87. skautský zbor Bufinky Trenčín

Nedávno som našiel môj starý konceptný zošit zo slovenčiny. Hneď na prvej stránke ma veľmi prekvapil koncept slohu o prespávačke, ktorá sa konala 8.-10. novembra 2013 v skauťáku v Zlatovciach.

V piatok o 17:30 som spolu s mojím spolužiakom prišiel na skaut. Náš radca Lukáš prišiel až o niekoľko minút. Večeru nám priniesli Lukášovi rodičia, a tak sme mali pečené buchty od jeho babky. Po sladkej večeri sme si pozreli film Ja, zloduch 2 a o 23. hodine sme išli spať. Ivo, Tomáš a Ľubko V. nás celú noc budili. Behali po celom skauťáku. A keď sa to už nedalo vydržať, išli sme si ľahnúť do druhej klubovne (labuťárne). Dvere sme zabarikádovali gaučom, no ani potom neprestali. Chceli nás vylákať von. Lákali nás Mikulášom, že nám dajú tablety a mobily… Okolo druhej si robili čaj a išli spať až o štvrtej nadránom. Na druhý deň nám Lukáš urobil raňajky. Celý sobotňajší program sa niesol v znamení strašidiel. Dopoludnia sme si vyrábali duchov z gázy a papiera. Po dobrom obede sme mali program pre rodičov a Sama 🙂 Vyrábali sme tekvice z papiera, ktorými sme si vyzdobili našu klubovňu. (br. Šmerlock sa o nich neskôr vyjadril ako o bordeli, ktorý musel niekoľko rokov po akcii strhávať z lámp) Spokojní s našimi výtvormi sme si pochutnali na dobrej torte. Druhú noc sme zostali spať len ja, Lukáš, Samo, Jurko, Tomáš a Ľubko. Večer sme si pozreli 3 filmy, zahrali si stolný futbal a išli sme spať (dokonca sme sa aj vyspali 🙂 V nedeľu sme po sebe všetko poupratovali a išli sme domov.

Daniel Ševčík VI.A

Cieľom tohto môjho príspevku nie je len oboznámiť vás o našej prespávačke, ale aj poukázať na dôležitosť písania článkov o akciách. Keď som prvýkrát prišiel na skaut bol som ohromený obrovským množstvom hier a skvelých aktivít, a tak som si začal písať do starého diára podrobný popis všetkých hier, aby som na ne jednoducho nezabudol. Po určitom čase sa skauting začal stávať prirodzenou súčasťou môjho života. Hry ako trohjnožka a buldog mi zovšedneli tak, ako by zovšednela legendárna píseň úplňku, hochům od Bobří řeky, keby sa od Tapina naučili jej prekrásny a tajomný text. A tak som si prestal robiť tieto zápisky. Bohužiaľ sme nemali ani našu družinovú kroniku, takže o fungovaní Krtkov od ich začiatkov niekedy v prvej polovici škr. 2011/2012 viacmenej až do roku 2016 máme záznamy len z niekoľkých väčších akcií… Asi pred deviatimi mesiacmi, keď vznikla naša nová družina (svorka) Šedých vĺčat som začal písať kroniku. Áno zaberie to trochu viac času a nie vždy sa podarí napísať aspon pár viet o každej schôdzke, ale stojí to za to. Keď občas navštívim br. Vitka, listujem si v oddielovej kronike, (ktorá sa mimochodom prestala písať v roku 2004), alebo len tak debatujem s nejakým oldskautom, v ich reči nachádzam obrovské množstvo zážitkov, ktoré sa im vybavujú v mysli, hoci sa stali pred desiatkami rokov. Preto by som chcel každého či už ostrieľaného radcu, alebo malého nováčika poprosiť o zapisovanie svojich zážitkov, ktoré ti skauting umožnil zažiť, aby ich mohli o 5, 10 a možno 50 rokov prežívať spolu s tebou ďalší skauti a skautky. Hovoríš, že nevieš písať slohy, z pravopisu ti vychádza úžasná jednotka ruského pôvodu či škrábeš ako kocúr? To vôbec nie je dôvod na kapituláciu. Spomeň si na poslednú vetu, ktorú si ako malá včielka alebo vĺča s neistotou hovoril/a pri svojom prvom sľube niekde na lúke pri svetle mesiaca a plápolajúceho ohňa, „a byť stále lepším/lepšou“. Je to výzva! Výzva, za ktorú síce nedostaneš nášivku, ale umožní ti prekonať a zlepšiť samého seba. Veď musel by v tom byť čert, aby si sa nezlepšil v slovenčine, keď každý týždeň napíšeš hoci len kratučký sloh. Takže hej skauti hor sa volá papier a pero a smelo do toho.