koľko im pohraničiari vzali.

Neviditeľné zástavky
K tejto hre potrebujeme asi 30 malých zástaviek rozmerov
10 x 15 cm z hnedých a zelených látkových odstrižkov. Vedúci rozmiestni na ploche asi 1km2 na viditeľných, ale nenápadných miestach všetky zástavky. Všetci hráči sa rozpŕchnu do vyznačeného priestoru a hľadajú zástavky. Na hľadanie majú čas asi 30 min. Víťazí ten hráč, ktorý vedúcemu donesie najviac zástaviek.

Hľadanie zástaviek
Vedúci rozdelí táborníkov do štyroch rovnako početných skupín
( 5-10 ). Každé družstvo dostane dve zástavky, ktoré sú očíslované. Hra sa začína zhromaždením všetkých družstiev na určenom mieste. Každé družstvo sa postaví čelom k jednej svetovej stane. Každé družstvo sa vydá na pochod, ktorý trvá tri minúty v určenom smere (nesmú sa vychýliť viac ako 5 metrov od osi pochodu). Po týchto troch minútach sa družstvá rozbehnú hľadať zástavky súperov. Za každú zástavku, ktorú objavia družstvo získa 10 bodov. Za zástavku, ktorú nikdo nenašiel získava družstvo, ktoré hu schovalo 10 bodov. Hra sa končí za 30 minút zvukovým signálom.

Kukučka
Jeden hráč je kukučka. Schová sa v lese a každých 30 sekúnd musí zakukať. Svoje stanovište môže po každom zakukaní meniť. Úlohou ostatných hráčov je Kukučku nájsť a chytiť ju.

Desať
Hra pre družiny, i pre celý oddiel, ktorá sa hrá za pochodu. Určí sa jeden, ktorý bude počítať do desať. Za týchto desať sekúnd sa musia ostatní hráči schovať tak, aby ich počítajúci nenašiel. Ten, koho počítajúci nájde ako prvého, sa stane počítajúcim. Hra sa môže hrať s rôznymi obmenami napr. za každého nájdeného sa môže počítajúci posunúť zo svojho stanoviska o 2 kroky
ľubovolným smerom a pod.

Lesná kymovka
Na lesnej ceste sa vytýči asi 100 metrov dlhý úsek. Označí sa začiatok aj koniec zástavkami. Vedúci hry na tomto úseku po oboch stranách cesty rozloží 20 vecí, ktoré do prírody nepatria (konzerva, papier, vreckovka, pero…). Úlohou súťažiacich je, aby za 2 minúty prešli tento úsek a zapamätali sa čo najviac vecí. Tieto veci potom v časovom úseku 5 minút napíšu na papier. Vyhráva ten ktorý napísal najviac vecí.

Kto prehovoril?
Hráči stoja v kruhu, v strede je jeden so zaviazanými očami. Vedúci „slepého“ dvakrát otočí okolo osi a potom potichu ukáže na niektorého hráča na obvode. Označený sa pýta: Kto prehovoril? Úlohou stredného je podľa hlasu poznať a pomenovať toho, kto prehovoril. Kto je spoznaný stáva sa „slepcom“. Hlas sa môže rôzne meniť.

Prepaľovanie povrazu
Hráči sa rozdelia do trojčlenných skupín. Každá skupina si spraví
poľné ohnisko a vo výške 1m. nad ním natiahne povraz (nie umelý). Na pokyn vedúceho sa skupiny rozbehnú do okolia pre drevo a snažia sa čo najrýchlejšie rozložiť oheň a prepáliť povraz.

Dojdi naslepo k plechovke
Vedúci zabodne na rovnej lúke tyč a na ňu plechovku. 20metrov od tejto tyče označí štart. Každý hráč má zaviazané oči. Jeho úlohou je buchnúť do plechovky palicou, ktorú má v ruke. Vyhráva ten, kto má najlepší čas.

Presné obraty
Na rovnej lúke rozprestrieme noviny. Jeden hráč zo zaviazanými očami sa na ne postaví. Potom vyjde priamo vpred – po piatich krokoch sa obráti presne o 90o vpravo a urobí ďalších 5 krokov, nový obrat o 90 o vpravo, 5 krokov, obrat a poslednými piatimi krokmi sa má vrátiť na noviny, z ktorých vyšiel.

Približovanie sa k lovcovi
Na vhodnom mieste stojí lovec so zaviazanými očami a s puškou (palica). Ostatní hráči sa rozpŕchnu do okolia na obvod kruhu 150 – 200 m. od lovca. Ich úlohou je dostať sa k lovcovi čo najbližšie. Keď lovec niekoho začuje, ukáže tým smerom palicou a rozhodca stojaci za ním určuje, kto bol a kto nebol zasiahnutý. Meno toho kto je zasiahnutý ohlasuje rozhodca hlasným volaním. Menovaný hráč je z hry vyradený. Ten kto sa priblíži k lovcovi najbližšie vyhráva.

Štafetová správa
Hráči sú rozdelení do skupín po 5. Všetci idú spolu z rozhodcom a každých 150 krokov necháva každé družstvo jedného hráča. Posledných 150 krokov ide už iba rozhodca a po jednom hráčovi z každého družstva. Kde sa zastavia je štart. Rozhodca dá každému poslednému z družstva list so správou. Ich úlohou je sa správu naučiť a predať ju svojmu spoluhráčovi, ktorý je vzdialený 150 m. Ten ju odovzdá ďalšiemu a tak to ide až k poslednému. Ten správu napíše na papier a odovzdá ju rozhodcovi. Vyhráva to družstvo, ktoré predá správu najrýchlejšie a čo najpresnejšie.

Stromy
Dve družstvá stoja čelom k sebe. Rozhodca zvolá meno niektorého stromu, ktorý rastie v okolí. Na tento povel sa rady rozpŕchnu. Každý hráč beží k najbližšiemu menovanému stromu, dotkne sa ho a čo najrýchlejšie sa vráti naspäť do rady. Rada, ktorá prvá stojí vyrovnaná na svojom stanovišti vyhráva.

Boj o šatky
Ihrisko 30 x 30 m. Hráči sú rozdelení do dvoch družstiev. Každý má vzadu za pásom zastrčenú šatku. Na znamenie sa všetci príslušníci jedného družstva sa snažia zmocniť šatiek nepriateľa. Nie je dovolené svoju šatku pridržiavať rukami. Jedinou obranou je obrat, úskok alebo ústup. Hráč, ktorému je šatka vytrhnutá, je z ďalšieho boja vyradený. Víťazí družstvo, ktoré vyradí všetkých súperov.

HRY pochodové

Cesta
Jednej polovici hráčov daj nejaké drobné predmety, veľké asi ako krabička od zápaliek, druhá polovica sú strážci. Potom sa všetci vydajú na cestu. Hráči, ktorí majú predmet idú vpredu a snažia sa ho odložiť tak, aby to uniklo pozornosti strážcov. Môžu to urobiť do vzdialenosti 5 metrov od cesty. Odstup stráží je asi 25 metrov a nie je povolené ho znižovať. Za zákrutou cesty musí stráž prehľadať okolie cesty. Hrá sa na dobu, po ktorú sa ide na dohodnuté miesto. Potom si hráči úlohy vymenia. Víťazí strana, ktorá má viac bodov za úspešne odhodené predmety a za spozorované pokusy súpera.

Hľadanie lístkov
Priprav prúžky papiera asi 3×3 cm. Po ceste ich ukrývaj pred zrakmi hráčov na vhodné miesta tak, aby neboli zo vzdialenosti 3 metrov už vidieť. Hráči si majú pamätať tieto miesta a pri návrate po tej istej ceste lístky zbierajú. Víťazom sa stáva ten, kto ich nazbiera najviac. Platí pravidlo, že sa nikto nesmie vzdialiť viac ako 30 m od vedúceho hry.

Desať
Hrá sa za pochodu. Vedúci hry zakričí „DESAŤ“, zavrie oči počíta zostupne dole (10, 9, 8, 7…0) a ostatní hráči sa musia za tento čas schovať. Musia byť schovaní tak, aby ich počítajúci po otvorení očí nevidel. Ak počítajúci povie nula, hráči sa už nesmú pohnúť zo svojich úkrytov. Ten koho počítajúci ako prvého uvidí sa stáva v ďalšom kole počítajúcim. Pokiaľ to všetkým ide dobre a dlho nemožno nikoho nájsť môže sa čas v ďalšom kole skrátiť, alebo po každom najdutí môže počítajúci môže spraviť napríklad 2 kroky ľubovolným smerom.

 

Kategórie
Zborové akcie

Zborový Mikuláš 2001

8. 12 2001 – Trenčín
„Opäť ťažká šichta. Už niekoľko dní lietam a lietam a rozdávam balíčky. Dnes som bol objednaný k skautom z 87. zboru v Trenčíne. Bol som tam načas. Okolo 9:30 sa pozliezalo z rôznych kútov Trenčína viac ako 40 včielok, vlkov, skautiek a skautov. Začiatok bol plný hier, takže mi ostal čas, aby som sa dôkladne pripravil. Aj s anjelom sme čakali, kedy príde čertisko nepodarené.A on už medzitým strašil všetkých prítomných. Ani napomenutie od anjela , že skauti sú vždy poslušní nepomohlo, a tak musel zasiahnuť môj mikulášsky gang. Keď konečne odviedli čerta dal som sa do práce. Veď bolo na čase. Tá kopa balíčkov ma už ťahala k zemi. Za pomoci anjela sme ich rýchlo rozdali. Bol by som sa zdržal, koláčiky na stoloch lákali, ale musel som si nechať zájsť chuť. Volali ma na
súrnu služobnú cestu, a tak som sa rozlúčil a sľúbil, že o rok sa opäť uvidíme. Ako som sa neskôr dozvedel, bol ešte country bál, na ktorom sa všetci do sýtosti vybláznili.“

So srdečným pozdravom:
Mikuláš – Ignácio.

 

Kategórie
Písalo sa o nás

Zvedavka mestská 2001- článok z novín

1. 12. 2001 sa v Trenčíne konala skautská Zvedavka. Okolo 9:00 sa vlci, včielky a skautky z Prievidze, Trenčianskej Teplej a Trenčína stretli v našej starej klubovni. Všetci v dobrej nálade sme si na zahriatie zahrali pár hier a občerstvili sa teplým čajom. Neskôr sme sa zoradili do skupiniek a Zvedavka sa mohla začať. Po rozdelení sme sa všetci vydali svojím smerom, vyplniť otázky. Niektoré otázky boli aj pre Trenčanov veľmi zložité. Napr. otázka, kedy bol postavený Morový stĺp. Pri nej sme sa teda poriadne zapotili! Najprv sme sa vydali do informačného centra, to však ……..
bolo zatvorené, tak sme sa rozhodli ísť do múzea. Tam nám bohužiaľ informácie neposkytli, ale poradili nám, že by to mohlo byť priamo na Morovom  stĺpe. Prezreli sme stĺp z každej strany, ale rok sme nenašli. Keď sme len tak brázdili pohľadom, do oka nám padla galéria oproti stĺpu. Tam sa nám ochotná pani snažila z celých síl pomôcť. Hľadali sme tam v rôznych knihách, až napokon zatelefonovala svojmu vzdialenému známemu. Ten však odpoveď na  našu otázku síce nevedel, ale poradil nám aby sme sa skúsili opýtať v Krajskej knižnici. Tam ochotne zatelefonovali ďalším známym, ktorí nám po chvíli späť zatelefonovali správnu odpoveď. Bol to rok 1712. Vďační sme bežali naspäť do klubovne. Bol to zaujímavý zážitok, pretože za naše úsilie sme boli odmenené pekným diplomom a pamätným listom.

napísali Maruška a Amira

Kategórie
Zborové akcie

Zvedavka Mestská v Trenčíne 2001

1. 12. 2001 sa v Trenčíne konala skautská Zvedavka. Okolo 9:00 sa vlci, včielky a skautky z Prievidze, Trenčianskej Teplej a Trenčína stretli v našej starej klubovni. Všetci v dobrej nálade sme si na zahriatie zahrali pár hier a občerstvili sa teplým čajom.
Neskôr sme sa zoradili do skupiniek a Zvedavka sa mohla začať. Po rozdelení sme sa všetci vydali svojím smerom, vyplniť otázky. Niektoré otázky boli aj pre Trenčanov veľmi zložité. Napr. otázka, kedy bol postavený Morový stĺp. Pri nej sme sa teda poriadne zapotili! Najprv sme sa vydali do informačného centra, to však bolo zatvorené, tak sme sa rozhodli ísť do múzea. Tam nám bohužiaľ informácie neposkytli, ale poradili nám, že by to mohlo byť priamo na Morovom stĺpe. Prezreli sme stĺp z každej strany, ale rok sme nenašli. Keď sme len tak brázdili pohľadom, do oka nám padla galéria oproti stĺpu. Tam sa nám ochotná pani snažila z celých síl pomôcť. Hľadali sme tam v rôznych knihách, až napokon zatelefonovala svojmu vzdialenému známemu. Ten však odpoveď na našu otázku síce nevedel, ale poradil nám aby sme sa skúsili opýtať v Krajskej knižnici. Tam ochotne zatelefonovali ďalším známym, ktorí nám po chvíli späť zatelefonovali správnu odpoveď. Bol to rok 1712. Vďační sme bežali naspäť do klubovne. Bol to zaujímavý zážitok, pretože za naše úsilie sme boli odmenené pekným diplomom a pamätným listom.

napísali Maruška a Amira

O tejto akcii bol aj článok v novinách!

Kategórie
Zborové akcie

Stretnutie radcov a radkýň nášho zboru 2001

Už dlhší čas sme plánovali jednu spoločnú akciu a konečne sa nám to podarilo. Tentoraz sa mali stretnúť len radkyne a radcovia  nášho zboru. Stretli sme sa 22. septembra 2001 ráno o 9 hodine. Bolo nás deväť (4 skautky a 5 skautov), ostatní asi nemohli prísť pre horšie počasie. Rozhodli sme sa, že skautkám ukážeme Zlatovskú dolinu. Celý týždeň predtým však pršalo a tak bolo poriadne blato. No ani to nás neodradilo a vydali sme sa na cestu.
Cesta nebola nijak zvlášť namáhavá a ani nebola veľmi dlhá. Asi po hodinke a pól sme si dali prvú prestávku aby sme sa posilnili pred ďalšou cestou. Cesta nám ubiehala celkom rýchlo, lebo sme sa rozprávali, ako to v jednotlivých oddieloch chodí ale dohadovali sme sa aj o ďalšej spoločnej spolupráci. Ani sme sa nenazdali a bol pred nami kopček na ktorom sa donedávna vypínal totem nášho oddielu. Vandali ho však už druhý krát zničili a preto sme ho boli nútení zniesť domov. Tak sme si mohli pozrieť len miesto, kde stál totem a mohyla.
Potom sme zbehli dolu na Kanadu, kde sme založili malý ohník a opekali sme si. Škoda, že bolo tak mokro, lebo sme si nemohli zahrať nijakú hru. Unavení sme sa vrátili do Zlatoviec, kde sme sestričkám ešte ukázali našu skromnú klubovňu. Potom sme ich už len odprevadili na autobus. Bol to pekný sobotný výlet a nebyť takého vlhka a mokra mohol byť ešte krajším. Dúfam, že sa nám ten ďalší spoločný výlet vydarí lepšie.