Kategória: Zborové akcie

Kategórie
Zborové akcie

Hrací doupě 2004

Zmráka sa, k večeru sa chýli (keďže zimna klope na dvere- je takáto akčná atmosféra, ako stvorená na hry, oveľa skôr). Do klubovne sa pomaly trúsia priazdnivci zábavy a dobrodružstiev. Veď práve o tom budú tieto dni… Dievčenská klubovňa sa razom zmenila na „Hrací doupě“. Čo stôl, to iná zaujímavá hra. A tak si všetci mohli ….
vyskúšať, ako to chodí v „Amun-Re“, že v „Jungle speed“ ten kto
je pomalý nemá šancu vyhrať, či aké taje môže skrývať „Proroctví“. Kus westernovej zábavy zaobstaral „Bang“, kto mal chuť na Taliansku pizzu vyskúšal hru „Mama-mia“ a záludnosti rôznych postáv ste mohli vychutnať v „Citadele“. Ešte by sa dalo dlho rozprávať o mnohých ďalších hrách, ale tú atmosféru jednoducho treba zažiť.
Nestihli ste si zahrať všetko čo by ste chceli? Nebojte sa, podobná akcia sa určite
ešte niekedy zopakuje. 😉

Veverica

Kategórie
Naše projekty Zborové akcie

Zvedavka mestská Trenčín 2004

Ako je už zvykom, jeden z jesenných dní patrí mesto Trenčín skautom, a tak tomu bolo aj v sobotu 23. októbra 2004, kedy trenčianski skauti obsadili Mierové námestie a otvorili už v poradí X. ročník súťaže Zvedavka mestská. Kvalitu tohto podujatia potvrdzujú početní návštevníci, …. ktorých tento rok prišlo približne 130.
Už od siedmej hodiny ráno  organizátori z  87. skautského zboru pripravovali pódium, ozvučenie, registračné miesta, nechýbali ani typické skautské podsadové stany. Názov Zvedavka prezrádza samotnú myšlienku súťaže, kde jedenotlivé hliadky majú za
úlohu správne zodpovedať otázky týkajúce sa Trenčína, jeho histórie, rôzne zaujímavosti a tajomstvá. Nemálo Trenčanov muselo hlboko zaloviť v pamäti, keď ich skupinka mladých skautov zasypala otázkami o významných i zabudnutých miestach krajského mesta.
Ďalej jeden z organizátorov: „Zvedavka mestská je skautská súťaž, ktorú sme sa tento rok rozhodli prezentovať i verejnosti, preto sme požiadali mesto Trenčín práve o Mierové námestie.“
Akcia Zvedavka mestská mala aj prezentačný charakter, hneď pri vstupe vás privítala viazaná stavba brány postavená s pomocou bratov 32. skautského zboru, informačné plagáty a fotografie celoročnej činnosti, táborov, medzinárodných akcií.
„Pre všekých, ktorí nesúťažili sme pripravili tvorivé dielne ako stena podpisov, pílenie dreva, zabíjanie klincov, výtvarka – odtláčanie zemiakov či hod na presnosť.“
Sychravé počasie spríjemňovala skautská atmosféra, teplý čaj a lákavé výhry pripravené pre tých najlepších. Niekoľko okoloidúcich sa zastavilo, aby sa čo – to dozvedeli o skautingu, iní si vyskúšali sprievodné workshopy.
O akciu prejavili záujem i médiá, STV a Trenčianska televízia.
Popoludní nasledovalo vyhodnotenie skupín spojené s odovzdávaním cien, ktoré určite pripomenú súťažiacim, že sa oplatí prísť o rok znova.

Ďakujeme mestu Trenčín, sponzorom, všetkým skautom, ktorí pomohli organizovať Zvedavku a tešíme sa na ďalší ročník.

                                               -M-

Kategórie
Roveri Zborové akcie

Jesenné zborové akcie 2004

Počas jesene, sme mali taktiež zopár akcií. Samozrejmosťou boli schôdzky, a pravidelné stretnutia v klubovni. V tomto článočku skúsim spomenúť tie najzaujímavejšie a doplniť aj zopár aktuálnych fotiek…

Roverská PUDING párty
Roveri sa tiež rozhodli že si spravia prvú tohtoročnú schôdzku. A čo bolo programom prvej roverskej schôdzky – no predsa puding. Veď sa aj volala Puding párty. Tak sme sa ako obvykle stretli v klubovni a pustili sa do tohto nášho veľdiela. Najväčší problém bol vybrať tú správnu chuť. Mali sme viacero návrhov, ale nakoniec to vyhrala čokoládová klasika.Okrem varenia a papkania pudingu sme sa rozprávali o všeličom možnom i nemožnom. Samozrejme aj o našej roverskej družine a jej ďalšom smerovaní.
BSD – Bratislavské Skautské Dni 2004
Rozprávajúc sa cesta ubieha o trošku rýchlejšie. Keď sme v Bratislave presúvame sa na autobusovú zastávku. Čakáme na 212-ku. Vezieme sa na Patrónku. Tu nasadáme na 43 smer Železná studnička. Hneď na ďalšej zastávke nastúpi pár skautov a spustia: „Ty si Mongol však!“ Ani som netušila aký je Mongolko svetoznámy… Počítam zastavenia. Majú byť 4, ale tí ostatní skauti vystupujú na druhej . Dozvedáme sa že zastávky sú len na znamenie. Na určené miesto – skautská chata Kačín to trvá 35 min. Kým však prídeme šero pohltí okolie a my blúdime popri pódiu kde hrá kapela a akéhosi otoču. Keď sa konečne vymoceme, ideme sa zaregistrovať a rozložiť si stan. V tej tme sa ťažko vyberá vhodné miesto a ešte k tomu sú tu všade pásky ktoré nemôžeme ignorovať, preto si vyberáme krtincové políčko kde sa rozkladáme…
Rozložíme stan a poobzeráme táborisko. Hodíme do seba ľahkú večeru a ideme pomaly spať. Zaspávame pri zvukoch nejakej skautskej kapely ktorá hrá na pódiu. Ráno sa zobúdzam celý dolámaný. Ale nič to, idem sa naraňajkovať aby som bol plný energie. O desiatej je otvárací ceremoniál. Všetci sa zídu na lúke za cestou, kde sa oficiálne otvorili tohtoročné BSD – Bratislavské skautské dni… Predstavia sa jednotlivé zbory a povie sa stručný program. My sme rozhodnutí ísť na roverskú hru. Nevediac do čoho ideme, sa všetci stretáme na už spomínanej lúke za cestou. Je nám vysvetlené o čom bude hra a aké sú pravidlá. Keď sa to povie vyzerá to jednoducho. Hrá 8 ľudí v jednom družstve, pričom  4 sú nevidiace kolesá jeden musí byť vodič ktorý nevidí ale musí riadiť celý voz. A jeden je navigátor ktorý síce vidí, ale zase nehovorí. Vodič a navigátor musia byť nad zemou a nesmú sa dotýkať kolies. Dvaja tvoria ešte podporu… No najskôr sme si museli zohnať vozidlo. Jedni zohnali brvna v lese, iní doniesli lavičku, my sme mali rebrík od hasičov. No skúsili sme si skúšobné kolo a išlo sa naostro. Prvých 100 metrov bola pohoda, potom to však išlo čo meter to ťažšie….No na konci sme neboli síce prví, ale došli sme. Narozdiel od niektorých čo to vzdali. Kolesá mali otlačené plecia, vodič i navigátor zase zadky…. 🙂
Potom sme hodili neskorý obed. Poobede sme boli na oneskorenej keramike, potom na premietaní fotiek  v bare u Rózy. Večer sme ešte boli v čajovni a kúsok aj na koncerte….
Ceny na Zvedavku
Keďže na október chystáme hru Zvedavka Mestská na tejto roversko rozšírenej schôdzke sme vyrábali ceny. A tak sa obkreslovalo, pilovalo, vypaľovalo, brúsilo…

 

Roverská schôdzka 22. októbra
Na žačiatok sme sa ešte povenovali Zvedavke, ubezpečili sme sa, že každý vie aká je jeho úloha a doriešili nejaké tie problémy. Potom sme si zahrali hru s loptičkou. Bolo to celkom príjemné odreagovanie, po ktorom nasledovalo odhalenie prekvapenia ktoré vyrobili roveri pre roverov 🙂

Kategórie
Zborové akcie

JOTI 2004

Jéj, sú presne dve hodiny a ja som stihla prísť včas! Len tak-tak, ale podarilo sa. Stojíme pred univerzitou a čakáme na opozdilcov. Labytintom vysokoškolskej pôdy sa dostaneme do internetovej miestnosti. Za ten rok sa tu nič nezmenilo. Nestrácame čas , hneď sa zaregistrujeme a pripájame do siete….
Spočiatku komunikujeme so Slovákmi, Čechmi, ale neskôr sa túlame celým svetom. Sedíme síce na stoličkách, v tej istej miestnosti ako pred chvíľou, ale tí, s kt. komunikujeme sú z Nemecka, Holandska, Talianska, Venezuely, Mexika, určite aj z Austrálie i Ameriky a iných anglicky hovoriacich krajín. Všetci sú nažhavení, každý z nás ťuká do klávesnice ako ďateľ. Občas si pomôžeme s nejakým tým slovíčkom, ale rozhovory sú v plnom prúde. Vek, pohlavie, mesto, …
Milo nás prekvapí, ak niekto tuší, kde sa vlastne Slovensko  na mape sveta nachádza (podaktorí to berú ako samozrejmosť), no niekedy sa stane, že sa pokúšame ozrejmiť situáciu, že už nie sme Československo, ale polohu sme nezmenili. Počasie, čas, … Koľko rokov skautovania máš za sebou, opis a stručná charakteristika, aký je váš družinový program, …
Stretávame sa tu aj s ľudmi, s kt. sme si písali aj minulý rok. Otázka ako „ kde si teraz “ sa môžu zdať tým, čo majú internet doma, či v klubovni, smiešne. Nás však nesmierne zaujímajú a hltavo čítame každú z nich. Párkrát sa necháme nachytať, ale všetko len v rámci srandy, no čas náramne letí, stihneme si vymeniť adresy a pomaly sa lúčime s našimi priateľmi. Pri tomto stretmutí si precvičíme jazyky a opäť o rok si môže nejeden z nás povedať, že učiť sa má svoj zmyseľ. Táto akcia je dôkazom toho, ako možno využiť cudziu reč v praxi a ešte k tomu zábavnou formou.

Šik

Kategórie
Zborové akcie

Tatracor 2004

TATRACOR   Základné informácie:
7. stredoeurópske jamboree Tatracor 2004

  •   16. – 25. júla 2004
  •  Športcamp – Tatranská Lomnica – Slovensko
  •   2.100 účastníkov z 9 krajín Európy (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Švédsko, Holandsko, Chorvátsko, Slovinsko, Grécko)

Motto jamboree „Dotkni sa vrcholu!“
je výzvou pre všetkých skautov, aby siahli po najvyšších ideáloch a princípoch v skautingu a tak napĺňali svoje poslanie vo svete.

Cieľ a poslanie jamboree Tatracor 2004:
Vytvárať nové skautské priateľstvá, uvedomiť si životné poslanie nás skautov vo svete a zažiť plnohodnotný atraktívny program zameraný aj na pomoc druhým.
Vytvárať nové priateľstvá medzi skautmi z rôznych krajín a vzájomné sa obohacovať svojimi kultúrami. Povzbudiť účastníkov k nadšeniu pre skauting a k šíreniu nádeje okolo seba. Zažiť atraktívny plnohodnotný program, obohatený medzinárodnými aktivitami, zábavou, dobrodružstvami, vzdelávaním, ale aj pomocou pre druhých.

Aktivity, do ktorých sme sa mohli počas Tatracoru zapojiť:

batikovanie
carcassonne
crazy games
divadlo
dobíjačka
fotolab
freesbee
futbalTatracor – vrcholová kniha
internetový stan
jota – rádioamatérstvo
lietačky
kováčstvo
lezenie v tatrách
ľudové hračky
macgyverov memoriál
nočná bojovka
nočný výsadok
nohejbal
mini jazykové kurzy
opičia dráha
orientačný beh
papierové všeličo
pečenie
pioneering – viaz. stavby
pohladnice
pohybové divadlo
pozemný hokej
práca s kožou
práca na farme, kone
prednášky
ringo
rytiersky chodník
rytiersky turnaj
schola intelectualis
splav dunajca
šperkárstvo
tančiareň
tkanie
vietnam – bojovka s gumkostrelmi
volejbal
výlety do tatier a okolia
výlety histor. električkou
výlety na koňoch
woodcraft

Za každú absolvovanú aktivitu sme dostávali nálepky, ktoré sme si lepili do vrcholovej knižky. Družina ktorá vyplnila knižku najskôr mohla vyhrať zaujímavé ceny….

A ako videli Tatracor jednotliví účastníci?

Nasledujúcich pár postrehov zaznamenala pre Vás Šik…..

Prichádzam na stanicu kde mi do očí udrú zelené tričká. Všetky baby sú na prvý pohľad akési „rozčarované.„ Nemáme času nazvyš… Už sedíme vo vlaku, smer Poprad. Cesta, aj keď trvá tri hodiny, ubieha rýchlo. Škoda, že s nami nie sú všetci chalani. Tí však prídu večer, keď skončia v práci. Keď vystúpime v cieľovom meste, stanica vyzerá ako obrí sklad skautov a batožiny. To je však len dočasné. Čakáme na ďalší vlak, do ktorého sa namačkáme ako sardinky a to doslova. Kým sa však dopravíme do Lomnice, čaká nás jedno prestupovanie. Prechádzame s batožinou v rukách a na chrbtoch pár stovák metrov. Náhle sa pred nami skvie nápis TATRACOR  a šípka ukazujúca smerom ku kempu. Tu sa zložíme. Veve nás ide zaregistrovať, ale nie je to také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. Najprv dav ľudí, potom zistenie, že organizátori nevedia, že nejakí skautíci z Trenčína vôbec mali prísť. Stále sa nás snažili kamsi zaradiť: „to sú tí od Jastraba z Blavy, nie?„ Sedeli sme dve hodiny pred bránou a začali špekulovať čo sa dalo… Konečne prišla Veverica. Náš hangár vymenila za šesť podsád. Tak to vymeniť vedeli už dávno, ale to že prídeme, nevedeli! Neodpustiteľné!!! Dostali sme špeci kartičky „HOSŤ„ a išli sa ubytovať. Každý v areáli mal modrú šatku s nápisom tatracor, zelené náramky a dobytčáky – svoju predajnú cenu, ktorá im visela na krku. Len my nie. Malo to aj svoju výhodu. Až na pár výnimiek  (security) hneď každý vedel, že „my sme tí z Trenčína.„  Miesto na ubytovanie sme dostali v Gerlachu – maďarskom (zelenom)
subkempe. Neboli sme príliš nadšení, ale začali sme stavať náš základný tábor, čo sa neskôr ukázalo ako neľahká úloha. Začalo sa pomaly stmievať, mal byť nástup. A tak sme si obliekli rovnošatu a vydali sme sa tam kde všetci ostatní. Obrovský stan sa týčil pred nami rovnako ako pred nami stáli hordy skautov. Cestou s 3000-ke sme sa riadne vyšantili rovnako ako vsetci. Rôzne pokriky a mávanie vlajkami nás priviedli do varu. V hangári sa konal otvárací ceremoniál. Predstavili sa všetky národnosti – Poliaci, Maďari, Česi, Slováci, Slovinci Chorváti, Holanďania, Švédi a Gréci a každý nám poprial niečo pekné vrátane najposvätnejších hláv celej akcie. Tu sa k nám pridali už aj chalani. Po slávnostnom otvorení sme sa mohli zúčastniť diskotéky, ktorá uzatvárala dnešný večer.
Ďalšie ráno nás čakalo igelitové vrece s raňajkami. Po nich sme dostali lístky na dnešné aktivity s názvom Tradície a dielne. Keďže nám ich dali neskoro, niektoré sme už nestihli. Nastalo delenie a výmena kartičiek. Ja som si zvolila Rytiersky turnaj. Nebola som však sama, ale zato posledná, získala som najmenej bodov. Najväčší rytier – Segi vynikala vo všetkých disciplínach ako hod oštepom, boj na kladine, streľba z luku, … a ako sa ukázalo v mečíkovaní nemala konkurenciu a stala sa jasným víťazom. Poobede sa veľa z nás vybralo na splav Dunajca. Nechýbala som ani ja. Tento program bol naplnený úsmevom, radosťou a dobrou náladou rovnako ako dobrodružstvom. Segedínsky guláš, country večer + diskotéka či hocijaký iný program v plnej miere uzatváral prvý „pracovný„ deň.
Ďalší deň nás čakali naozaj Čisté Tatry, lebo cestou na Batizovské pleso sme nevideli skoro žiadne odpadky. Nepáčilo sa nám že jedna staffáčka riadne švihala, či z kopca, alebo do kopca. Moje ušká doteraz nemôžu zabudnúť koľko kriku počuli… Snáď jediné smeti, ktoré sme odnášali ostali po našom nasýtení sa. Kým sme čakali na príchod autobusu, spustil sa lejak. V tej chvíli ešte nik z nás netušil, že budeme premočení ako myši. Ja som sa po návrate do kempu presťahovala a aj iní vyriešili problémy so svojím ubytovaním veľmi rýchlo. Keďže bola nedeľa, viacerí z nás sa vybrali na svätú omšu. Tá prebiehala v slovenčine, poľštine, maďarčine, angličtine, latinčine a trošku aj v nemčine. Po omši sa tu začala pripravovať prvá kapela. Gospel.
To bol hlavný program dnešného večera(ak nepočítam vééľa alternatívnych okrem 3000-ky). Išla som sa prezliecť. Kým sme sa stihli vrátiť, prvú kapelu vystriedala druhá – Kapucíni. Boli veľmi svieži a napriek tomu, že by ste hneď k nim priškatuľkovali nejakú kostolovú umŕtvovačku, bola s nimi zábava. Ich texty boli hravé a zručné, ale kapelou večera sa pre mňa stali určite Heaven’s Shore. Ja som ich už poznala, zato pre Pedricu a Plamienku to bolo niečo nové. Pobláznili nás veru dosť. No aj tak sme sedeli na stoličkách a vychutnávali si ľúbivé írske melódie. Nie každý však obsedel. Po koncerte sme rýchlosťou svetla utekali do stanu, aby sme si mohli kúpiť CD kapely, ktorá nás tak zahriala pri srdci. Neskôr sme vybojovali aj podpisy na obal. A len na málo rukách sa skvel nápis JIM tak ako na našich! Skoro sme sa kvôli tomu ani neumývali.
19-teho nás čakal deň Športu a dobrodružstva. Pre mňa to znamenalo: Lietačky (pletenie náramkov, výroba brmbolcov) doobeda a poobede Batikovanie. Keďže sme s Maďarmi bývali na rovnakom území, neustále boli s nami. Vždy sa mi zdalo, že po sebe kričia a to ich „brblanie„ nemalo konca kraja. Nebola som jediná kto si to myslel… Počas farbenia som mala voľný čas. Moja expedícia začala. Výmena nálepiek a zbieranie do vrcholovej knihy, to bolo to, čo nás držalo vo víre bojovného ducha. Ducha, ktorý nám nedal nepovedať to slovo, slovo, po ktorom začalo listovanie v knižkách, ktoré obrázky nám chýbajú, slovo CHANGE! Nálepky sme mohli získať za účasť na aktivitách. Jednu až dve, podľa toho, či sa jednalo o aktivitu na celý deň alebo len pol. Návšteva vždy plného internet stanu, tatrabandu, obchodíkov s nášivkami a mnoho iného. Keďže dnešný večer bol večerom, ktorým žilo skoro celé naše námestíčko, Polemicu, išla som búvať o čosi skôr.
Utorok nás čakalo Posolstvo. Najprv sme cestovali minulosťou. Skúšali sme si niečo typicky aztécke, egyptské aj grécke(kráčanie na chodúľoch, prenášanie vody či skladanie rozbitého archeologického predmetu). Po obede nás čakala ale budúcnosť. Našou úlohou bolo vyrobiť schránku a napísať odkaz, ktorý sa v sobotu odnesie a uschová pre ďalšie časy. Bude sa možno čítať na ďalšom –core o dva roky a možno nie… Naša schránka mala tvar smajlíka. Odkazy písali Eli a Ayrin a našu prezentáciu zasa v pevných rukách mala Evita. Najviac zo všetkých schránok sa mi však páčila tá, ktorú vytvorila Herkulesova družina, kontajner a Stankova prezentácia!
21.7. sa stal Dňom priateľstva (a voľna). Ja spolu s ďalšími odvážlivcami sme sa vybrali na Kriváň. Cesta to bola náročná, ale stála za to, už len pre to, že sme sa konečne najedli. Ináč túra fajn, len sme opäť zmokli. Posledný kamenistý úsek bol smrteľne nebezpečný. Lezie sa štvornožky a nám do toho všetkého ešte padali krúpy. Večer bola prezentácia národov. Bola som taká unavená, že po sprche som išla spinkať.
Štvrtok ráno som bola akási lemravá, takže som doobeda prakticky nič nerobila. Potom som zarobila prvú investíciu na novú klubovňu (alebo na veľkú kofolu). Päť zlatienok z Austrálie, ktoré som vyryžovala, každá s hodnotou 3sk, takže to je…15 korún. Celkom slušné, nie? Keďže ďalší deň nás čakala turistika, ľahnúť som si išla o čosi skôr.
Rysy neboli pre mňa také náročné ako Kriváň, len keby cestou po chatu nepršalo a ja nenadávala na počasie. Na chate sme si dali čajík, ktorý nás príjemne zohrial a rozhodli sme sa, keď ustal dážď, že ideme až na vrchol. Cestou nadol sme sa spúšťali po snehu, ktorý sa tu drží celoročne. Prechádzali sme okolo plies, ktoré mali farbu mora. Večer sa po celom táborisku rozliehali hlasy spevákov skupiny No name. Niektorí oduševnenci stáli priamo pod pódiom a nezdržiavali sa hlasného výskotu, keď sa Igor T. natriasal ako baba, skákal ako koza, predvádzal ako malý chlapec a blbol ako správny spevák. Ja som sedela „v pozadí„, pretože čím som bola bližšie k pódiu, tým môj žalúdok a srdce sa triaslo ako basy, ktoré vychádzali z reprákov.
Čakal nás posledný deň aktivít. Vybrala som sa na výlety na koňoch. Liptovská Teplička bola ďaleko(hlavne keď vás nechajú sedieť jeden aj pol hodiny na obrubníku blízko pri vrátnici), ale kone sú kone. Keď sme prišli, koníkov sme museli najskôr očesať a vyčistiť im kopytá. Podelili sme sa do skupiniek po štyroch. Niektorým to išlo samo od seba, iní sa trošku trápili. Aj tak ma neopúšťala dobrá nálada a ako som bola poučená, kvôli tomu skončím v pilinách. Kým sme mali obed, každý sa stihol raz povoziť. I keď sme boli len v ohrade a jazdili do kolečka(mohli sme však sami), bolo nám super. Tak ako my aj kone mali právo na oddych. Kým sme čakali  vymýšlala som blbiny aj so skautkou, ktorú som tu spoznala. Keďže obe sme boli veselej povahy, skončili sme spolu v tých pilinách. Aspoň ja som bola od nich od hlavy po päty. Moje oblečenie dokonale lepilo tento materiál. Tak sa začalo naše poobedňajšie jazdenie. Milka bola akási lenivá, takže jazda to bola pomalá. Deň utekal ako voda a bol najvyšší čas oprášiť sa a ísť späť do autobusu. Cestou nám hral Elán, Nedvědovci i Alan Mikušek a nám sa tak dobre spalo. Večer bol samozrejme ceremoniál ukončovací touto púťou ohňom a vodou. Odovzdanie štafety ďalšieho jamboree – Praha 2006. Do všetkého nám hralo Lojzo, kapela, pri ktorej sa nevytancovali len Poliaci, ale ževraj aj ja som sa vyblaznila …Helikoptéra, ktorá odniesla naše posolstvá… Všade vlajky, ďakovné slová, potlesk, smútok i radosť. Potom nasledovali dumky v podsade č. 432…
Posledný deň bol veľmi krátky. Poslednýkrát som videla všetky tie milé tváričky, počula sekanú angličtinu, či nikdy nekončiacu maďarčinu. Už len rozlúčiť sa a ísť domov…
A čo sme si so sebou odniesli? Okrem milióna blbostičiek, zážitkov, 9 dní dažďa- tričká, šatky,  spevníčky, …Čo sme stratili? Tí, čo sa stresovali, pár rokov života. Ináč, Plamienka spacák, potom pár príborov a tak.

Šik

A aké pocity mala z Tatracoru Veverica?

Zacnem hned od stredu.;-) Hned prvy den – sobota, za rana za rosy, este stale ako neregistrovani navstevnici pod velenim imaginarneho „Jastraba z Trencina“ sme si rozdelili aktivity a rozbehli sa za novymi zazitkami;-). Kedze nam clenovia druziniek pomizli a my sme potrebovali dennu davku sialenosti, isli sme na Crazy games;-) Ak sa radi hrate, behate, robire blbiny, milujete farebne prelivy na vlasoch a radi sa bijete vodovymi pistolkami o cokoladu, je to to prave miesto!;-) Poobede (konecne sa nam podarilo zaegistrovat;-o) sme sa trochu pozviechali a odisli na splav Dunajca.;-) Uplna paradicka, dve hodinky na lodicke plne obsadenej Bufinkami.;-)Vecer nas cakal super Oldies mejdan  a Country koncert. Na mejdane sme vybielili obchod s chemickymi svetielkami a svietili (ale aj napriek tomu sa dost casto nemohli najst.) Krasny den zavrsila capovana kofola a mohli sme ist spinkat.;-)
Nedela- Cely nas subcampik (Rakusko Uhorsko) sa vydal na cistrenie Tatier. Rozdelili nas na tri skupinky. Dve si to sinuli na Sliezske pleso. A tretie niekam daleko za kopesky;-) Cestou hore sme sa kochali krasnou krajinkou ako z rozpravky- potocik,
kosodrevinka, proste nadhera. A to nehovoriac o Plese a vodopadiku. Hore sme dostali dotaznicky ktore bolo treba vyplnit. Asi takto:
1. vyhliadnut si obet- turistu
2. s usmevom sa na neho vrhvut a uistit ho ze to bude v pohodiske 😉
3. Stravit „n“ a este viac minut vyplnanim
Cuduj sa svete, boli naozaj velmi ochotni.;-) Cestou naspat sa vyfasovali igelitove vrecka a v ramci projektu „ciste Tatry“ sa cistili turisticke chodnicky. Ale kedze zlomyselnost veci funguje, krasne pocasia rychlo vystriedali mraky, zacalo hrmiet a blyskat sa.

Netrvalo dlho a uz lialo a padali krupy. Hodinu a pol sialeny zostup po chodnickoch co uz boli skor potockami spravil svoje a na nas neostala
nitka sucha. Ale preistotu (keby len predsa ostala)sme sa este sli osprsit. Vecer po narocnom dni este Ska a Rege- party a Gospel koncertik.
No to len pre high resistent povahy.;-)
Pondelok- Od rana oddychove aktivity typu sport a rucne prace.;-) No a pre „Nepochopenych intelektualov“ jedna uzasna a dokonala aktivita!
Este tu par dni bude, tak nevahajte a pozrite si stanovisko cislo 30.;-)

Veverica

Tak aj takéto boli názory a postrehy z tohtoročnej najväčšej slovenskej skautskej akcie TATRACOR 2004. Napriek menším či väčším organizačným kixom sa podarilo organizátorom Tatracor  dotiahnuť do zdarného konca a my sme sa dobre zabavili, niečo nové naučili, ale hlavne si oddýchli v kruhu svojich skautských bratov a sestier…

Kategórie
Zborové akcie

Tábor Kubrica 2004

Rok uplynul ako voda vo Váhu a my sme sa opäť stetli na Letnom skautskom tábore. Aj toho roku to bolo na Kubrickej lúke Hanúska. Tábor to bol malinký, pretože sa ho účastnili iba menšie deti – vlci a včielky. Tí ostatní sa chystajú na Tatracor. Ale ako vyzeral tábor na Kubrici?….
Už niekoľko mesiacov pred samotným začiatkom tábora prebiehala administratívna príprava, vybavovanie povolení, zostavovanie jedálnička, nákup surovín a podobné predprípravné práce. Taktiež sme si museli zvoli vodcu tábora. Podľa nového pravidla zaokrúhľovania sa tento rok vodkyňou tábora stala teda Pedrica. Ja Mongol som bol jej zástupcom pre všetko. :-)Ale okrem vodkyne a mna bolo na tábore ešte mnoho ľudí, ktorí zabezpečovali jeho bezproblémový chod. Okrem ľudí, ktorí boli stále na tábore tu boli aj roveri, ktorí prišli pomôcť koľko sa len dalo.
A ako vyzerali jednotlivé dni?
Deň 0. t.j. nakladanie a vykladanie materiálu a stavba základných životpotrebných vecí typu hangár a kuchyňa. Všetko nám išlo akosi rýchlo od ruky. Ale veď nečudo, toľko pomocníkov a pomocníčok sa chytilo práce, že do večera stála skoro aj kuchyňa.
Deň 1. Ráno sme sa ešte ani nestihli prebrať po prvej náročnej noci stavačov a už tu boli prví táborníci, ktorí nechceli premárniť ani minútku sedením a ničnerobením. Tak sme teda rozdelili úlohy a pracovalo sa na viacerých postoch naraz. Jedni dokončovali kuchyňu, druhí stavali podsady, ďalší stavali latríny. Po obede sme sa pustili do stavania táborovej brány a stožiara. Potom sme rozdelili podsady a každý sa mohol nasťahovať do svojho prechodného príbytku.
Deň 2. Naším doobedňajším zamestnaním bolo dokončenia a skrášlenie táboriska. Dorobili sa mnohé veci typu odpadovka, tabukruh okolo stožiara, nástenka, ohnisko…. Večer sa malo ísť skôr spať, ale to len preto že bola ešte naplánovaná nočná prechádzka. Pri tejto prechádzke sa išlo po dvojiciach na Soblahov. K jednej dvojici sa v lese nenazdajky prihovorila Princezná, že či sa môže k nim pridať. Naši skautíci ju prijali medzi seba, ale po chvíli sa z temného lesa vynorili zlí kostlivci a túto princeznú uniesli. Naša skupinka utekala za ostatními a všetko im rozpovedala. Nezostávalo nám nič iné ako ísť pomôcť princeznej. Ako sme tak išli po ceste zahliadli sme na kocpi malé svetielko. Zastavili sme aby sme sa pozreli čo to je. Keď tu zrazu z malého svetielka vyšľahol obrovský plameň a zjavila sa čarodejka, ktorá nám povedala, prečo uniesli tú princeznú a že vlastne to bola škriatkovská princezná. Povedala nám že sa budeme musieť naučiť všetkým škriatkovským zručnostiam ak ju chceme vyslobodiť zo zajatia u mocného trola. Tak takto nejak sa začala naša táborová hra.
Deň 3. hneď po rannom vztyčovaní vlajky sa všetci rýchlo ponáhľali na skalu pri osade (tábore) aby sa dozvedeli od čarodejky čo všetko musia dnes zvládnuť pre oslobodenie princeznej. ich úlohou bolo si vyznačiť políčko kde nasadia zázračné plodiny a potom z nich sa naučia pripraviť potravu. Poobede vraj dostanú ďalšiu indíciu ako majú postupovať ďalej. Tak si naši táborníci vybudovali políčko kde nasadili čarovné semienka a vybudovali aj pec , kde mali potom pripraviť pokrm. poobede dostali ďalšiu indíciu, že ešte majú nájsť kúzelný strom a vyrobiť z neho mažiar. Vybrali sa teda do lesa hľadať tento strom a po dlhej ceste ho aj našli. Zobrali z neho drevo a dorazili do táboriska, že idú vyrobiť mažiar. Medzitým si však všeimli že im na políčkach vyrástli z kúzelných semien ingrediencie na výrobu pokrmu. Po tom ako vyrobili pokrm sa pustili do výroby mažiara.
Deň 4. V tento deň bola úloha škriatkov jednoduchá a jasná. Vyrobiť si škriatkovskú vlajku a škriatkovský odev. Škriatkovskú vlajku mali hotovú za chvíľku, potom sa trošku potrápili ešte so škriatkovským pokrikom. škriatkovský odev robili batikovaním a všetkým sa pekne podaril. Poobede sa presunuli podľa ďalšej indície do lesa, kde mali hľadať správu o ich zajtrajšej výprave. Po tom ako pozbierali a zložili všetky lístky dozvedeli sa z nich správu kam bude smerovať ich výprava.
Deň 5. Doobeda sa malí škriatkovia hrali rôzne hry na zdokonalenie rôznych zmyslov. Boli to hry Slepý strelec a boj so šatkami i obľúbená Trojnožka. Poobede ich už čakala nároťná výprava na Trubárku. Pred výpravou našli ešte mapu a podľa nej postupovali. Nakoniec našli aj ďalší materiál na výrobu kúzelných amuletov.
Deň 6. Hneď po raňajkách sa všetci vrhli na výrobu náramkov priateľstva, alebo gorálkových náramkov. Poobede sa zasa odlievali talizmany či amulety z cínu, ktoré ich mali chrániť v lesoch pred zlými kostlivcami a veľkým trolom.
Deň 7. Naši malí škriatkovia si v tento deň vyskúšali aká je náročná tímová spolupráva v hre Titanik. Ich úlohy boli rôzne a mali na to iba obmedzený čas. Ale nakoniec to na poslednú chvíľu zvládli a mohli si povedať že sú dobrý a súdržný kolektív. Poobede už bol prichystaný malý Svojsíkov závod, kde sa pre zmenu preverili vedomosti každého jedného so skautskej praxe. Bol to skôr taký voľnejší deň, pretože na večer bol pripravený táborák a záver celotáborovej hry. Uprostred tmavej a neskorej noci museli naši škriatkovia prekonať niekoľko nástrah aby mohli zachrániť princeznú. Prvou nástrahou boli zlí kostlivci, ktorí ich stále prenasledovali. Keď sa už dostali na miesto kde prebýva zlý veľký troll museli sa napiť kúzelního lektvaru ktorí si sami vyrobili deň predtým. Každý musel mať amulet aby ich trol nezabil skôr ako sa k nemu dostanú a zneškodnia ho. S pomocou čarodejky sa dostali po tmavom a strašidelnom lese až k trolovej skrýši, ktorá bola hlboko v skalách. Keď uvideli trola všetci stuhli ale nevzdali a a spoločne odriekali tajomnú a kúzelnú formulku. Keď ju dopovedali začuli obrovský tresk a mohutný dym. Veľký a zlostný trol padol na zem a na jeho mieste sa zjavila oslobodená princezná škriatkov. Za odmenu že ju zachránili zo zajatia trola našim osadníkom ukázla veľký poklad ktorý troll pred všetkými ukrýval. Tak a takto a nejak skončila naša celotáborová hra na motívy škriatkov a trolov.
8. deň bolo už len balenie a odchod domov.

Celý tábor dopadol výborne. Všetci ktorí boli budú snáď dlho spomínať na zlého trola a svoju šikovnosť ktorou ho porazili.
Poďakovať by sa patrilo nielen účastníkom ale aj organizátorom. Hlavne Pedrici, ktorá sa nevzdala a vládla táboru, taktiež všetkým ostatným ktorí pomáhali pri programe: Šik, Bobovi, Vrtielke, Zvedavke, ďalej všetkým ktorí pomáhali pri chode tábora: Tipovi, Herkulesovi, Ignáciovi, ale aj stavačom a baličom tábora: Guliverovi, Šípkovi, Stankovi, Eriq, Stenlymu , Soplovi, Macovi, Slezovi, Veverici……..a mnohým iným ktorí nám pomohli alebo nás prišli pozrieť a podporiť nás aspoň návštevou a pekným slovom…. Ďakujeme!!!

Mongol

Fotogaléria z tábora Kubrica 2004:

Kategórie
Zborové akcie

Zborový svojsíkov závod 2004

Ták a máme po prvom zborovom svojsíkovom závode. Všetko sa to udialo v nedeľu 23. mája 2004. Ešte ráno sa na trať vybrali rozhodcovia aby pripravili všetko potrebné. Celú prípravu im sťažovalo nepríjemné veterné a chladné počasie, ale…
nakoniec všetko zvládli a mohli túžobne očakávať prvých súťažiacich. Všetci len dúfali že sa počasie umúdri aby deťúrence prišli a mohli si schuti zasúťažiť. A nakoniec sa umúdrilo. Vybehli sme na začiatok plánovanej závodnej trasy a už z diaľky sme pozorovali koľko účastníkov sa to nakoniec dostaví. Pravdu povediac čakali sme väčšiu účasť ale počasie odradilo nejedného i ostrieľaného skauta. Ale tí čo prišli, resp. tých čo rodičia pustili určite neoľutovali.
Všetci sme sa stretli na štarte a rozdelili sme hliadky. Rozhodcovia na svoje stanoviská a mohlo sa súťažiť. Prvá úloha hneď po štarte a hlásení boli šifry, potom sa prešlo k uzlovaniu. Keď ste už všetko zauzlovali tak hor sa k Herkulesovi na Topografiu, teda na určovanie skautských a mapových značiek. Ďalšia disciplína v poradí bolo určovanie rastlín a stromov. Niektoí síce mali problémy v rozpoznaní základných stromov podľa listov, iní zase milo prekvapili 🙂
Ďalšia disciplína bola lesná kimovka a Setonovka, kde rozhodovala Veverica. Všetci boli šikovní, niektorí až tak že pozberali aj to čo nemali 🙂 ďalším stanoviskom bola zdravoveda, kde sa prakticky skúšala výroba nosítok, stabilizovaná poloha a rôzne základné obväzy. Pri otázkach o histórii skautingu sa niektorí dobre potrápili ale nakoniec to zvládli. Svoje telo a svoju silu si mohli všetci preveriť na lanovej dráhe. Poslednou disciplínou bolo zakladanie ohňa. Všetkým sa prekvapujúco darilo aj keď bolo mokro a všetok materiál na oheň bol vlhký.
Ešte pred oficiálnym vyhodnotením výsledkov sme si stihli poopekať špekáčiky, slaninku, a nakoniec aj cestových hadov. Všetci napapaní sme čakali na vyhlásenie výsledkov. Ignácio ako organizátor celého závodu teda vyhlásil výsledky a každy bol spokojný lebo sa dobre umiestnil. Na záver sme všetkým víťazom odovzdali diplomy a pamätné lístky a pomaly sme sa pobrali domov.
Celá akcia bola vydarená a dobre pripravená, všetci ktorí prišli vyhrali 🙂 a tak nám neostáva nič iné ako sa tešiť že naše hliadky uspejú aj na Oblastnom kole.

Kategórie
Zborové akcie

Radcovský kurz 2003

Ako to asi začalo? U mňa určite nie, ale v niektorých hlavách vznikla myšlienka zorganizovať radcák. Celkom haluzný nápad. A ako som sa k tomu dostal ja? U mňa to začalo jednou schôdzkou v čajovni. Zainteresovaní musia uznať, že tento predradcákovský meeting bol fakt cool…..
Síce som sa veľmi do diskusie nezapájal(okupoval som detský kútik), ale už tam sa ukázalo, že to nebude prechádzka ružovým sadom. A potom nasledovalo kopec príprav, ktorých som sa ja ako študent v BA nezúčastnil. Hoci bol radcák otázny, vďaka práci našich vysokopostavených sa predsa len uskutočnil. Ale teraz už k samotnej session. Všetci sme sa mali stretnúť o pol ôsmej na hlavnej stanici. A vstal
som načas!!! A to sa čudujem, pretože som obšťastňoval počítač svojou prítomnosťou neskoro do noci. Potom cupi-lupi do obchodu a hor sa na zastávku. Autobus nás doviezol do Soblahova a zbytok cesty až na chatu sme absolvovali pešo. Bola sranda, lebo cesta bola namrznutá. A chalani podávali stávky kto prvý spadne(myslím, že najviac tipovalo Rýchlonožku). Už iba chvíľku a boli sme tam. Konečne. Igor nám otvoril a vyrútili sme sa dnu. A zima tam bola statočná. Všetci sme sa nahrnuli do spoločenskej miestnosti, niektorí ,ako ja sa, aj prezliekli a pustili sme sa do jedenia. Tie Eliškine pizza rožky boli super. Ale aj Mongolov posúch(aby nám neostal ukrátený).
A teraz už začal ten pravý program. My starší sme sa pustili do varenia a ostatní sa rozdelili do skupiniek a začali pracovať. Teda mali zorganizovať jeden celodenný výlet. Keďže sme ešte čakali na Herkulesa s múkou tak sme sa s Mongolom, Majou a Polly vybrali na drevo. Len-len že nás poľovníci nepostrieľali. Za to asi vďačíme červenej bunde, ktorú nosila Polly. Našťastie dreva sa nám podarilo zohnať dosť. Medzitým aj Herkules došiel a tak sme hladom neumreli. Na obed sme varili cesnakovú polievku a halušky. No tá polievka bola fakt cesnaková. A keď som videl ako naše nežnejšie stvorenia robia tie halušky, veru ako správny feikár by som hneď začal optimalizovať ten ich algoritmus. Ale to samozrejme nemalo vplyv na ich kvalitu(baby ja si to iba cením). A teraz k samotnému aktu jedenia. Len tak zo srandy, skúste si doma sadnúť okolo stola a zviazať si ruky dokopy. A ešte k tomu aj synchronizovane papať. Myslím, že akvabely to majú jednoduchšie. Jednoducho bola to sranda. A po obede(teda aspoň pre mňa) nasledovala menšia siesta pri teplučkom krbe. Ešteže došiel Sopel, lebo
potom by nám nemal kto popíliť drevo. Medzitým poobede si mali všetci pripraviť návrh skautovín, proste všetko čo do toho patrí. A myslím si, že všetci pochopili, o čo tam išlo. Či už pri organizácii výletov alebo skautovín. Z mojej strany nemôžem nikoho vyzdvihovať, lebo všetky projekty boli dobré. Potom nám Mongol spravil ešte jednu prednášku a tá sa týkala tej technickej stránky skautovín. Určite bola opodstatnená. Ale ešte niečo musím spomenúť. Herkules varil cappuchino. Nie že by to bol náročný úkon, vodu uvaril správne. No trošku sa pomýlil keď namiesto cukru dal do neho soľ. A kto iný si to mohol odniesť ako Mongol? Teda sprvoti mu chutilo, len chalani to pokazili keď sa moc smiali. Po večeri(guláš) začala tá najlepšia časť programu. Také super posedenie pri okrúhlom stole(hlavne keď Plamienka vybalila sladkosti). Hrali sme hru ktorej názov síce neviem, ale bol som skinhead a to už je čo povedať(len tak pre zaujímavosť, Mongol bol policajt:). A potom nasledovala nenútená diskusia, ktorá sa
pretiahla neskoro do noci(alebo až rána). Tí čo neboli si myslím prišli o hodne veľa. Keď dumka skončila, nasledoval voľný program. Mnohí išli spať(Napríklad Igor s Polly:))). Ja som ešte mal jeden súkromný pokec a potom som akosi zaspal. Ale asi to bolo prirodzené, keďže ako som sa dozvedel, bolo päť hodín ráno.  Ale s kým som spal to neprezradím:). Tak hej, s dekou. Ráno. Teda ráno bolo už keď som šiel spať. Vstal som ani neviem ako o ôsmej hodine. A to už Plamienka a Šik mali pripravené raňajky. Obdivujem ich. Len škoda, že sa už blížil koniec. A to už každý pozná. Upratovanie, balenie… Rozdali sa mobily a hodinky, pošta a šmitec. Cestu z chaty ani
nebudem opisovať, každý ju pozná. Ale nespomenul som niektoré veci. Napríklad mnohé hry. Hrali sme tanky. Dobrá akčná hra. Ale potom, keď Sopel nemal čo robiť, začal hrať odrodu tankov, ktorá sa volala traf čo sa hýbe. Ešte nemôžem nespomenúť našich dvoch nadaných hudobníkov, Meka a Erika, ktorí prerobili našu tradičnú pieseň prší, prší. A to len pre jednu osobu, pre ich idol krásy Rýchlonožku. Viac-menej by som ju mohol nazvať piesňou pre Mikuláša, ale nebudem vysvetľovať prečo. My vieme. Tak. A je tu koniec môjho článku. Je to môj pohľad na celú udalosť. Mnohé tam chýba. No tí, ktorí boli, vedeli o čom to bolo. O nás. Ja si myslím, že každý prispel troškou seba k celému dielu. A tak sa už nesmierne teším na piatok, na Vianočný večierok. Nazdar!

Tomáš

Kategórie
Naše projekty Zborové akcie

Zvedavka HRADNÁ 2003

6. november 2002 Zamykám bránku skautského domu, zvedavka v Trenčíne sa skončila. Bola celkom úspešná, najmä účasť 123 ľudí potešila. Ako tak idem parkom domov, pomedzi stromy vidím trenčiansky hrad. Mozgové závity pracujú, čo tak o rok na hrade?……
od 16. novembra 2002 do augusta 2003
Myšlienka o zvedavke na hrade sa medzičasom odložila do pamäťového šuflíka, ale občas sa vynorila,  ako sa blížil koniec leta stále častejšie.
5. september 2003
Navštívil som riaditeľku trenčianskeho múzea. „Áno môžete mať súťaž, len si dajte oficiálnu žiadosť.“
9. september
Osobne som doručil žiadosť o povolenie organizovať zvedavku na Trenčianskom hrade. S pocitom radosti, že sa zatiaľ darí a odpoveď príde do 2 týždňov som ešte v ten deň poslal pozvánku do Skautských zvestí. Keď už bude na tom hrade, nech je čo najväčšia účasť.
od 9. septembra 2003 do 12. októbra 2003
Uspokojený, že všetko ide ako má som sa venoval iným veciam. Len pri ceste vlakom z Ba do TN z VVS 2003 ma prepadol zváštny pocit. Strach alebo čo to bolo. Za týždeň zvedavka a, nič.
13. októbra 2003
Vďaka Bohu za Mongola, spoločne s Mongolom, Tipom a Tapom robíme zvedavkové otázky, Mongol aj visačky pre organizátorov, diplomy, ceny, Tip Tap pečiatku, Sopel pamätné lístky. „Úf už aspoň čosi máme.“
15. október 2003
Zvoní mi telefón „Haló, sme asi 20 skauti z Banskej Bystrice a chceli by sme ísť na zvedavku, môžeme prespať?“ Moja odpoveď „prosím?“ Nebol som ďaleko od infarktu. Rýchla porda s Čajkou: „neboj, môžu kľudne prísť, budú mať kde spať!“ Veriac slovám Čajky večer zaspávam.
16. október 2003
Zvedavkové otázky sú nafotené, ako aj pamätné listy. Opäť krok dopredu. Avšak nepríjemný pocit, že som na niečo zabudol ma stále prenasledoval.
17. október 2003
15:30 – v práci padla, už mám hlavu len pre zvedavku. Zobrať konvicu na čaj, o 17:00 porada v sk. dome, o 18:45 prídu Bystričania.
18:45 – stanica Trenčín, vlak má meškanie 35 minút. Keď konečne príde, vyrúti sa na nás 20 skautov s úsmevom „Kde budeme spať?“ Ubytovatelia si berú svojich noclažníkov (vďaka Vám za to!) avšak Čajkyn dom sa mení na hotovú ubytovňu. Okolo 21. hodiny prídem konečne domov. Nastupujem na 2. smenu. Treba podoťahovať množstvo drobností a pripraviť si všetko na zajtra. Okolo polnoci akože zaspávam.
18. október 2003 – deň Z
6:00-počasie je super, asi hodinu varím 15 litrov čaju a ešte raz kontrolujem veci.
8:15-prišiel Tomáš so Soplom autom odviezť čaj.
8:30-mestský park – prví súťažiaci sa blížia. Registrácia, rozdelenie družín a neviem ešte čo zaberá veľa času, ale o 10:15 môže ísť prvá skupina na prehliadku hradu a o 10:45 druhá.
11:00 ako mi oznamuje správca hradu, napočítal nás 156. „Vau, to je číslo.. “
13:00-14:00 za pomoci našej Zvedavky a Herkulesa vyhodnocujeme otázky. Víťazi sú jasní.
14:30 – za netrpezlivého očakávania všetkých súťažiacich vyhlasujeme víťazov a odovzdávame ceny. Veľkým Zdar! končíme zvedavku na hrade. padol mi kameň zo srdca. Všetko išlo bez väčších ťažkostí. Vďaka Bohu, vďaka organizátorom.

PS: špeciálne poďakovanie patrí všetkým čo sa podieľali na príprave a organizovaní Zvedavky v Trenčíne, najmä: MONGOLOVI, ČAJKE, TIPOVI, TAPOVI, SOPLOVI, POLLY, HERKULESOVI, TOMÁŠOVI, STENLYMU, ŠIK, PEDRICI, ELIŠKE, EVITE, ZVEDAVKE, VRTIELKE, PLAMIENKE a ešte mnohým ďalším na ktorých som pozabudol. Bez vás všetkých by to asi nešlo.

ĎAKUJEM  Ignácio

Kategórie
Zborové akcie

Tábor Kubrica 2003- 2.časť

Končí sa prvá časť tábora,  varíme obedík a rozmýšľame nad tým, aké to bude oproti „klasickým“ táborom….
Prvou veľkou zmenou bolo to, že sme mali akoby 24 hodín denne osobné voľno, ale za tých pár dní sa toho veľa udialo:
Počiatkom našich dobrodružných chvíľ bola snaha o utvorenie nového denného poriadku, ktorý by vyhovoval všetkým. Neskôr sa ale ukázalo, že je to zbytočné, pretože sme sa dobrovoľne vzdali hodiniek, mobilov a inej elektroniky. Akousi časomierou sa mal stať vodca tábora a jeho „keď budem hladný, bude sa jesť, keď budem …“ Táto časomiera bola presná, i keď bolo pod mrakom a sklamali aj slnečné hodiny. A ako sme riešili nočné služby? Tie sa mali vystriedať po prehorení jedného polienka, neskôr nastala zmena, po vykvapkaní jednej fľaše vody. Postupom času sa stali pravidlom neskoré obedy i večere. Spätí s prírodou sme jedli na priestranstve pred kuchyňou, aby nám lepšie trávilo. Pre svoje kulinárske schopnosti si najväčšie uznanie vyslúžili Mongol, Polly a Stenly.
Čo sa nezmenilo bol Tajný priateľ, ktorému sme lístočky mohli hádzať do nového typu pošty: každý mal svoju obálku s menom zavesenú v hangári + jedna bola pre návštevu.
Mávali sme častejšie posedenia pri ohni, kde sme boli neustále vo víre pesničiek doprevádzaní gitarou. Bravúrne spojenie týchto dvoch činiteľov sa prelinulo až k budíčkom na gitare.
Program tvorilo mnoho zaujímavostí: batikovanie; výroba svietnikov, ktoré nám poslúžili pri nočnom nástupe i svietení v podsadách (dovolené vodcom tábora pri dodržiavaní bezpečnostných zásad), čo dotváralo celkovú romantiku večerných dumiek; náramkov (ne)priateľstva, do ktorých sa smelo pustili aj chalani povzbudení Mongolovým príbehom, ako na vojne plietol … (dve na tri ;o).
Spestrením dní bola ešusovka; športy ako futbal, volejbal, čamprla; čajovňa; masáže; lezenie a zlaňovanie.
Hoci už máme nejaký ten rôčik, stále v nás prebýva duch dieťaťa a tak sme si zahrali aj zopár hier. Začali sme obliekaním Slávky a Janka do všetkého, čo sa dalo na nich navliecť; využitím vlastných tiel sme zostavili rôzne obrazce (87.,   ,   ). Na chvíľu sme sa vcítili do húseníc, hrali sme aj ruský bazár, Mraky, Pád dôvery, zdvíhanie človeka na dvoch prstoch, Hoganov dom. Bobo nám pripravil Svojsikáč s netradičnými úlohami. Dva dni nám spríjemnili Bodyguardi, pri ktorých mal osobný strážca chrániť hviezdu a tým sa koedukované dvojice mohli lepšie spoznať.
V noci nám nedali spať početné prepady, ktoré sa nám podarilo zlikvidovať (väčšinou) ešte v ich počiatkoch. Odmenou pre nás bolo pílenie dreva do kuchyne a pripravený Country bál skupinou Bluehope (2. oddiel skautov)
Chalani ku koncu poodhalili rúško svojej čertovskej stránky a počas poslednej oficiálnej táborovej noci nám pripravili prekvapenia v podobe lanom obviazanej podsady, lavórom a stolom pred ďalšími a rozobraným stanom.
Počas celého tábora foťák koloval z rúk do rúk a je na ňom zachytených množstvo pestrých chvíľ. Tieto zábery nám budú pripomínať ako bolo fajn.

Šik a Pedrica

:: POŠTA
Predstavte si, že vstúpite do hangáru a tam pred vašimi očami visia…obálky s menami táborníkov. Dokonca sa nezabúdalo ani na návštevu. Už si asi viete domyslieť na čo slúžili, či nie? Nie! Nebojte sa! S korupciou to nemá nič spoločné. To bola naša úžasná táborová pošta, ktorá bola rýchlejšia a spoľahlivejšia než UPS. I keď cez UPS vám určite nechodia listy a darčeky od tajných ctiteľov, ako to bolo u nás na tábore. A ak áno, tak ste najšťastnejší človek pod slnkom, no pokiaľ vám nepíšu výpalníci a podobné remeselnícke združenia.

:: ČAS
„Keď máte málo času, zahoďte hodinky, skryte ich do skrinky“ To bolo motto našej júlovej revolúcie pod vedením súdruha Mongola. Nastala násilná kolektivizácia hodiniek, mobilov a inej techniky. A nastal raj na zemi. „Všemi“ nenávidený budíček kapituloval. Platilo ďalšie motto revolúcie:“Keď vstaneš, tak je vždy ráno.“ Budíček si však predsa len našiel cestu k nám. V novom dizajne sa predstavil ako milovník trampskej hudby prostredníctvom svojich pravoverných (Stenlyho a Mongola). Vďaka revolúcii sme sa dostali na 100% Meriva (=prispôsobivosť). Kto sa komu prispôsoboval? No jedine čas nám! Nestáva sa každý deň, že si pánom svojho času! My sme vládli až tzv. 7 dní.

:: VERSACE STYLE
Farbami leta 2003 sa stali:
Fialová, červená, zelená
k tomu biela bielená
táborová kvalita
batikujte do sýta.
Najvyhľadávanejším trendom sa stali tričká žiariace týmito farbami, pričom ich dizajn závisel výlučne od šikovnosti a fantázie jednotlivých farbiarov (ale aj od absorpčnej schopnosti špagátu). Jednoducho batikovaniu sa „meze nekladú“ Stačí keď sa spýtate bratov Tipa, Tapa a Mongola, ako dopadli ich modely, ktoré pred farbením pripomínali všetko iné, len nie tričká.

:: SALÓN
Keďže tento názov je veľmi všeobecný a dá sa chápať viacerými rôznymi spôsobmi, trebalo by preto dodať asi toľko, určite si viete predstaviť čo sa na táboroch robí ……..(priestor na rozmýšľanie)………… Áno, máte pravdu, okrem zábavy sa aj ťažko pracuje. A tak, keď nás príde navštíviť jedna osôbka (Olinka) s dokonalými rukami, nikdy neodoláme. Myslím, že by nikto nedokázal odolať takej lákavej ponuke: „chce niekto uvoľniť stuhnuté svalstvo?“ Neváhali sme veľmi dlho a náš hangár sa zmenil na masážny salón, v ktorom vám ponúkajú dvojaké služby. Prvá by mala byť každému jasná – masáž, a tá druhá nemá od prvej veľmi ďaleko. Je to kurz masáže s neodolateľnou ponukou – prax na živých modeloch.

:: DOPING
Radi snívate? Čo takto sladký sen?! Zbožňujete cukríky všetkých druhov, tvarov, veľkostí a farieb…. …. to ste na správnej adrese. Welcome to tábor bonbon-nonstop-dávka. Nultý ročník nasadil latku veľmi vysoko, 53 balíčkov v jednom týždni. Určite ste toľko sladkých ľudí ešte nikdy nevideli na kope. Nebojte, nikto sa nepredávkoval. Na všetko dohliadal docent poslednej pomoci Stenly a jeho vyškolený tím (každý dobrovoľník bol vítaný) Už teraz by sme vás radi pozvali na ďalší ročník bonbon-nonstop-dávky, ktorého úlohou bude preskočiť latku. Povinné zápisné minimálne 53 balíčkov na osobu. Kto neskáče, neje cukrík! Hej, hej, hej!

:: SOPELOVKA (Sopel VEŽA)
Na túto atrakciu sa čakalo skoro celý tábor, keďže to bolo technicky veľmi náročné dielo. Jeho zrodu predchádzalo veľa príprav a námahy. Konečne nastal deň D a prvý odvážlivec (zakladateľ Sopel) sa vybral na prieskum do výšin. Po úspešnom testovaní bola veža sprístupnená širokej táborovej verejnosti. No šírka verejnosti bola limitovaná veľkosťou sedáka. Veža poskytovala aj ďalšie vymoženosti než len výstup a zostup. V ponuke bolo aj foto na vrchole a tí náročnejší lezci si mohli vychutnať pár stotín voľným pádom, čiže zlaniť veľdielo. Škoda len, že Sopelovka sa nedožila takého úctihodného veku, aby privítala ďalších táborníkov. Jej katom sa stal br. Píšťala. S láskou a adrenalínom v krvi spomíname 🙂

Dodko a Maja